Komunálne voľby: o čom sa nepíše

Médiá si všímali najmä voľby v Žiline. Žilinčania však vedia, že víťazstvo Ivana Harmana nie je vecou náhody a nespadlo z neba.
Počet zobrazení: 1583
4_SlotaCB-m.jpg

Médiá si všímali najmä voľby v Žiline. Žilinčania však vedia, že víťazstvo Ivana Harmana nie je vecou náhody a nespadlo z neba. Úder pre Dzurindu I. Harman bol už roky krajským šéfom SDKÚ v Žiline a vďaka nemu bola strana v komunálnej politike aktívnym odporcom J. Slotu celé uplynulé volebné obdobie. Aktívne komunikoval s verejnosťou, čomu napomáhal fakt, že čítané regionálne denníky má v rukách pravicu podporujúce vydavateľstvo Petit Press. No asi najdôležitejšie bolo to, že žilinská SDKÚ sa pod Harmanovým vedením stala jediným principiálnym a nekompromisným Slotovým odporcom, lebo stredové či ľavicové strany s ním minimálne nešli do „zbytočných“ súbojov. I. Harman ako vyštudovaný politológ správne odhadol, že pri Slotových manieroch musí narastať počet jeho odporcov a v týchto voľbách kto nechcel Slotu, volil Harmana. Stal sa tak nečakaným hrdinom. On možno svoje víťazstvo čakal, ale hovorí sa, že ani len vedenie SDKÚ nemalo jeho optimizmus. Nie je tajomstvom, že vzťahy generálneho sekretára I. Harmana a predsedu Mikuláša Dzurindu už dlhší čas škrípali, pričom jedným z dôvodov mal byť aj fakt, že Harman je bývalým spolužiakom a doteraz dobrým kamarátom bývalého riaditeľa NBÚ Jána Mojžiša. Bolo do očí bijúce, že formálne druhý muž strany sa ani len neobjavil na kandidátke do parlamentných volieb. Kandidatúra na primátora Žiliny mohla byť zámienkou na jeho odkopnutie z vedenia SDKÚ a v podstate to mal byť Harmanov politický koniec. Zdá sa, že Ivan Harman poriadne zamiešal karty nielen šéfovi SNS. M. Dzurinda však musel zostať v šoku nielen z nečakaného víťazstva, ale aj z nečakanej prehry. Tú utrpel jeho obľúbený podpredseda, verný poslanec, ktorého sa ani omylom nedotkli personálne zmeny vo vedení strany, doterajší starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Pavol Kubovič. Obyvatelia o ňom hovoria ako o pánovi Ružinova, ktorý rozhodoval o všetkom. Objavili sa dokonca informácie o jeho prepojení na podsvetie. V každom prípade, polícia predčasom zatkla údajnú mafiánsku skupinu, ktorá mala mať na svedomí rozsiahle výpalníctvo práve počas pôsobenia P. Kuboviča. O jeho charaktere svedčí aj to, že ako podpredseda SDKÚ sa pridával ku kritike tzv. vianočných dôchodkov, ale v Ružinove rozdával penzistom „príspevok k dôchodku“. Bol považovaný za neporaziteľného a podľa všetkého si systematicky budoval moc najrôznejšími – i podozrivými – spôsobmi. Varovný prepad KDH Bratislavskí voliči vôbec prekvapili a zmenili charakter hlavného mesta ako neohrozenej bašty pravice. Smer získal starostovské posty v mestských častiach, v ktorých o tom ľavica nikdy ani nesnívala. Aj ich počet predbehol očakávania. Je síce pravda, že nielen mestské, ale väčšinou aj miestne zastupiteľstvá zostali v rukách pravicových poslancov a ľavicoví starostovia to s nimi nebudú mať ľahké, ale ani to neplatí absolútne. Vládna koalícia doslova prevalcovala súperov v Dúbravke a rozšírená o zelených a slobodných aj v Rači. Bratislavčania zaregistrovali aj kandidatúru ľudí z iniciatívy Bratislava – otvorene. Štyria z nich budú zasadať v miestnych zastupiteľstvách, Ľubica Kolková sa navyše stala starostkou Devína. Porazila známeho a bohatého podnikateľa Jozefa Paczelta, ktorý prišiel pred štyrmi rokmi ako záchranca mestskej časti v nútenej správe. Osobitnou kapitolou komunálnych volieb v Bratislave sú prehry významných kresťanskodemokratických starostov mestských častí. Pavla Bielika síce KDH v Rači oficiálne nenominovalo, ale ani proti nemu nepostavilo kandidáta. Mestské orgány hnutia sa ho zastávali po celý čas, odmietali vyvodiť voči nemu dôsledky z vážnych obvinení z korupcie a sám Bielik kandidoval s plagátmi, na ktorých mal prelepené ústa, lebo zaňho vraj hovoria výsledky. Skončil až štvrtý a nezískal ani tisíc hlasov. Peter Čiernik sa dokonca stal po parlamentných voľbách podpredsedom KDH, aby oživil stranu posilnením komunálnej politiky. Nielen že sa oživenie nekoná, ale Čiernik prišiel aj o starostovské kreslo. Staromešťania dali jasne najavo, čo si o jeho pôsobení myslia. P. Čiernik už nie je ani len poslancom a z komunálneho priestoru vypadol úplne. To je pre podpredsedu KDH zodpovedného za komunálnu politiku hanebný výsledok. O hĺbke krízy hnutia svedčí aj fakt, že bolo vymazané z komunálneho pôsobenia v Spišskej Novej Vsi. Centrum jednej z katolíckych diecéz bolo od nežnej revolúcie baštou kresťanských demokratov, bez ktorých sa tam nič nerozhodlo. Aj primátor bol vždy z KDH, ba aj SDKÚ tam založili prevažne kresťanskí demokrati. SDĽ síce bývala druhou či treťou najsilnejšou stranou, ale vzhľadom na väčšinový volebný systém bola vždy len slabším partnerom alebo bola v opozícii. Teraz tam má vládna koalícia väčšinu a spolu s nezávislými (minimálne dvaja sa k nej hlásia) dokonca dvojtretinovú. A najväčším šokom je, že KDH nemá ani jedného poslanca, hoci doteraz kontrolovalo takmer polovicu zastupiteľstva! Rozhodujúci vplyv premiéra Fica Kresťanským demokratom nepomôže len výmena podpredsedu zodpovedného za komunálnu politiku, hoci po takej prehre ho vymeniť musia. P. Čiernik a P. Bielik sú považovaní za prívržencov tzv. pragmatického krídla, ktorému má ísť v prvom rade o moc. Títo ľudia sa postavili proti V. Palkovi a D. Lipšicovi a ich predstave o odmietaní istých mocenských kompromisov v politike. Aj v komunálnej sa vraj správali až priveľmi „pragmaticky“. Podobne sme v Slove už písali o podozrivom narábaní s mocou proti záujmom ľudí v Spišskej Novej Vsi. Lenže ľudia takých politikov už nemienia akceptovať ani zo straníckych dôvodov. KDH má po komunálnych voľbách o veľkú starosť viac. To isté však platí aj o ostatných stranách. Excelentným príkladom je Prešov, v ktorom voliči razantne odmietli všetkých straníckych kandidátov a podľahli masívnej kampani sľubov právnika Pavla Hagyariho. Nie je dôležité, nakoľko sú reálne, dôležité je, že P. Hagyari získal takmer jedenapolnásobok toho, čo získali všetci ostatní kandidáti dokopy. Dokonca aj druhý v poradí – doterajší primátor Milan Benč – kandidoval ako nezávislý, takže Prešov úmyselne nevolil straníckych kandidátov. Nečudo, keď dve najsilnejšie strany – SDKÚ a Smer-SD – aj kandidátmi na primátora dokázali, že vytrvalo ignorujú názory voličov a okresný šéf Smeru a známy privatizér Miroslav Biroš sa zasa nedostal ani do zastupiteľstva. Je však isté, že ani to Smerom nepohne, aby si v centre Šariša urobil poriadok s nepopulárnymi politikmi. Celkovo sú totiž komunálne voľby pre sociálnych demokratov úspechom, aj keď sa to M. Dzurinda usiluje obrátiť používaním výsledkov z krajských miest. V menších mestách a na dedinách sa Smer dokázal presadiť aj tam, kde nikdy nebodoval, aj s kandidátmi, ktorí nikdy doteraz neuspeli. Keďže zväčša vytvoril koalície s ĽS-HZDS a SNS (alebo aj s neparlamentnými stranami), je viac ako pravdepodobné, že je to výsledok doterajšej práce vlády Roberta Fica. Na rozdiel od doterajších tvrdení ľudia volili stranícky aj na miestnej úrovni najmä v chudobnejších oblastiach. Práve ich totiž R. Fico svojou politikou úspešne oslovuje. Smer sa stáva politickým hegemónom, akého Slovensko ešte nemalo. Ak to znie strašidelne, tak spozornieť by mali najmä samotní sociálni demokrati. Veľké víťazstvo je vždy aj veľkým záväzkom. Lebo z veľkej výšky sa padá veľmi hlboko. Autor je stály spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984