Spätná väzba
Ad: Zememerači slobody (Michal Polák), Slovo 49/2006 Je to viac o konflikte civilizácií ako o samotnej abstraktnej slobode. Mali by ste pripomenúť v Slove aspoň recenziou dielo S. P. Huntingtona Střet civilizací - Boj kultur a proměna světového řádu, kde je od autora poriadna kritika euroatlantickej civilizačnej snahe „hlásať vo svete univerzalizmus kultúr a spoločnosti a doma multikultúrnosť“. Podľa neho by to malo byť naopak a nemôžem si pomôcť, títo „zememerači slobody“ mi práve pripomínajú tých prospektorov americkej transatlantickej železničnej spoločnosti, ktorí vymeriavali najekonomickejšiu dráhu pre „ohnivých tátošov“ cez rodové územia domorodých Indiánov a tí, keďže sa bránili, boli masovo vyvražďovaní. V lepšom prípade boli „scivilizovaní“ alkoholom, pohlavnými chorobami a mrzačení na tele i na duši. Nepripomína to euroatlantické „snaženie“ dnes v Iraku, pokukovanie po Iráne, priama akcia podobných „zememeračov“ v Libanone bombardujúcich plne osídlené mestá iba preto, lebo „oni“ = (červenokožci(?) = islamskí fundamentalisti?) majú zbrane a ohrozujú naše civilizačné úsilie? Peter Zajac-Vanka Ad: Falošné prepúšťanie zamestnancov v známej slovenskej firme (Jakub Topol), Slovo 49/2006 Ako je možné, že noviny nezverejnili meno spoločnosti? Že si to nepriali sterorizovaní anonymní „nasilu živnostníci“ je jedna, vec, že noviny dali takýmto spôsobom ich strachu za pravdu, vec druhá. Čo je to za spôsob, napísať stranu o nejakých škandalóznych praktikách a nevyvodiť z toho ani len minimálne dôsledky? Vykastrovaná žurnalistika. Mimochodom: keď už o tom píšem, tak tam dám aspoň nejaké dáta, ktoré podporia moje tvrdenia – aspoň odhad počtu nasilu prevedených živnostníkov, jednoducho nejaké fakty. Alebo si dám tu námahu a rozpracujem tých firiem niekoľko, aby som ukázal, že je to vcelku „bežný“ jav. Neuškodil by ani menší exkurz do právnej analýzy: čo vlastne Kaníkov ZP naozaj umožňuje a čo je len dôsledok svojvoľných rozhodnutí „manažmentov“, ktoré využívajú fakt, že na Slovensku sa zamestnanci v prevažnej miere dajú ubiť hoc aj len čapicou. Milan Jaron Zamestnanci spomínaní v článku, žiaľ, neboli ochotní odpovedať za predpokladu, že ich vďaka menu firmy bude možné identifikovať. Ad: Mytológia ľavice (Eduard Chmelár), Slovo 49/2006 Myslím si, že ide o dobrý článok, ale je tam niekoľko nepresností. Strana európskej ľavice (SEL) nie je žiaden monolit a existujú tam diferencie aj ohľadom vzťahu ku KSS. Tvrdiť však, že SEL odmieta KSS, je jednoducho nezmysel. Helmut Scholtz ako tajomník SEL sa dva roky snaží o plné členstvo KSS, aj keď nesúhlasil s bývalým vedením. Autor sa mýli aj v tom, že KSS je najstalinskejšia strana v Európe. Zažil som viackrát atmosféru v gréckej KKE či v portugalskej PCP a KSS im v stalinistickom prístupe nesiaha ani po päty... Súhlasím s autorom, že KSS by sa mala vydať smerom k politike na spôsob Rifondazione, ale neidealizoval by som ani ich – ortodoxná frakcia Ernesto, ktorá je politicky vyprofilovaná na spôsob KSS, má v Rifondazione nemalú váhu, takže ani toto hodnotenie nie je také jednoznačné. Ešte k tomu Bielorusku – SEL nemá jednotný postoj k Lukašenkovi, sám som bol pri tom, ako boli zmätení, keď chceli k nemu dospieť. A k Dubčekovi: keď som o ňom počúval v Madride z úst predstaviteľov PCE alebo od chalanov z Rifondazione, tým žiarili očká a brali ho ako ľavicovú osobnosť par excellence... Samozrejme, tento idealistický pohľad nie je neproblematický, ale Slovensko nemá iné väčšie ikony demokratického socializmu a kopať do Dubčeka mi pripadá scestné. Do symbolov sa jednoducho nekope, to by malo byť pravidlo elementárnej slušnosti pre každého, komu záleží na ľavicovom hnutí a kto sa nesnaží len silou mocou negativizovať všetko naokolo. To je ako kopať do Che Guevaru ako do revolučného symbolu – a to by sa určite dalo... LB V rubrike sú publikované listy redakcii a komentáre zverejnené na internete. Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upravovať a krátiť.
