Mečiarovo (nejaké) ministerstvo
S Vladimírom Mečiarom sa vládne veľmi ťažko. Čoraz viac sa o tom presviedča aj Robert Fico. Mečiarove vyhlásenia z minulého týždňa akoby potvrdzovali správnosť strategických úvah Smeru o tom, že sa treba zo všetkých síl presadzovať vlastnú predstavu o vládnutí, nestratiť tvár a svojich voličov a pripraviť sa na akékoľvek riešenia situácie, ktorá by nastala po prípadnom odchode HZDS z vlády. Šéf Smeru nie náhodou označil na slávnostnom sneme svojej strany SNS za stabilného partnera vládnej koalície. Dozaista to nebola len povinná jazda voči európskym sociálnodemokratickým partnerom pri zdôvodňovaní účasti národniarov vo vláde. Nepochybne to bola aj reakcia na posledné udalosti, ktorými Vladimír Mečiar narobil svojmu väčšiemu koaličnému partnerovi poriadne problémy. Naozaj stačilo pár dní, aby HZDS riadne rozkývalo pozíciu vlády vo verejnosti, a to ešte netušíme, čím všetkým sa Mečiar „vyhráža“ Ficovi za zatvorenými dverami koaličných (formálnych či neformálnych) stretnutí. Spor o Špeciálny súd Prvým významným podrazom bolo nominovanie Júliusa Rezeša do Transpetrolu. Možno predpokladať, že nešlo len o samotného bývalého člena „kindermanažmentu“ VSŽ – Rezeš mal byť skúškou sily V. Mečiara vo vládnej koalícii. Ak áno, predseda HZDS musel byť spokojný, lebo sa mu vydarila. R. Fico zjavne správne pochopil, o čo ide. Mečiarovi na stabilite tejto vlády nemusí až tak veľmi záležať, lebo neformálny líder opozície Mikuláš Dzurinda nezmenil pozitívny postoj k vytvoreniu pravicovej vlády s HZDS. Ficovi však musí záležať na stabilite Smeru, preto pristúpil k výmene ľudí, ktorých nominovanie do hospodárskych funkcií vyvoláva vo verejnosti nedôveru. Kritika M. Dzurindu, že to robí pod tlakom opozície, je bezzubá: nie je vari lepší premiér, ktorého kritika neuráža, zamýšľa sa nad ňou a je ochotný ju prijať, ak má racionálne jadro, než arogantný premiér, ktorý kašle na všetkých, ktorí pred ním nekľačia? Toto by bol dôvod hodnotiť Fica lepšie ako Dzurindu. Druhým podrazom bolo víkendové vyhlásenie Vladimíra Mečiara, že Robert Fico bol od začiatku za zrušenie Špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry. Teraz sa nevenujme meritu veci, lebo sa už aj tak dosť spolitizovalo a mediálne prestrelky a komentáre aj „analýzy“ len vzdiaľujú túto tému od odbornej diskusie. Mečiar sa opäť prejavuje vo svojej tradičnej „kondícii“, pri ktorej mu neprekáža fabulovať a zavádzať. Samozrejme, nevieme, čo si o tejto téme povedali s premiérom medzi štyrmi očami, ale verejne sa R. Fico niekoľkokrát vyjadril veľmi zdržanlivo. Nikdy sa jednoznačne nepriklonil k návrhu Štefana Harabina a médiá celý čas zdôrazňovali, že Smer je skôr proti. Pripomeňme len, ako si okamžite všimli, že návrh ministra spravodlivosti podporila aj jeho štátna tajomníčka zo Smeru. Komentovali to ako náznak možnej zmeny postoja Smeru. Napokon aj premiérova hovorkyňa Silvia Glendová upozornila, že nie náhodou si dal R. Fico vypracovať analýzu 33 sudcov, čo tiež svedčí o tom, že sociálni demokrati do poslednej chvíle zvažovali svoj postoj k zrušeniu Špeciálneho súdu a prokuratúry. Ak dnes Mečiar robí z Fica klamára, ktorý nevie dodržať slovo, sám seba usvedčuje zo lži a nekorektného prístupu ku koaličnému partnerovi. Navyše opäť spochybňuje úprimnosť, a teda dôveryhodnosť spojenia terajších vládnych partnerov. HZDS chce akékoľvek kreslo vo vláde No momentálne najväčšou „bombou“ sú Mečiarove slová o vzniku nového ministerstva. V relácii Na telo povedal, že je síce možné uvažovať o vzniku nového ministerstva, ale nie je rozhodnuté, že to bude cestovný ruch. Môže to byť podľa neho aj iná oblasť. V tejto súvislosti upozornil, že v počte koaličných poslancov v prepočte na ministerské kreslá je zrejmý nepomer. „Bolo by dobré, keby sme mali ešte jedno ministerstvo, lebo náš vplyv v koalícii je veľmi malý,“ vysvetlil V. Mečiar, aby konečne bolo jasné, o čo ide. Ak je minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek aspoň trochu súdny človek, muselo mu pri týchto slovách zabehnúť alebo vyschnúť v krku. Deň-dva predtým totiž presviedčal verejnosť, ako tento krok pomôže rozvoju cestovného ruchu, zamestnanosti a príjmom do štátneho rozpočtu. Krátko po Mečiarovom extempore v TV Markíza to opakoval jeho podpredseda Viliam Veteška. Dokonca sa oboril na šéfa KDH Pavla Hrušovského, že nie je odborne pripravený na takúto diskusiu. Navyše premiér v sobotu zopakoval záväzok znížiť v budúcom roku počty vládnych úradníkov. Ak v takejto situácii Vladimír Mečiar povie, že vlastne ide len o zriadenie hocijakého ministerstva, lebo „ĽS-HZDS má menej, ako by mu vo vláde patrilo,“ je to kolosálny podraz dokonca aj voči vlastným straníckym kolegom. Okrem toho nie je jasné, čo vlastne chce Mečiar dosiahnuť, ak sa sťažuje, že jeho strana nemá celkom vplyv ani na ministerstvo pôdohospodárstva, ktorému šéfuje práve jej nominant. Je však jasné, čo dosiahne: občania neuveria, že zriadenie ministerstva pre cestovný ruch je správny systémový krok, ktorý naozaj prinesie viac peňazí štátu, viac dobre platených pracovných miest obyčajným ľuďom, jednoducho prosperitu pre každého a lepšie využitie nášho prírodného a historického bohatstva. Nehovoriac o tom, že tieto slová V. Mečiara budú vítanou zbraňou v rukách opozície. Predseda HZDS sa nezmenil a aj komunálne voľby ukázali, že svoje hnutie s istotou vedie k jeho koncu. Robert Fico si koaličnou spoluprácou s ním uviazal na krk poriadny balvan, a tak si musí stále dávať poriadny pozor, aby V. Mečiar s HZDS nestiahol pod vodu aj celú vládu. Autor je stály spolupracovník Slova
