Opozičné vajatanie o rozpočte

Bývalá vládna pravica si napokon presadila dlhú rozpravu o štátnom rozpočte. Bola zbytočná. Jednak je jasné, že ani terajšia vládna koalícia sa – tak ako predchádzajúca – nemienila vážne zaoberať názormi opozície...
Počet zobrazení: 1091

Bývalá vládna pravica si napokon presadila dlhú rozpravu o štátnom rozpočte. Bola zbytočná. Jednak je jasné, že ani terajšia vládna koalícia sa – tak ako predchádzajúca – nemienila vážne zaoberať názormi opozície, jednak v rozprave nič prevratné nezaznelo. Časť kritiky síce možno bola racionálna, ale z vystúpení opozičných poslancov je jasné, že ak by o rozpočte rozhodovali oni, nedohodli by sa. Alebo by rovnako ako teraz vládni ustúpili zo svojich predstáv pod tlakom vlastných ministrov. Toto konštatovanie by stačilo, aby nikto, kto parlamentnú debatu o rozpočte nesledoval, nemal pocit, že o niečo dôležité prišiel. Prijatý štátny rozpočet síce zodpovedal niekoľko zaujímavých finančných a ekonomických otázok, ale iné – politické, alebo ak chcete, ideologické – zasa otvoril. Terajšia opozícia vyzerala počas rozpravy o rozpočte zábavnejšie než jej predchodkyňa. SDKÚ síce pred rokom zosmiešňovala rozpočtové argumenty Smeru zaklínadlom ľavicového populizmu, lenže aspoň bolo jasné, že ide o boj ľavicovej opozície proti pravicovým rozpočtovým prioritám. A tak aspoň pre ľavicových voličov vyzerali prezentované postoje sociálnych demokratov prirodzene a dôveryhodne. Lenže teraz si ani rozumný pravičiar nemôže myslieť, že poslancom z SDKÚ či KDH ide o viac než o prázdne útoky na vládu, „aby sa nepovedalo“. Návrh Jána Počiatka bol v podstate postavený na veľmi podobných či rovnakých základoch, na akých svoje rozpočty staval Ivan Mikloš. Nič zásadné sa nezmenilo v daňovej oblasti, nič sa nezmenilo vo „vernosti“ maastrichtským kritériám vo vzťahu k verejným financiám (ba Počiatek sa ukazuje „vernejší“ než kedysi Mikloš). Viaceré opozičné návrhy pritom boli v priamo rozpore s tým, čo tie isté strany robili, keď boli vo vláde. Kedysi mladý Miklošov poradca a neskôr Kaníkov štátny tajomník Miroslav Beblavý sa „preslávil“ podivným auditom v štátnej sfére, na základe ktorého navrhol aj redukcie v oblasti vedy a výskumu. Pre Dzurindovu vládu sa táto oblasť zrazu stala prioritou až tesne pred voľbami, ale jeho poslancom sa teraz zdá, že Ficov kabinet chce na ňu dať málo. Pritom práve vládna pravica tvrdila, že zvýšeniu zdrojov do vedy musí predchádzať racionalizácia vedeckých a výskumných inštitúcií. Lenže žiadna sa neuskutočnila. Ten istý argument, ale ešte nekompromisnejšie, sme počúvali, keď lekári žiadali viac peňazí na zdravotnú starostlivosť. Zrazu už neracionálne míňanie peňazí v zdravotníctve slovenskej pravici neprekáža. SDKÚ, naopak, prekážajú tzv. vianočné dôchodky, ktorú sú vraj nesystémovým riešením. Asi by sa Dzurindovi poslanci o tom mali pozhovárať so svojím straníckym podpredsedom, exstarostom bratislavskej mestskej časti Ružinov. Pavol Kubovič takto „nesystémovo“ – podľa nejedného Ružinovčana – korumpoval občasnými príplatkami k dôchodkom tamojších penzistov, pred nedávnymi komunálnymi voľbami k tomu dokonca pridal dovolenku v Chorvátsku pre vybraných dôchodcov. Lenže, keď to robí náš... Populizmus pravicovej opozície počas parlamentnej rozpravy o návrhu štátneho rozpočtu napokon dokazuje aj fakt, že jej príslušníci sa nedokázali dohodnúť na niekoľkých prioritách. Ak by vláda mala akceptovať všetko, čo navrhli, potrebovala by dva, a nie jeden rozpočet. Samozrejme, takéto návrhy išli ďaleko nad rámec „udržateľnej rozpočtovej politiky“, ktorú v rámci prípravy na vstup do eurozóny požaduje pravica tiež. Takže napríklad Pavol Prokopovič z SDKÚ navrhol znížiť kapitolu verejnej pokladničnej správy o jednu miliardu, ktorú chcel ubrať z rezervy určenej na zvyšovanie platov štátnych úradníkov. Najlepšie je totiž slabo platiť úradníkov, však nech si privyrobia na všelijakom tom všimnom a „províziách“ za verejné obstarávania. Prokopovič chcel „ušetrenú“ miliardu pridať na výstavbu ciest. Jeho straníckeho kolegu Juraja Lišku však cesty na východe netrápili, on bol sklamaný z návrhu rozpočtu pre ministerstvo obrany. Mikuláš Dzurinda ronil krokodílie slzy nad nedostatkom peňazí na kultúru, Ivan Mikloš zasa na vedomostnú ekonomiku, ale J. Liška pripomenul vláde, že treba, aby výdavky na obranu dosahovali úroveň potrebnú na zabezpečenie obrany štátu a záväzkov SR. Navrhnutých 1,59 percenta HDP sa mu málilo, lebo sme tak na chvoste členských krajín NATO. Podľa Lišku, ktorý za štátne milióny bez serióznej súťaže nechal invalidnú dôchodkyňu vyrábať pre armádu lietajúce taniere a jojá, tak ozbrojené sily môžu stratiť dobré meno. No a aby toho nebolo dosť, Viliam Novotný (opäť z SDKÚ), ktorý sa preslávil v súvislosti s privatizáciou zdravotníckych služieb v Košiciach cez svoju manželku, pripomenul poslancom, že odmietli návrhy opozície na úpravu platieb štátu za svojich poistencov. V. Novotný ich chcel zvýšiť tak, aby viac platil štát nielen prvé štyri mesiace, ale po celý budúci rok. Počas uplynulého volebného obdobia ako vládny poslanec nikdy nič také nenavrhol. Iba ak naozaj nemáte čo robiť, môžete porozmýšľať, čo z toho by tí istí ľudia presadzovali, keby SDKÚ znova zostavovala vládu. A čo z toho by im Mikloš presadiť dovolil. Lenže teraz sú v opozícii. To je život, človeče. Autor je ekonomický novinár

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984