Mimochodom
Pohľadnica zo Španielska: Cez víkend sme boli na trhu v Rastre. Všimla som si tam starú babičku, videla som ju len zozadu. Sedela tak celkom nešpanielsky pokojne na stĺpiku a pred sebou mala deku so starými vecami, ktoré predávala. Boli to očividne veci osobné: staré hračky, obrázky a podobne. Smutný pohľad... pohľad na človeka, ktorý predáva svoje spomienky. Keď „staré“ veci z detstva vyhadzuje dvadsiatnik, je to iné. Táto pani mi pripomenula moju babku. Aj keď všetko je možno inak. Možno ľudia, ktorí predávajú spomienky, vôbec nie sú takí osamotení. Možno len babička jednoducho našla nejaké staré veci a pragmaticky si pomyslela: je nedeľa, svieti slnko, idem do Rastra, možno to niekto kúpi, možno sa to niekomu zíde. Možno má v skutočnosti doma kopec vnučiek a vnukov a vôbec nie je sama... * * * Ročné náklady na jedného väzňa sú u nás 350 000 korún. Náklady na jedného žiaka sú 50 000 korún. Ešte šťastie, že nemáme toľko basistov, ako školákov. * * * Minister spravodlivosti Štefan Harabin odvolal šéfku Centra právnej pomoci Máriu Kolíkovú. Vraj za zlé hospodárenie. Dovolila si totiž považovať priestory pridelené tejto novej inštitúcii za nevyhovujúce a presťahovala ju do iných. Podľa hovorcu v tých pôvodných Centrum neplatilo žiadny nájom, iba energie, kým v nových bol len samotný nájom niekoľko miliónov. Zaujímavý argument. Ekonóm by, pravda, povedal, že s tou nehospodárnosťou to nebude také jednoduché, pretože po presťahovaní centra mal predsa štát k dispozícii priestory na prenajatie. Keby niekto pohol rozumom, nemohol teda štát na veci výrazne škodovať – iba že by sa pôvodná budova veľmi výhodne prenajať nedala. Lenže ak by sa nedala, nenaznačovalo by to, že nie je až taká skvelá, ako sa ministerstvo tvári? A že na presťahovanie bol teda celkom dobrý dôvod? Ejha. Tu akoby ktosi čosi celkom nedomyslel... * * * Názor televíznym štábom náhodne osloveného človeka na Vianoce: Za peniaze, ktoré nemajú, si ľudia kupujú darčeky, ktoré nepotrebujú. * * * Dva titulky z agentúrnych správ: „Členstvo v EÚ schvaľuje až 61 percent Slovákov.“ „Utečenci nie sú podľa Slovákov žiadnym prínosom.“ Preklad: Sme radi, že môžeme cestovať a bývať všade v Európe, kde sa nám zachce, ale k nám radšej nech nechodí nikto. Najmä ak je chudobný, veď takých je tu už dosť. * * * Najslávnejší obraz Leonarda da Vinciho oslavuje päťstovku. Ako sa píše v správe vydanej pri tejto príležitosti, špeciálny počítačový program vyhodnotil jej slávny úsmev ako na 93 percent šťastný. Ešteže tak, konečne to teda vieme. Kde by sme boli, keby nám počítače nevedeli povedať, ako sa cítime? Možno by sa to dalo využiť, keď nabudúce z prieskumov zase vyjde, že ľudia sú nespokojní so svojou životnou úrovňou. Zvyčajné vysvetlenia a zvyčajní „odborníci“ sú už trocha ošúchaní. Treba to vložiť do „špeciálneho programu“ – a možno nám tiež vyjde, že ľudia sú aj tak na 93 percent šťastní. A že to sťažovanie vlastne k tomu šťastiu potrebujú. * * * Vo Francúzsku žije chemik, ktorý má veľmi zaujímavé povolanie: zaoberá sa chémiou jedál. Zisťuje napríklad, aký je tlak vo vnútri zemiakových hranolčekov, ktoré molekuly presne spôsobujú určitý druh chuti – a dokonca prišiel aj na to, ako z vareného vajca urobiť opäť surové. Jeho výskumy využívajú mnohí známi šéfkuchári a dokonca na ich základe tvoria nové recepty. Tomu sa hovorí civilizovaná krajina. Keď k tomu vajcu pridajú aj znalosť toho, ako z bábkového divadla politiky opäť urobiť priestor, kde sa vyjadrujú skutočné záujmy ľudí, Francúzi to budú mať vyhrané. (...)
