Reklama
Reklama

Zdravotné poisťovne kričia neprávom

Súkromné zdravotné poisťovne pokračujú v boji za svoje prežitie. Je jasné, že majitelia ich nezaložili, aby nezištne pomáhali chorým ľuďom. Ak nie priamo v poisťovni, tak niekde inde im toto podnikanie musí prinášať zisky...
Počet zobrazení: 900
3-m.jpg

Súkromné zdravotné poisťovne pokračujú v boji za svoje prežitie. Je jasné, že majitelia ich nezaložili, aby nezištne pomáhali chorým ľuďom. Ak nie priamo v poisťovni, tak niekde inde im toto podnikanie musí prinášať zisky, inak by robili niečo iné. Ministerstvo zdravotníctva prichádza s návrhom, ako znížiť finančné toky z našich daní do súkromných poisťovní. Hoci to má racionálny základ, samotný návrh je priam nerealizovateľný, takže pôsobí skôr ako pokus o sabotáž. Všetko sa strhlo vo chvíli, keď ministerstvo zdravotníctva prišlo s nápadom, aby všetci ľudia, za ktorých zdravotné poistenie platí štát, boli povinne poistencami verejných zdravotných poisťovní. Súkromné poisťovne to považujú za prehnaný dirigizmus a obmedzovanie slobodného výberu poistencov. Darčeky ako prevencia Prvý problém takejto argumentácie je v tom, že poistenci sa ani dnes nerozhodujú slobodne. Korunu tomu nasadili stovky prípadov, v ktorých sa ľudia sťažujú, že sa ocitli medzi poistencami inej poisťovne, hoci nikdy o „prestupe“ neuvažovali a nič preň nepodnikli. Jednoducho ich ktosi presunul a na základe prvých zistení sa zdá, že v absolútnej väčšine prípadov pôjde o sfalšovanie dokumentov zo strany poisťovacích „agentov“, ktorí majú za každú získanú „dušu“ slušnú províziu. Podobne ako v prípade dôchodkových poisťovní, kde to už museli riešiť poslanci novelou zákona a obmedzením odmien „agentov“. Aj v tejto oblasti pritom platí, že bežní ľudia nemajú ani zďaleka dostatokrelevantných informácií na to, aby sa mohli skutočne zodpovedne rozhodnúť, ktorá poisťovňa je pre nich najlepšia. V rozhovore pre spravodajský a publicistický portál Euractiv.sk prezident Združenia zdravotných poisťovní SR (v ktorom sú len súkromné poisťovne) Igor Dorčák „plače“ nad likvidáciou konkurenčného prostredia. „Treba si uvedomiť, že dnes poisťovne práve pre súťaž o poistencov zjednodušujú komunikáciu a administratívu, robia aktivity v oblasti prevencie a podpory zdravia,“ hovorí v rozhovore. To isté však robia nielen súkromné, ale aj štátne zdravotné poisťovne. Je možné tvrdiť, že je to výsledok konkurencie, ale možné je aj to, že by to štátne poisťovne robili aj tak, jednoducho preto, lebo to znižuje náklady, alebo preto, lebo by to bol politický príkaz. Navyše práve I. Dorčák, riaditeľ poisťovne Dôvera, by niečo také hovoriť nemal, lebo sme v Bratislave stretli lekárov a v mestečku neďaleko Bratislavy zasa magistru z lekárne, ktorí nám zhodne potvrdili, že mnoho poistencov tejto poisťovne dodnes používa staré preukazy s neplatnými údajmi, pretože im Dôvera nové neposlala, ani ich nepozvala, aby si pre ne prišli sami. O prevencii a podpore zdravia zo strany súkromných poisťovní ani nemá význam hovoriť. 500-korunovú poukážku na nákup v lekárňach a očných optikách ponúkala Dôvera za získanie klienta alebo za prestup do tejto poisťovne. Rovnako 600-korunový balíček za poistenie novorodenca. To je predsa ten najlacnejší marketingový ťah, mobilní operátori ponúkajú telefóny so zľavou, ktorej suma je oveľa vyššia. Štátna poisťovňa nezaostáva Pravda je taká, že v dnešnej situácii poistenci konkurenciu takmer vôbec necítia. Poisťovniam už dávno nič nebráni v tom, aby sa rôznymi dodatočnými výhodami pretekali o klientov. Aká je však skutočnosť? Samozrejme, opäť to možno pripísať existencii konkurencie, ale pravda je taká, že veľké rozdiely medzi poisťovňami ani v tejto oblasti nie sú. Každá, ktorá niečo ponúka, má na zozname výhod buď nejaké zľavy v očných optikách, v kúpeľoch, v iných (nie zdravotných) poisťovniach či na plavárňach, alebo vitamíny dobrovoľným darcom krvi. Je až smiešne, že všetky poisťovne (okrem štátnych) zaradili medzi výhody pre poistencov napr. vydanie Európskeho preukazu zdravotného poistenia, čo je ich povinnosťou. A naopak, je zaujímavé, že v tomto smere výrazne vyniká práve štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá toho podľa prehľadu internetových stránok ponúka najviac, nezaostáva ani vo výške zliav a aj ich rozsah je najväčší. Samozrejme, za dnešného stavu nie je možné jednoznačne povedať, nakoľko je to výsledok voľnej súťaže na poli zdravotného poistenia. Čo však možno povedať s istotou – modernizáciu vnútorného fungovania a komunikácie s poistencami a platiteľmi poistného uskutočňujú aj v tých krajinách, ktoré majú len jednu, alebo dokonca žiadnu zdravotnú poisťovňu. V mnohých týchto krajinách sú dokonca ešte ďalej. To isté platí aj o podpore zdravia a prevencie. Najmä na základe skúseností z tohtoročnej jesene a porovnávajúc presuny poistencov v tomto a v minulých rokoch sa ukazuje, že k dramatickým zmenám nedochádza. Pritom väčšina obyvateľov Slovenska avizuje v každom prieskume verejnej mienky vrcholnú nespokojnosť so stavom zdravotníctva. Ich postoj k „svojej“ poisťovni však dokazuje, že za tento stav nevinia poisťovňu, preto ani nevidia nádej, že by im zmena poisťovne priniesla čosi lepšie. Práve preto je otázne, či je postup VšZP (alebo Spoločnej zdravotnej poisťovne) diktovaný konkurenčným bojom. Návrh je nefunkčný Takže strach z dominancie je zbytočný: tú dnes majú štátne poisťovne aj tak. Paradoxne, ak je pravda, že tzv. štátnych poistencov máme okolo 60 percent, návrh ministerstva zdravotníctva by mali súkromné poisťovne privítať. Ak si naozaj trúfajú v súboji o „neštátnych“ poistencov, mohli by zmeniť dnešné „prerozdelenie“ poistencov, lebo štátne poisťovne ich majú dnes okolo 70 percent. Mimochodom, ak sa súkromné poisťovne toľko oháňajú efektivitou vlastného fungovania oproti údajnej neefektivite fungovania štátnych poisťovní, asi im treba pripomenúť, ako v septembri protestovali proti zákonnému limitu na ich administratívne výdavky. Parlament vtedy na návrh Ficovej vlády obmedzil míňanie peňazí občanov na vlastné fungovanie poisťovní. Štátne v tom problémy nevideli, ale súkromné varovali, že to „môže priniesť oslabenie možností pre skvalitňovania služieb poistencov“. Dnes opakujú to isté, ale už zasa z iného dôvodu. Toto všetko spochybňuje jadro argumentácie súkromných zdravotných poisťovní a spochybňuje aj ich boj proti posilňovaniu pozície štátu v zdravotnom poisťovníctve. Práve preto je zarážajúce, aká pochybná je predstava ministerstva zdravotníctva z technického hľadiska. Tak, ako bola podaná verejnosti, je vlastne nerealizovateľná a naozaj by spôsobila chaos a s najväčšou pravdepodobnosťou aj zbytočné nemalé finančné straty. Napríklad, vzhľadom na systém uzatvárania zmlúv medzi poisťovňami a lekármi, resp. nemocnicami či poliklinikami, nie je možné, aby občania prechádzali z jednej poisťovne do druhej kedykoľvek v priebehu roka. Pri terajších prihlasovacích povinnostiach by s tým bola spojená obrovská „papierová“ záťaž občanov i zamestnávateľov. Podľa všetkého by sa zhoršil výber poistného. Ťažko uveriť, že si ministerskí úradníci toto všetko neuvedomujú. Návrh, ktorý má racionálne jadro, však takýmto prístupom odsúdia na neúspech, nikto so štipkou zodpovednosti ho nemôže podporiť. Takže vzniká oveľa zaujímavejšia otázka než budúcnosť tohto návrhu: komu a o čo v tomto prípade vlastne ide? Autor je stály spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama