Reklama
Reklama

Ľahostajnosť k Rómom hrozí výbuchom

Komunistický režim bol tvrdo kritizovaný za politiku voči Rómom. Buďme úprimní, je toho veľa, čo nedokázal alebo robil vyslovene zle. Ale od nežnej revolúcie ubehlo už dosť času, aby kapitalizmus ukázal, že jeho kritika...
Počet zobrazení: 1041
4CB-m.jpg

Komunistický režim bol tvrdo kritizovaný za politiku voči Rómom. Buďme úprimní, je toho veľa, čo nedokázal alebo robil vyslovene zle. Ale od nežnej revolúcie ubehlo už dosť času, aby kapitalizmus ukázal, že jeho kritika predošlého režimu bola oprávnená. Podľa najnovších zistení je výsledkom uplynulých 15 rokov čoraz väčšia chudoba, horšia zdravotná a vzdelanostná úroveň Rómov u nás. V spojitosti s rastom rómskej populácie to Slovensku ponúka hrozivú perspektívu. Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku, ktorú vydal Rozvojový program OSN (UNDP) s prispením Friedrich Ebert Stiftung (FES), nepotvrdil vžitý obraz o tom, ako dobre si žijú zo sociálnych dávok. V lete minulého roka 40 percent rómskych domácností minulo 4- až 8--tisíc korún za mesiac, 30 percent od 8- do 12- tisíc. Výdavky väčšiny ostatných domácností v tých istých oblastiach sa pohybovali v tej druhej alebo ešte vyššej výdavkovej kategórii. Z ruky do úst Keďže absolútna väčšina rómskych domácností je viacdetná, minúť mesačne necelých desaťtisíc korún neumožní život ani len na priemernej úrovni. Rómovia väčšinou vydávajú peniaze len na základné denné potreby, medzi ktorými prevládajú potraviny. Naopak, takmer vôbec nenakupujú predmety dlhodobej spotreby: chladničky, práčky, domácu elektroniku. Na takéto veci nedalo za posledný rok ani korunu bezmála 90 percent rómskych domácností! Okrem „denných“ vecí dávali Rómovia vlani peniaze na vzdelávanie. Ide o všetky výdavky, ktoré súvisia so školskou dochádzkou, vrátane učebníc, dopravy, poplatkov za internát, oblečenia detí. Takmer polovica rómskych rodín deklarovala, že vlani nemala žiadne výdavky na vzdelávanie. Naopak, výdavky do 10-tisíc korún deklarovalo vyše tridsaťšesť percent rómskych domácností, čo je takmer dvakrát viac než podiel ostatných rodín (18,8 percenta). Podľa všetkého to súvisí práve s väčším počtom detí navštevujúcich školu v týchto rodinách. Dokonca rodiny žijúce v oddelených osadách deklarovali takéto výdavky častejšie než rodiny, ktoré žijú integrovane. Okrem výdavkov na dennú potrebu boli najčastejšie výdavky na zdravotnú starostlivosť. Do 10-tisíc korún za rok zaplatilo vyše šesťdesiatšesť percent rómskych rodín, od desať- do dvanásťtisíc ďalších takmer pätnásť. Podrobnejší pohľad nasvedčuje, že išlo najmä o poplatky za návštevu lekára (prípadne hospitalizáciu) a za recept. Aj to je dôkaz, že ich zrušenie novou vládou nebolo len populistickým gestom, najchudobnejších ľudí sa to dotýka významne. Deväťdesiatjeden percent Rómov, ktorí v poslednom mesiaci navštívili lekára, dostalo predpísané lieky. Drvivá väčšina (90,4 percenta) si predpísané lieky v lekárňach aj vybrala. Výdavky na lieky tak popri poplatkoch najviac zaťažili rodinné rozpočty v oblasti zdravotníckej starostlivosti. Opäť významný dôvod, aby sa vládna koalícia usilovala aj o zníženie cien aspoň najpoužívanejších liekov. Zdravie nemá veľkú hodnotu Nedá sa pritom povedať, že by Rómovia zdravotnú starostlivosť zneužívali. Za posledný mesiac ich lekára navštívila len necelá štvrtina. Ide najmä o Rómov žijúcich rozptýlene a teda integrovane do väčšinovej spoločnosti. Títo ľudia si pravdepodobne viac uvedomujú dôležitosť zdravia. Patria medzi vzdelanejších a teda nemajú strach z lekára, ale takisto žijú bližšie k zdravotníckym zariadeniam a na zdravotnícku starostlivosť asi majú aj viac peňazí. Oproti všeobecne prijímanému mýtu sa ukazuje, že budúce rómske matky sú veľmi zodpovedné. Pravidelné vyšetrenia počas posledného tehotenstva z nich absolvovalo bezmála 95 percent, takmer všetky navštevoval lekár. Najčastejšie rodili v pôrodnici. Tento štatistický údaj má zaujímavé súvislosti. Väčšina slovenskej verejnosti verí, že ak Rómovia niečo ovládajú, je to prehľad o sociálnych dávkach a o spôsoboch, ako ich poberať. Dokonca aj deti sú považované za spôsob, ako sa možno ľahko dostať k peniazom na dobrý život. Lenže podľa UNDP vedela len štvrtina tehotných rómskych žien o tom, že môžu získať príplatok k sociálnym dávkam, ak počas tehotenstva pravidelne absolvujú lekárske prehliadky. Najviac z tých, ktoré o príplatku vedeli, býva v segregovaných osadách (46,4 percenta). Väčšina Rómov si aj tak myslí, že ich zdravotný stav je dobrý. Za zlý ho označilo len necelých šestnásť percent opýtaných. Subjektívne hodnotenie je však v rozpore s objektívnymi informáciami. Veľa napovedá i fakt, že Rómovia sa dožívajú menej rokov než ostatní: stredná dĺžka ich života je kratšia ako šesťdesiat rokov. V súvislosti s vyššie uvedenými údajmi je zrejmé, že ak Rómovia dosahujú lepšie vzdelanie, ak nežijú segregovane, ak majú dosť peňazí, uvedomujú si hodnotu zdravia. Zároveň sa potvrdzuje význam tzv. terénnej práce v rómskych komunitách, pretože sa jej ani segregovaní Rómovia nebránia. Je to významný poznatok, ktorý poukazuje na možné spôsoby práce s Rómami. Úpadok vzdelanostnej úrovne Opäť sa potvrdzuje, že kľúčový význam pre pozdvihnutie Rómov má vzdelanie. Tridsaťpäť percent dospelých Rómov nedokončilo ani základnú školu. Aspoň základnú má rovnaký podiel, ale len pätnásť percent má stredné alebo vyššie vzdelanie. Horšie sú na tom ženy v porovnaní s mužmi. Najhoršiu vzdelanostnú úroveň vykazujú Rómovia žijúci v segregovaných osadách. Navyše, väčšina stredoškolského vzdelania Rómov nepripadá na strednú školu s maturitou, ale na učňovskú školu. Výučný list má približne pätnásť percent Rómov, maturitné vysvedčenie však len necelé dve percentá. Vyše 80 percent rómskej populácie, ktorá sa už prestala vzdelávať, zostáva teda bez akéhokoľvek osvedčenia pre „trh práce“. Spomedzi obyvateľov segregovaných osád ani podiel ľudí s výučným listom neprekročil osem percent. Práve v súvislosti so vzdelávaním Rómov prináša tento výskum dôležitý nový poznatok, ktorý sa vzhľadom na čas od nežnej revolúcie doteraz nemohol naplno prejaviť. Z hľadiska veku má najviac Rómov s ukončeným stredoškolským vzdelaním 30 až 49 rokov (20 percent)! Až za nimi nasledovala veková kategória 15 – 29 rokov. Spomedzi mladších Rómov je síce viac tých, ktorí majú ukončené základné vzdelanie (asi štyridsaťjeden percent) než tých, ktorý nemajú ani také (približne štvrtina), ale v kategórii „ukončené stredoškolské vzdelanie“ je už viac Rómov v strednom než mladšom veku. Lenže ak má niekto s výučným listom dnes vyše 30 rokov, znamená to, že ho získal ešte „za komunistov“. Výsledky výskumu hovoria jasnou rečou: vzdelanostná úroveň Rómov po roku 1989 upadá. Predtým mali väčšiu šancu a častejšie získavali aj výučný list, aj maturitné vysvedčenie. Kapitalistický režim „dosiahol“ zníženie vzdelanostnej úrovne Rómov napriek tomu, že pravicové vlády do omrzenia opakujú frázy o „vysokej hodnote“ a „kľúčovom význame“ vzdelania pre kariérne, ale aj spoločenské uplatnenie sa v súčasnom svete. Najvyšší čas na budíček Už letmý pohľad na výsledky výskumu je varujúci. Podľa prognóz bude v roku 2025 žiť na Slovensku bezmála 600-tisíc Rómov. Je možné, že sa stanú najväčšou národnostnou menšinou. Ak sa však terajší trend nezmení, budeme tu mať pol milióna nevzdelaných, spoločensky neintegrovaných, zväčša chorľavých a čoraz chudobnejších občanov bez perspektívy. Ak už neberieme do úvahy, aké náklady si život týchto ľudí vyžiada z verejných zdrojov, nie je možné predpokladať, že by sa existencia desatiny obyvateľov krajiny na okraji spoločnosti nedotkla aj ostatných. Ďalšiemu nárastu kriminality, napríklad zo sociálnych dôvodov, by sa zabrániť nedalo. Rómske etnikum sa na Slovensku mení na časovanú bombu. Lenže nevzdelanosť, neschopnosť spoločenskej integrácie či relatívne vyššia chorobnosť nie je rasová záležitosť. Vyplýva zo životných podmienok. Ich vytváranie majú Rómovia vo vlastných rukách len obmedzene. Riešením však nie sú ojedinelé projekty, ale komplexný medzirezortný a dlhodobý program so širokou spoločenskou podporou. A na ten žiadna z doterajších vlád nenašla odvahu alebo chuť. Čo sa musí stať, aby sa to konečne zmenilo?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama