Veľa moci – veľa zodpovednosti
Hovorí sa, že moc má sklon korumpovať. Môže a nemusí to byť pravda. Určite však platí, že absolútna moc sa spája aj s absolútnou zodpovednosťou, lebo nik iný, len „držiteľ“ moci, môže rozhodovať o tom, čo sa udeje a čo nie. V čiastočne podobnej situácii sa ocitli slovenskí sociálni demokrati. Podľa všetkého aj ich samých prekvapili výsledky parlamentných i komunálnych volieb. Zo Smeru urobili takého mocenského hegemóna, aký na Slovensku vari nevládol ani v „najlepších“ časoch Vladimíra Mečiara. HZDS totiž aj vtedy malo na miestnej úrovni silných rivalov, predovšetkým KDH a SDĽ. Smer pred komunálnymi voľbami väčšinou vytváral koalície, ale poväčšine v nich neťahal za kratší koniec. Takže aj prostredníctvom koalícií dostal do zastupiteľstiev množstvo štatisticky neidentifikovateľných poslancov. No aj keď ich štatistiky rozlíšiť nevedia, voliči áno. Sociálni demokrati sa tým dostávajú do úplne novej situácie, v ktorej sa budú musieť správať celkom inak než doteraz. Byť pri moci si vyžaduje iné prístupy, než byť v opozícii. Robert Fico ukazuje na centrálnej úrovni ako na to: dôsledne plniť najzávažnejšie predvolebné sľuby, nebáť sa stiahnuť nominantov, ktorí sa stali terčom kritiky (v politike je niekedy jedno, či oprávnenej alebo nie), brať neustále na zreteľ pohľad svojich (aj potenciálnych) voličov. Vývoj osobných preferencií premiéra i volebných preferencií jeho strany ukazuje, že to (aspoň zatiaľ) robí dobre. Otázne však je, koľko má Smer podobných Ficov. Závažné udalosti a úlohy vo „vysokej“ politike a koncentrácia moci a rozhodovania vo vlastných rukách (doslovne) neumožňuje predsedovi vlády rovnako dôsledne venovať sa štátu i strane. Smer je nepochybne ešte stále posudzovaný predovšetkým cez osobu svojho lídra, čo dokázali najmä výsledky komunálnych volieb. Lenže donekonečna to takto nebude. Ľudia sa budú čoraz častejšie stretávať so zástupcami strany: Smerom už pre nich nebude len Fico, ale minister, predseda samosprávneho kraja, prednosta obvodného či krajského samosprávneho úradu, vedúci nejakého oddelenia, riaditeľ nejakého štátneho podniku, primátor a jeho ľudia na úrovni mesta či konkrétny poslanec na centrálnej, krajskej a miestnej úrovni. Čím viac sa budú občania stretávať aj s takýmito reprezentantmi Smeru, tým viac budú títo ľudia spolu s Robertom Ficom vytvárať obraz o svojej strane vo verejnosti. Dobrý alebo zlý, pozitívny alebo negatívny. Keď sa firma rozbieha alebo keď je v kríze, treba jej riadenie sústrediť na jedného-dvoch ľudí. Ale žiadny úspešný subjekt nemôže v krízovom režime fungovať neustále. Robert Fico na slávnostnom sneme dosť otvorene naznačil, že si uvedomuje limity osobností v politike. Svedčí to o tom, že na seba dokáže byť prísny, lebo aj to je podmienkou úspechu. Lenže on je predsedom strany a ak má byť úspešná, musí byť rovnako prísny aj na ňu. A to je niekedy oveľa ťažšie.
