In sme, ak sme out

Kto v súčasnosti nemigruje, akoby ani nebol. Súčasný svet – spojený, zreťazený a zviazaný internetom a inými komunikačnými vymoženosťami – neodpúšťa zápecníctvo (aj keď len po istú hranicu – napríklad schengenskú).
Počet zobrazení: 1475
5-m.jpg

Kto v súčasnosti nemigruje, akoby ani nebol. Súčasný svet – spojený, zreťazený a zviazaný internetom a inými komunikačnými vymoženosťami – neodpúšťa zápecníctvo (aj keď len po istú hranicu – napríklad schengenskú). A hoci sa migruje aj z oveľa smutnejších ako len z módnych dôvodov, vyzerá to (aspoň u nás) tak, že človek je „in“ len vtedy, ak je „out“. Migrácia a všetko, čo je s ňou spojené, je aktuálna tým viac, čím väčšmi sa otvárame svetu a čím viac sa svet domnieva, že preň my môžeme byť prospešní. A tak migrujeme odušu, ba o život. A práve o ten život pri migrácii ide. O lepší, bohatší, a v prípade tých, ktorí migrujú k nám alebo cez nás často len o holý... Človek na úteku sa však útekom či odídením zo svojej pôvodnej krajiny nezbavil všetkých, ale len niektorých problémov. A do mnohých ďalších, spojených s pobytom v cudzine, sa dostal. Pri tempe, módnosti, alebo aj nevyhnutnosti migrácie sa takým človekom hocikedy môže stať ktokoľvek z nás a ktokoľvek z nás sa jedného dňa môže stretnúť s migrantom. Ako sme na to pripravení? Ako sú na to pripravené naše štátne inštitúcie? Zaujímavý výskum života a ťažkostí, na ktoré narážajú migranti na Slovensku, urobili pracovníci Kabinetu výskumu sociálnej a biologickej komunikácie Slovenskej akadémie vied Miroslav Popper, Gabriel Bianchi, Ivana Lukšík a Petra Szeghy. Jeho výsledky zhrnuli do publikácie Potreby migrantov na Slovensku, ktorá vyšla pred niekoľkými týždňami vo vydavateľstve Veda, a my vám s dovolením autorov predkladáme niektoré pasáže. Prečo ľudia migrujú Migrácia sprevádza takmer celú ľudskú históriu. V súčasnosti nie sú hlavnou príčinou migrácie vojny a prenasledovanie, ale socio-ekonomické rozdiely medzi krajinami. Migrácia sa vysvetľuje ako dôsledok nepriaznivých ekonomických podmienok, nízkej životnej úrovne, narušeného životného prostredia, etnických problémov, násilných konfliktov, politickej diskriminácie či rastúcej hustoty populácie v domovskej krajine na jednej strane, a vyšších miezd, lepších životných podmienok, vyhliadok dobrého zamestnania, blízkosti zvolenej oblasti, väčšej individuálnej a politickej slobody, bezpečnosti v hostiteľskej krajine. Autori publikácie venovali zvýšenú pozornosť vnímaniu kultúrnych rozdielov medzi krajinou pôvodu migranta a Slovenskom. Podľa nich totiž nadhľad, akého sú cudzinci často schopní, je pre domorodcov nenahraditeľným prínosom. Prvé kontakty znamenajú stres Jednou z prvých skúseností migrantov na Slovensku je stres z kontaktu s políciou zvýšený jazykovou bariérou a nedostatkom tlmočníkov. Neskôr ich od zotrvania na Slovensku odrádzajú skúsenosti z nedôstojného zaobchádzania na polícii, úradoch ňa ťažkosti s hľadaním práce. Ekonomickí migranti, ktorými sme všeobecne skôr my, pochádzali vo vzorke autorov publikácie z východnej Európy. Študenti z regiónov, kde prebiehajú vojnové konflikty, a z krajín vyznávajúcich islam oceňujú v SR bezpečnosť, slobodu životného štýlu pre mladých, demokraciu a platnosť práva. Ekonomické motívy migrantov sú často čiastočne skôr ekonomicko-sociálne, pretože ak si u nás nájdu prácu, podporujú svojich príbuzných v domovských krajinách a zlepšujú ich sociálny status. Pre migrantov, ktorí sú na Slovensku už dlhšie a nenašli si (najmä pre nižšie vzdelanie) lepšie platené miesta, sa ekonomické výhody pobytu u nás strácajú. Osobné dôvody príchodu na Slovensko uvádzajú najmä ľudia z vyspelých západných krajín. Slovensko pre nich predstavuje výzvu na zmenu a možnosť začať nový život. Dôvodom príchodu či zotrvania na Slovensku býva zlúčenie rodiny či nájdenie životného partnera alebo partnerky. Čo sa u nás migrantom páči Migranti zo západných krajín presýtení konzumnou a formálnou spoločnosťou oceňujú v SR otvorené vývojové trendy v spoločnosti a neformálne sociálne vzťahy. V západných krajinách sú všetci vystresovaní... Potrebujem pokoj, potrebujem ticho, potrebujem ku šťastiu takú situáciu, ako je napríklad na Slovensku. Ľudia tu ešte nie sú úplne pokazení z toho kapitalizmu. Mne osobne sa to páči (migrant z Izraela). Hoci príťažlivosť Slovenska nie je primárnym dôvodom migrácie, niektorí migranti, najmä z rozvojových krajín, oceňujú najmä vyspelosť SR v oblasti infraštruktúry, kvalitnejšie a prístupnejšie služby ako doma či možnosť profesionálnej sebarealizácie. Naopak, migranti z Veľkej Británie a Kanady hodnotia Slovensko v oblasti infraštruktúry ako menej rozvinuté, než je ich domovská krajina. Je pre nich však atraktívne zaujímavou a podnetnou históriou, menej konzumnou kultúrou/životným štýlom... Udeľovanie azylu a vybavovanie trvalého pobytu Pri udeľovaní azylu nie je navonok jasne komunikované, čo slovenské úrady považujú za opodstatnené dôvody a aký je postup pri udeľovaní azylu. Veľké problémy spôsobuje nesúlad medzi dĺžkou vybavenia pobytu alebo občianstva a dobou platnosti víz, resp. iné procedurálne nezrovnalosti. Maximálna dĺžka víza je napríklad jeden mesiac, no vybavenie prechodného pobytu trvá v optimálnom prípade tri mesiace, ako uviedla migrantka z Ukrajiny. Procedúra udelenia občianstva (ak je manžel Slovák) trvá deväťdesiat dní. Počas nej však mala migrantka opakovaný problém s vízami, lebo na našom zastupiteľstve vo Viedni dostala vždy len pätnásť- až dvadsaťdňové. Musela ísť do Nemecka, Švajčiarska, posielali ju do Mexika, nakoniec dostala víza na veľvyslanectve SR v Česku. Situáciu sťažuje aj neochota úradníkov. Kombinácia týchto faktorov často spôsobuje, že migrant vycestuje do krajiny pôvodu, aby získal potrebné dokumenty na vybavenie nejakej záležitosti, ale po návrate sa ukáže, že cesta bola zbytočná, lebo ich vlastne vôbec nepotreboval, alebo preto, že potrebuje ešte iné dokumenty, o čom ho však predtým neinformovali. Vybavovanie sťažuje aj nekompetentnosť mladých úradníčok, ktoré dostatočne nepoznajú legislatívu, a veľkým problémom je aj jazyková nekompetentnosť, pretože pracovníci hovoria iba po slovensky a všetky tlačivá sú iba v slovenčine. Tie mladé pracovníčky nepoznajú zákony. Ja neviem, som začala plakať, že kde sú tie peniaze, päťtisíc ma to stálo a za nič, lebo úradníčka sa pomýlila (migrantka z Ukrajiny). Slabá informovanosť a neochota úradníkov Dostupnosť informácií pre migrantov je podľa ich slov zlá. Pri ich získavaní je prekážkou jazyková bariéra – tlačivá sú iba v slovenčine, úradníci hovoria iba po slovensky, anglické webové stránky Ministerstva zahraničných vecí SR sú nekompletné, nejasné aj pre turistov. Potrebné informácie nie sú na jednom mieste, treba chodiť na všetky príslušné úrady, čo je nepohodlné a komplikované, navyše jednotlivé úrady sa nie vždy zhodujú v požiadavkách. Migrantom chýbajú informácie o takmer všetkých právnych záležitostiach spojených s ich pobytom v SR (napr. ako žiadať o trvalý pobyt, občianstvo atď.), o pracovnoprávnych vzťahoch v SR, o možnostiach a podmienkach podnikania. Azylanti nemajú informácie o právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich statusu. Jednou z príčin tohto nedostatku je, že migranti nevedia, ako a kde majú potrebné informácie hľadať. Podľa informácie z UNHCR má byť cudzinec, ktorý na území SR požiada o azyl, v zmysle zákona o azyle pred vyplnením dotazníka, najneskôr však do pätnástich dní od začatia konania, poučený o svojich právach a povinnostiach počas konania o udelenie azylu, možnosti zastupovania v konaní podľa tohto zákona a o prístupe k právnej pomoci. Väčší prehľad o potrebách migrantov majú mimovládne organizácie pôsobiace priamo v teréne ako predstavitelia štátnych inštitúcií, ktorí dostávajú tieto informácie iba sprostredkovane. Hendikepujúca neznalosť jazyka Migrantom výrazne komplikuje život slabá znalosť slovenčiny v styku s úradmi SR; na úradoch sú tlačivá iba v slovenskom jazyku, úradníci väčšinou neovládajú cudzie jazyky. Migranti sú odkázaní na pomoc príbuzných, známych, prípadne na pomoc mimovládnych organizácií. Veľmi frustrujúcu skúsenosť mám s ministerstvom zahraničných vecí. Nerozumiem, ako môžete mať ministerstvo, ktoré má v názve zahraničné veci, a nikto tam nerozpráva iným jazykom ako po slovensky (migrant z Kanady). Komplikovaná je aj situácia u lekára. Migranti musia cielene vyhľadávať lekárov, ktorí vedia aspoň po anglicky, alebo takých, ktorí ochotnejšie spolupracujú pri tlmočení treťou osobou. Prieskum medzi spolupracovníkmi migrantov ukázal, že takmer polovica zamestnancov, ktorí pracujú s migrantmi na jednom pracovisku, má problémy v komunikácii s nimi vyplývajúce z toho, že migranti neovládajú slovenský jazyk. Je to dôsledok slabej jazykovej prípravy migrantov v slovenčine pred vstu-pom do zamestnania. Slováci podľa migrantov prejavujú nespokojnosť so svojou krajinou (čo sa vníma negatívne) i so sebou (čo sa vníma pozitívne). Tu počujete ľudí hovoriť veľmi zle o (svojej) krajine. Moja krajina má milión problémov, ale ja milujem svoju krajinu takú, aká je (migrantka z Kolumbie). Autorka je novinárka Štúdia Potreby migrantov na Slovensku, ktorá vyšla koncom roka 2006 vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied Veda, sprostredkúva výsledky výskumu, ktorý sa uskutočnil v rámci projektu Migračné informačné centrum na pomoc pri integrácii migrantov a obetí obchodovania s ľuďmi na trhu práce a do spoločnosti, financovaného Európskym sociálnym fondom v rámci iniciatívy spoločenstva Equal.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984