Klienti nebankových inštitúcií: nebezpečný precedens

Návrh na odškodnenie okradnutých klientov tzv. nebankových inštitúcií rozčuľuje pravičiarov, ktorí utekajú pred zodpovednosťou za vlastné chyby. Prípadne iných, ktorí sa vydávajú za ľavičiarov (napr. tzv. „sociálnych demokratov“). Pritom tento prípad má ďalekosiahle dôsledky predovšetkým v súvislosti s kapitalizačným pilierom dôchodkového systému. Predovšetkým v tom, že ľudia, ktorí do „nebankoviek“ vkladali peniaze, boli obeťami ohromnej reklamnej kampane hraničiacej s vymývaním mozgov. Pre nebankové inštitúcie boli rovnakým sústom, akým sú budúci dôchodcovia pre dôchodkové fondy. Tvrdiť, že sa rozhodovali slobodne a samostatne, je lož, alebo aspoň polopravda. Títo ľudia sa ocitli v pasci, ktorú im nastavili pravicové vlády oslabovaním sociálneho štátu a prenášaním zodpovednosti za vlastnú budúcnosť (dôchodok) na ich plecia. Zo všetkých strán sú dnes občania tlačení k tomu, aby sa starali sami o seba, štát sa zbavuje zodpovednosti, kde je to len možné. Lenže predošlé vlády takto hodili ľudí do vody bez toho, aby ich naučili plávať. Je neľudské chcieť od obyčajných ľudí, aby sa podrobne vyznali vo fungovaní investičných fondov, aby priebežne sledovali ich rozhodovanie. Najmä ak sa štát nepostaral, aby mali ľahko dostupné pravdivé informácie. Tzv. „sociálnym demokratom“ s krátkou alebo žiadnou pamäťou treba pripomenúť, že pravidlá fungovania nebankových inštitúcií určil štát, preto musí brať zodpovednosť za ich výsledky. Boli to konkrétni politici, ktorí však nemôžu brať osobnú zodpovednosť, lebo aj o to sa postarali. Obyčajní ľudia nemohli odhaliť podvodníkov a zlodejov, ktorí boli vítaní na straníckych sekretariátoch, mali otvorené dvere do kancelárií ministrov, bežne sa stretávali s najvyššími štátnymi predstaviteľmi. Ako mohli radoví občania podozrievať BMG, ktorá sponzorovala štart serióznej spravodajskej televízie, ktorú založil hovorca premiéra? Byť sociálnym demokratom naozaj nie je jednoduché a naozaj treba vnímať súvislosti. Ale to nemôže byť výhovorka a dôvod na útek pred zodpovednosťou. A to ani v prípade, ak ide o zodpovednosť za zlé činy, ktoré vykonal niekto iný. Autor je stály spolupracovník Slova