Malý kapušiansky zázrak
Nebýva na Slovensku zvykom, aby sa zasadnutie mestského zastupiteľstva začalo Beethovenovou Ódou na radosť. Ani to, že sa mestskí poslanci vzápätí vzdajú svojej celoročnej odmeny v prospech nadaných a sociálne slabších detí. To sa stalo na prvom zasadnutí nového zastupiteľstva vo Veľkých Kapušanoch 14. decembra 2006. Záujem celoštátnych médií pri komunálnych voľbách pútal už tradične najmä súboj o primátorské kreslo vo veľkých, predovšetkým krajských mestách. Zloženie zastupiteľstiev bolo pertraktované menej a už temer vôbec sa nehovorilo o rozuzlení volebných drám v menších mestách a obciach. Pritom o prekvapenia a pozoruhodné zvraty nebola núdza ani v nich. Taký je aj prípad Veľkých Kapušian, zabudnutého, zaprášeného, deväťapoltisícového mestečka na úplnom juhovýchode Slovenska, v blízkosti maďarských a ukrajinských hraníc. Kedysi sídlo užskej župy a do roku 1960 sídlo okresu prešlo v časoch socializmu rozporuplným vývojom, ktorý ani pri najlepšej vôli nemožno nazvať rozvojom. Počet obyvateľstva síce vďaka industrializácii rástol, ale mestečko zároveň padlo za obeť urbanistickému barbarstvu, keď výstavbe nových sídlisk museli ustúpiť takmer všetky staršie domy. Veľké Kapušany tak zostali bez klasického námestia, bez klasického centra, bez pamiatok, takmer bez historickej pamäti. Nežná revolúcia v roku 1989 vyniesla na čelo mesta učiteľa Tibora Bodnára, ktorý tam ostal až do posledných dní. V zastupiteľstve mesta dominovala Strana maďarskej koalície. Štyri volebné obdobia sa do dejín mesta zapísali čiernymi písmenami. Namiesto rozvoja retardácia, namiesto nových impulzov provinčnosť a „betón“ starých zvykov. O meste sa hovorilo iba v súvislosti so slávnym mýtickým vtákom Maďarov turulom, ktorému v roku 1996 postavili na počesť 1 100. výročia osídlenia pred radnicou otčiny pomník. Okrem toho už len v súvislosti s podsvetím… Vo Veľkých Kapušanoch sa za 16 rokov urobilo pramálo. Kým aj blízke mestá sa medzitým menili a ako-tak rozvíjali, Veľké Kapušany, ich budovy, priestranstvá a celý životný priestor chátrali. Slušní občania si už odvykli vychádzať do ulíc (vtedy, keď nemuseli), ktorých stav je nielen necivilizovaný, ale aj nebezpečný. Regionálne školstvo od prechodu kompetencií na samosprávy v roku 2002 smutne živorilo; základná umelecká škola prežila iba vďaka občianskej statočnosti a petičnej akcii rodičov za dofinancovanie, v marci 2006. Kultúrny vrchol predstavovali tri jarmoky ročne – no a, prirodzene, súťaže vo varení leča, guláša a halászlé. O priemyselnom parku sa roky iba rečnilo, v meste a jeho okolí prakticky neexistujú oddychové zóny, ihriská, zeleň, turistické chodníčky… Tiborovi Bodnárovi sa napriek tomu celých 17 rokov podarilo udržať si gloriolu láskavého otca, ktorý to s mestom myslí nanajvýš dobre, ale z najrôznejších vonkajších príčin (najmä pre zlý štát a málo peňazí) nie je v jeho silách opísaný stav zmeniť. Pravda, tomu verilo čoraz menej občanov a v posledných voľbách sa bývalý primátor udržal iba pomocou dôverne známeho fenoménu menšieho zla. Prichádza optimistický záver neradostného príbehu. V priebehu posledného roka ľudia sa vo Veľkých Kapušanoch začali prebúdzať. Vzniklo občianske združenie Most-Híd, ktoré si dalo za cieľ zmenu neutešených pomerov. Nie, nie politická strana – tým v Kapušanoch neverí už skoro nikto. Rozhodujúci impulz dala mimovládna organizácia. Založila internetovú stránku, kde sa občania hádam po prvýkrát raz v histórii mohli otvorene vyjadrovať ku všetkému, čo ich trápilo. Táto stránka stála na začiatku predvolebnej kampane, na konci ktorej znel mohutný refrén: Chceme zmenu, nechceme už Bodnára a doterajších poslancov, chceme, aby sa u nás konečne dalo žiť! Na radnici to, samozrejme, vzbudilo nevôľu a rozhorčenie. Mestský úrad na čele s primátorom však do poslednej chvíle verili, že všetko je iba zlý sen a nejaká „Božia ruka“ im ešte zabezpečí víťazstvo. Nezabezpečila, Bodnár skončil až tretí. Voľby však nevyhrala ani kandidátka OZ Most-Híd Katarína Óváryová, ktorej sa po intenzívnej, pútavej a profesionálnej kampani dávali najväčšie šance, ale populárna osobnosť, futbalista a riaditeľ základnej školy, taktiež nezávislý kandidát Peter Petrikán. Pričom posledne menovaný si na volebnej kampani vôbec nedal záležať; podľa mnohých obyvateľov však pôdu na jeho triumf pripravila vlna občianskej nespokojnosti a kampaň „mosťákov“. Možno by sme sa toho ani nedožili, nebyť prítomnosti nezávislých pozorovateľov v každej volebnej miestnosti, ktorú zabezpečilo opäť OZ Most-Híd. A čo je možno najpozoruhodnejšie, do dvanásťčlenného zastupiteľstva sa dostali až ôsmi nezávislí poslanci, z toho piati podporovaní spomenutým občianskym združením! Po depresii radostné očakávanie, po beznádejnom úpadku reálna nádej na zlepšenie: to je podstata nášho malého (veľko) kapušianskeho zázraku. Vyhrala túžba po skutočnej zmene a po dôstojnejšom mieste na život, vyhrala vôľa preraziť bludný kruh prešľapovania na jednom mieste a reálne zasiahnuť do vecí verejných, vyhralo odhodlanie začať plniť volebné sľuby od začiatku. „Chceme žiť pre mesto, nie z mesta,“ tak znelo jedno z hesiel OZ Most-Híd. Zvíťazil najmä občan, ktorý odmietol straníckych kandidátov a tým možno naznačil začiatok konca jednej politickej paradigmy. Tej, ktorej sa u nás donedávna nadávalo ako „panské huncútstvo“… Je na nových zástupcoch ľudu, aby jeho dôveru nepremárnili. Autor je obyvateľ Veľkých Kapušian a od roku 2004 riaditeľ Základnej umeleckej školy Občianske združenie Most-Híd: politika zdola Na počiatku združenia stála myšlienka zbližovať ľudí v našom meste. Jedným z cieľov bolo iniciovať a rozvíjať takmer mŕtvy občiansky život a nadviazať kontakty s inými mestami, učiť sa na pozitívnych príkladoch demokratickejších, vyspelejších a usporiadanejších miest, ako aj vysielať o sebe do sveta priaznivé správy. Deklarovanými zásadami činnosti Mostu sú slušnosť, zodpovednosť za mladú generáciu, snaha ukázať svojim spoluobčanom dobrý príklad . Nový impulz na formovanie združenia poskytli blížiace sa komunálne voľby v minulom roku. Niekoľko intelektuálov a podnikateľov sa rozhodlo skoncovať s existujúcimi pomermi vo Veľkých Kapušanoch. Poburovala ich nečinnosť primátora (o tom, aké ťažké ho bolo nájsť ho v posledných rokoch vládnutia vo svojom úrade, by dlho vedeli rozprávať zamestnanci MsÚ), neprehľadné a podozrivé ekonomické praktiky, ktoré viedli k stále hlbšiemu úpadku mesta. Chceli zlomiť moc niektorých straníckych funkcionárov, ktorí ju využívali nie v prospech komunity, ale iba seba samých. Títo ľudia-iniciátori zmien sú vo svojich odboroch úspešní profesionáli. Nemotivovala ich teda vidina prípadných ekonomických výhod, ale snaha urobiť z Veľkých Kapušian miesto, kde sa dá kultúrne, dôstojne a bezpečne žiť. Zostavili ucelený program, ktorého základom je transparentnosť riadenia, konsolidácia ekonomiky, zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, zamestnanosti a využitie existujúceho potenciálu mesta a okolia. I keď kandidátka na post primátora nezvíťazila, voľby sa pre Most-Híd skončili úspechom. Združenie dosiahlo vytúženú zmenu, prehru bývalého primátora Bodnára a drvivej väčšiny starých poslancov; k tomu dostalo do zastupiteľstva päť poslancov vlastných, ktorí majú presadzovať základné programové piliere Mostu. OZ tiež delegovalo svojich odborníkov do jednotlivých komisií mesta. Združenie organizuje pravidelné mesačné stretnutia s členmi, sympatizantmi a poslancami Mostu, kde sa debatuje o smerovaní mesta, o práci na mestskom úrade, o naliehavých problémoch, a hodnotí realizáciu svojho programu. Prostredníctvom týchto stretnutí, by sa mala realizovať aj občianska kontrola volených zástupcov ľudu, životne dôležitá na utváranie a stabilizáciu demokratických pomerov. Most-Híd vykonáva záslužnú činnosť aj tým, že informuje obyvateľov o zasadnutiach mestského parlamentu videonahrávkami, ktoré si možno stiahnuť z internetu. Nemenej dôležité je nové fórum na vyslovovanie názorov ľudí, ktoré im poskytuje na svojej webstránke. Je to jediný priestor na diskusiu, pretože vo Veľkých Kapušanoch už roky neexistujú lokálne médiá. (th)
