Udržateľný ústup

Je september 1812. Napoleon Bonaparte sedí v Moskve a čaká, kedy prídu cárski poslovia dohodnúť podmienky kapitulácie Ruska. Trvá mu príliš dlho, kým pochopí, že žiadni poslovia neprídu a treba ustúpiť.
Počet zobrazení: 829

Je september 1812. Napoleon Bonaparte sedí v Moskve a čaká, kedy prídu cárski poslovia dohodnúť podmienky kapitulácie Ruska. Trvá mu príliš dlho, kým pochopí, že žiadni poslovia neprídu a treba ustúpiť. Keď konečne opustí Moskvu, z ústupu sa stáva útek a z úteku tragédia hladu, mrazu a ruských útokov, ktorú prežijú len trosky z Napoleonovej veľkolepej armády. Veľký pokus o zjednotenie Európy silou sa končí. Touto historickou udalosťou ilustruje britský vedec James Lovelock, otec teórie Gaie, dnešnú situáciu ľudstva zoči-voči postupujúcemu globálnemu otepľovaniu. Jedinú cestu, ako sa ľudstvo môže vyhnúť katastrofe bezprecedentných rozmerov, vidí Lovelock v okamžitom a profesionálne uskutočnenom ústupe našej civilizácie od spaľovania ropy, plynu a uhlia, ktorými urýchľujeme otepľovanie Zeme. Lovelock môže byť ďalším z povestných prorokov volajúcich na púšti. Závislosť našej civilizácie od fosílnych palív je zdrvujúca – ropa poháňa ustavične rastúci počet našich áut, plyn vyhrieva naše domovy, uhlie produkuje väčšinu elektriny na svete. Firmy, ktoré ťažia, dopravujú a spaľujú uhlie, ropu, plyn a vyrábajú od nich závislé automobily a tisícky ďalších spotrebičov, sa nevzdajú svojich ziskov a spotrebitelia pôžitkov civilizácie len preto, že nejaký starý pán vo svojich knižkách straší. Vždy sa dá povedať - takých tu už bolo, a nakoniec sa nič také nestalo… A predsa. Lovelock v skratke tvrdí, že riziko prudkého rastu teploty Gaie je omnoho väčšie, ako si pripúšťame a dôsledky prekročenia kritickej hranice teploty by boli kataklizmatické. Je pritom možné, že sme ju už prekročili a do chodu sme spustili mechanizmus pozitívnej spätnej väzby, ktorý povedie k zvýšeniu teploty Zeme o 5 až 8 stupňov, tak ako sa stalo pred 55 miliónmi rokov. Lovelock označuje koncept „udržateľný rozvoj“ za nedostatočnú ilúziu, za predstieranie, že niečo robíme, a volá po „udržateľnom ústupe“ (sustainable retreat) – v podstate po výraznom znížení našej spotreby všetkých prírodných zdrojov, energie a pôdy/krajiny zvlášť. Argumentuje, že existujúce alternatívne technológie kapacitne zďaleka nestačia. Osobitne výrazne polemizuje s využitím vetra a biopalivami – na to, aby biodiesel nahradil dnešnú spotrebu ropy, by sme potrebovali podľa neho niekoľko planét. To ho vedie k záveru, že jediný dostupný a spoľahlivý zdroj energie na realizáciu udržateľného ústupu v podmienkach rýchleho otepľovania a ním vyvolaných katastrof sú jadrové reaktory. Obsiahlo argumentuje o ich relatívnej neškodnosti pre človeka aj prostredie (fotografia bujnej zelene okolo skladiska jadrového odpadu vedľa fotografie územia á la severné Čechy, zdevastovaného ťažbou uhlia, štatistické údaje svedčiace o tom, že ani desaťročia rozsiahleho využitia jadrovej energie vo Francúzsku alebo Japonsku neviedlo k nárastu výskytu rakoviny ani k skráteniu života ľudí (paradoxne, práve Francúzi/ky a Japonci/ky patria k národom s najvyššou dĺžkou dožitia). Radiačné zamorenie Zeme spôsobené prevádzkou stoviek jadrových elektrární nespôsobilo ani zlomok zvýšenia globálneho radiačného pozadia v porovnaní s tým, čo spôsobila séria rozsiahlych atmosférických skúšok jadrových zbraní začiatkom 60 rokov. Zoči-voči hrozbe globálnej klimatickej kataklizmy a jej dôsledkom – hovorí autor o dôsledkoch na planétu, ekosystémy a druhy, ale aj o vyhynutí niekoľkých miliárd ľudí – je riziko atómových elektrární podľa Lovelocka absolútne prijateľné a nepatrné. Lovelock tiež tvrdí, že Zelení sa dostali na protijadrovú platformu okrem iného preto, lebo vstupom do politiky sa potrebovali začať páčiť voličom – a tí majú na Západe (kam patríme aj my) panický strach z rakoviny a všetkého, čo k nej môže čo i len nepatrne prispievať. Inými slovami, Zelení zradili svoju vernosť Gai a začali populisticky nadbiehať voličom a ich iracionálnym strachom. Tak to aspoň tvrdí Lovelock. Či už má pravdu alebo nie, jeho varovanie je dôležité a treba ho brať vážne. Autor je environmentalista, pracuje pre Svetovú banku

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984