SDKÚ: dôchodkové balamutenie pokračuje
SDKÚ vyráža do ulíc, aby opäť balamutila ľudí. Tvrdí, že je na strane tých, ktorí si na dôchodok šetria v tzv. kapitalizačnom pilieri. A tiež, že chce ochrániť ich vklady. Tak sa teda pozrime, ako sú ochránené dnes, po pravicovej „reforme“. Súčasný model nezaručuje na sto percent, že v čase odchodu do penzie nájdete na svojom účte dosť peňazí, aby ste zvyšok života prežili bez námahy. Naopak. Neoddeliteľnou súčasťou tzv. reformy, ktorú podľa modelu Svetovej banky zavádzal Ľudovít Kaník, je odstránenie prekážok na pokračovanie v práci aj v dôchodkovom veku. Vtedajší Kaníkov hovorca (a dnes hovorca Penty) Martin Danko to vysvetlil: umožnili sme dôchodcom pracovať. Riskovanie s penziou Dôchodcovia musia byť šťastím celí bez seba, že aj po takmer štyridsiatich odpracovaných rokoch, „môžu“ denne pracovať bez prestávky až do svojej smrti. V skutočnosti ide o zavedenie modelu, ktorý sa má stať samozrejmosťou. Dvadsať, tridsať rokov je dosť dlhý čas, aby ľudia začali považovať za normálne, že „bez práce nie sú koláče“ ani na penzii. Ak tu desaťročia bude dospievať a starnúť generácia, ktorá bude ustavične vidieť, ako sa dôchodcovia usilujú získať prácu (v podstate akúkoľvek), aby dôstojne prežili, nebude sa čudovať, ak sa na sklonku svojho života ocitne v rovnakej situácii. Tvorcovia dôchodkovej „reformy“ totiž už dnes vedia, že súkromné úspory v tzv. druhom pilieri sú také bezpečné, že väčšina obyčajných ľudí z nich na dôchodku neprežije. To sa týka aj tých, ktorí si naozaj budú celý aktívny život poctivo sporiť a o svoje úspory neprídu. Lenže terajší dôchodkový systém pripúšťa, že ktokoľvek môže o svoje peniaze prísť. Dôchodková správcovská činnosť (DSS) totiž s nimi obchoduje: požičiava ich, investuje do niečoho, čo sa potom usiluje so ziskom predať. Spomeňte si na vety písané malými písmenkami pri každej reklame dôchodkovej spoločnosti, ktoré neskôr prikázal Úrad pre finančný trh (ÚFT) zväčšiť. Hovorí sa v nich, že v DSS ide o investovanie a každé investovanie je spojené s rizikom. Investícia z vašich úspor nemusí vyjsť a vy ich časť alebo aj všetky môžete stratiť. A zákon vám v takom prípade negarantuje náhradu. Obchody DSS sú pod stálym dohľadom ÚFT, lenže aj v ňom pracujú len ľudia. Neexistuje absolútne a všeobecne platná šablóna, podľa ktorej možno hodnotiť rizikovosť obchodu na kapitálovom trhu. Posudzovanie je vždy individuálne a niet pochýb, že šikovný obchodník i „kontrolór“ na ÚFT dokážu obhájiť, že krach konkrétnej finančnej operácie nebolo možné predpokladať. Nízke dôchodky Slovenská pravica nás presviedča, že sa sporitelia nemusia ničoho báť, že je tu štátny dohľad (ktorý už neraz zlyhal), ale aj tak dala do zákona možnosť odškodnenia budúcich dôchodcov, ak sa jasne preukáže, že boli zámerne, alebo z nedbanlivosti „okradnutí“. Avšak ani v takom prípade nedostanete naspäť všetko, čo ste si našetrili. Náhrada je obmedzená zostatkom vo fonde, do ktorého DSS pre takéto prípady povinne prispievajú. Ak v ňom nebude dosť peňazí, máte smolu. Môžete začať sporiť odznova, modliť sa, že si aspoň dačo do dôchodkového veku nasporíte a že aj potom ešte budete vládať pracovať a že si nejakú robotu nájdete. Keďže podstatou dôchodkového systému je finančné zabezpečenie ľudí v starobe, bezpečný je iba v prípade, že toto zabezpečenie naozaj poskytne. Načo je ľuďom systém, z ktorého sa síce peniaze nestratia, ale aj tak ich v ňom nebude dosť, aby prežili pokojnú a dôstojnú starobu? Pre väčšinu ľudí nie je terajší tzv. druhý pilier bezpečný ani z tohto, ba predovšetkým z tohto hľadiska. Kapitalizácia totiž nie je perpetuum mobile na peniaze; nemôže ich vyrábať. Dnes si človek s priemernou mzdou „odkladá“ na dô-chodok približne 1500 korún mesačne (deväť percent z hrubej mzdy). Ani pri približne trojpercentnom zhodnotení – ktoré finančníci považujú za reálne – sa z takejto sumy zázračná penzia vyčarovať nedá. Pochopiteľne, oponenti budú namietať, že sa platy budú priebežne zvyšovať, nasporená suma tiež, takže to zhodnotenie bude v korunovom vyjadrení v skutočnosti vyššie. Avšak na druhej strane sa budú zvyšovať aj ceny, a to sme ešte nespomenuli povinné poplatky, ktoré si automaticky strhávajú DSS. Nejde o záujmy ľudí Iste, celková penzia sa skladá z dvoch zdrojov. Ale ak prvý, štátny pilier dokáže „pridať“ rovnakú sumu, potom je namieste otázka, na čo teda potrebujeme druhý. Odpoveď je jasná: my sporitelia, obyčajní ľudia, na nič. Pretože jediná zaručená bezpečnosť v terajšom dôchodkovom systéme sú príjmy dôchodkových fondov. Tie si poplatky strhávajú priamo z vložených peňazí, takže na svoje si prídu vždy. A len jeden poplatok závisí od ich schopnosti zhodnocovať vaše úspory, na ten druhý majú podľa zákona automaticky nárok bez ohľadu na to, aké zúročenie vašich vkladov vám zabezpečili. Dokonca aj v prípade, že zle investovali a vy ste o svoje peniaze prišli, DSS vám ten jeden poplatok každý mesiac z účtu strhne. Ak dnes SDKÚ vyráža do ulíc presviedčať verejnosť, aby zabránila vláde meniť dôchodkový systém, tak tým neobhajuje obyčajných ľudí, ale finančné skupiny a ich zisky. Autor sa od roku 2002 venuje dôchodkovým reformám a do tzv. druhého piliera nevstúpil
