Zloba, závisť, zášť

...ty ať pominou... Pamätáte sa ešte? Ibaže nepominuli. Naopak, zosilneli a prehlbujú sa. A tí, ktorí ich ustavične kŕmia osočovaním každého, kto im podľa nich stojí v ceste za vytýčeným cieľom, sa obyčajne majú oveľa lepšie ako poctivci alebo žičlivci, ktorým nejde len o vlastný prospech. Napokon ako vždy. A ako vždy sú nevraživosť až nenávisť v nás pre mnohých priam pracovnou metódou. A žiaľ, metódou v tom najhoršom zmysle slova rentabilnou. Jej prostredníctvom sa totiž dá aj za cenu pošliapania každého, kto zavadzia, dostať k vytýčenému cieľu. Teda k moci. Inými slovami k peniazom – a cez ne k moci ešte neobmedzenejšej. Táto kombinácia sa najmä slabochom usilujúcim sa byť v každej dobe, za každého režimu súčasťou šíku tých, čo práve vládnu, nikdy nepreje. Nečudo. Zloba, závisť a zášť vyvolávajú medzi ľuďmi nielen horkosť, ale aj rozbroje, ktorými slabosi mocnejú. Lebo s ľuďmi, ktorí sú zahltení konfliktmi, možno pokojne manipulovať bez obáv, že si to všimnú, ba že sa nebodaj začnú búriť. Zarážajúce je, že sa tomu nielenže nepokúšame zabrániť, ale akoby sme to ticho posväcovali. Ba neraz to ešte aj výdatne podnecujeme. Akoby vo viere, že na takomto podhubí, po chrbtoch druhých, sa raz podarí dostať na podenkový vrchol spoločenského, no predovšetkým materiálneho rebríčka aj nám. Až na niekoľko výnimiek charakterizuje systematické požieranie vlastného druhu iba ľudí. Aj keď sa v súčasnosti z „kotlíkového“ kanibalizmu „skultivovalo“ na snahu ublížiť, zadupať, existenčne či inak zničiť. A len veľmi zriedkavo v sebaobrane. V niektorých slovníkoch sa pri výraze antropofágia, teda ľudožrútstvo, uvádza, že nikdy, ani v čase prechodného nedostatku, nebolo súčasťou pravidelnej obživy. Bývalo len rituálne a príležitostné. Alebo kultové. Lenže súčasné usporiadanie a fungovanie sveta i vzťahy medzi ľuďmi tento dávny poznatok v istom zmysle spochybňujú. Lebo aj keď v prenesenom význame je v konečnom dôsledku výsledkom pôsobenia súčasného „nekotlíkového“, zato podobne smrtiaceho ľudožrútstva likvidácia tých druhých. A nie iba príležitostná. Žiaľ, prefíkaná nekorektnosť, zavádzanie, manipulácia s faktami, vytŕhanie z kontextu, negativizovanie až popieranie všetkého, čo robia tí druhí, sa ukazujú ako veľmi účinné prostriedky na odstránenie protivníkov. Ba práve tie sú v súčasnosti akceptované ako legitímne, ak nie priam čestné. Navyše, čo je asi najnebezpečnejšie, sa vo vedomí spoločnosti zakoreňujú ako štandardné.