Liek na svet

Carl Jung raz povedal, že ak chce niekto spoznať život, nech zavrie všetky knihy a ide medzi prostitútky, do kriminálov, do zapadnutých krčiem, do nemocníc, do ústavov pre choromyseľných... a tam uvidí, čo je skutočný život. Mnoho ľudí by chcelo žiť bezchybný život. Túžia po tom, aby bolo všetko perfektné, uhladené a čisté. Sú radi, keď neprichádzajú do styku s takzvanou „špinou sveta“. Keď nepočujú správy o hladomoroch, keď nevidia na uliciach telesne či duševne postihnutých, keď nepočujú, koľko ľudí trpí onkologickými chorobami. Dokonca im to pokazí celý deň, keď na čosi také natrafia. Myslia si, že keď s touto časťou reality nie sú sami konfrontovaní, ona neexistuje. Podobá sa to svetu, ktorý svojho času vytvoril panovník v Kapilavastu, otec Gautama Budhu. Chcel, aby jeho syn nikdy nevidel choroby, starobu, smrť, preto tieto veci pred svojím synom starostlivo tajil. S malým Gautamom sa mohli hrať iba krásni mladí ľudia, v celom paláci smel stretávať iba zdravých a usmiatych dvoranov. Lenže tento svet nebol reálny, bol klamlivý a umelo vytvorený. Tak ako ten náš nablýskaný svet reklám a bezchybného tovaru. Len nech nevidíme pod povrch, len nech nevieme, koľko námahy a zbedačovania to všetko stojí. Psychiatrické kliniky plné zúfalcov, zdevastované životné prostredie, alergie, leukémie, ulice veľkomiest plné alkoholikov, narkomanov, bezdomovcov, bieda tretieho sveta. Taký by bol svet krásny, keby sme o ich utrpení nevedeli. Bol by bez chorôb, bez kazov. Iba pod povrchom by hnil. Neklamme sa nijakým falošným leskom. Náš svet je v mnohom chorý a potrebuje lekára. Pravda sa nedá utajovať. Aj princ Gautama raz zo zvedavosti prekročil múry paláca a takmer omdlel spoznaním holej skutočnosti. Vydal sa na cestu osamelého pútnika, išiel hľadať liek. Autor je kňaz Cirkvi československej husistskej Zo zbierky duchovných zamyslení Ticho