Podľa predsedu vlády sme krikľúni

Amnesty International vyzvala slovenského premiéra pred cestou do Číny, aby pri rokovaniach s predstaviteľmi čínskej vlády spomenul aj otázku ľudských práv. Robert Fico po návrate vyhlásil, že v Číne bol na oficiálnej návšteve, a preto nemohol svojim hostiteľom „nadávať“. Myslí si azda pán Fico, že tieto témy sa majú prerokúvať počas turistického pobytu ľubovoľného občana? Ak sa vyberiem do Číny napríklad ja, prijme ma na audienciu najvyššie vedenie štátu a strany? Rovnako čudne vyznieva z úst bývalého právnika a pedagóga na právnickej fakulte spojitosť s nadávaním. Nedokáže snáď hovoriť o ľudských právach bez nadávok, nemôže viesť diskusiu na úrovni? Nemôžme sa však sťažovať, Robert Fico nám i niečo poradil, konkrétne „tí krikľúni by sa tam mali ísť pozrieť“. Pod „krikľúňmi“ myslí občanov štátu, z ktorých daní je platený a ktorí využívajú svoje právo združovať sa v mimovládnej organizácii. Nie som však precitlivený, bol som už častovaný aj podstatne horšími označeniami. A keďže chcem byť férový, vezmem radu pána Fica vážne a pozriem sa na Čínu sám. Je to krajina, kde sú tisíce ľudí vo väzeniach vystavovaní mučeniu a nespravodlivým súdnym procesom, obrovské počty popravujú a možno dokonca obchodujú s ich orgánmi, kde sa pod pláštikom vojny proti terorizmu utláča ujgurská menšina, o smutne známej tibetskej situácii nehovoriac. Štát, kde nie je sloboda prejavu, cenzurujú sa všetky médiá a do väzenia sa dostanete, už keď pošlete jediný mail s „nevhodným“ obsahom – ako sa stalo napríklad väzňovi svedomia Ši Taovi. Krajina, ktorá predáva zbrane do Sudánu, obchoduje s Iránom a Nigériou, čím podporuje potláčanie ľudských práv aj mimo svojich hraníc. Režim, ktorý nehľadí na životné prostredie, násilne vysídľuje obyvateľstvo a ničí kultúrne dedičstvo pre pochybné megalomanské projekty ako už vybudovaná priehrada a pripravovaná olympiáda. Najhoršia doteraz uskutočnená forma kombinácie „komunistickej“ diktatúry s kapitalizmom, kde robotníci v továrňach pracujú v otrockých podmienkach za platy, ktoré zvyčajne stačia ledva na prežitie a niekedy meškajú aj celé mesiace, presne podľa potrieb a rozhodnutí nadnárodných koncernov. Ani toto ľavičiarovi (ako sa aspoň sám charakterizuje) zo Smeru neprekáža? Niektorí politici pri rokovaniach s Čínou otázku ľudských práv otvorili, niektorí nie. V čom má teda šéf slovenského kabinetu problém? Vraj sa uspokojí s rokovaniami, ktoré už prebiehajú medzi Čínou a Európskou úniou – keďže sme členmi únie, nič viac robiť nemusíme. Skutočne verí slovám čínskej strany, za ktorými už niekoľko rokov nie sú žiadne efektívne opatrenia? Pán Fico má na rozdiel od miliardy Číňanov veľké šťastie, žije v slobodnej krajine, kde sa rešpektujú (i jeho) ľudské práva a nikto ho nenúti, aby napríklad kandidoval a vykonával verejnú funkciu. Je mnoho povolaní ktoré môže robiť aj človek bez odvahy rokovať v Číne o ľudských právach. Možno by dokonca nejako nepriamo prispel k zlepšeniu stavu sveta viac ako teraz. Autor je člen koordinačnej rady Amnesty International na Slovensku