Ľudské zdroje sú živí ľudia

V pravicovom denníku sa minulý týždeň redaktorka v jazykovom okienku (!) posťažovala, že sa z nej v posledných rokoch stal zdroj, teda v podstate vec.
Počet zobrazení: 1390

V pravicovom denníku sa minulý týždeň redaktorka v jazykovom okienku (!) posťažovala, že sa z nej v posledných rokoch stal zdroj, teda v podstate vec. Upozornila, že už sa nepíše a nehovorí o ľuďoch, ale o ľudských zdrojoch, ľudskom kapitáli, pracovných silách či personálnych kapacitách. Z ľudí sa stávajú veci, pracovné nástroje, dostali sme sa na úroveň kladiva, počítača či krátkodobého preklenovacieho úveru. Nie je to však len mediálna záležitosť, nie je to len záležitosť jazyka. Reč v tomto prípade – ako v mnohých iných – iba odráža realitu. V kapitalizme má hodnotu iba zdroj, kapacita, kapitál. Ľudia sa stávajú nepríjemnou nákladovou položkou. Túto zvrhlosť viac ako inokedy odhaľuje debata o novele Zákonníka práce. Niektorí podnikatelia žiadajú jej vyváženosť. Pred pár rokmi im však nevyváženosť, s ktorou prišiel vtedajší minister práce Ľudovít Kaník, neprekážala. Samozrejme, lebo išlo o nevyváženosť v ich prospech, a v neprospech zamestnancov. Zo zamestnancov vlastne, spravil terajší zákonník priam ohrozený druh: zamestnávatelia sa ich začali plošne zbavovať a v tom lepšom prípade ich nútia, aby stále pracovali pre rovnakú firmu, aby vykonávali tú istú činnosť, aby pôsobili na tom istom pracovisku, ale už nie ako zamestnanci, ale ako živnostníci. Firmy sa tak zbavili nemalých nákladov a odpadli im nemalé starosti. Ľudí môžu platiť výlučne podľa výkonu, a ak ich nejaký čas nepotrebujú, jednoducho im vtedy nič nezaplatia. Aj pre štát je to zdanlivo výhodné: živnostník, ktorý je isté obdobie bez práce, sa neobjavuje v štatistikách ako nezamestnaný. Organizácie združujúce zamestnávateľov (terminus technicus aj pre firmy, ktoré majú namiesto zamestnancov kopu „spolupracujúcich“ živnostníkov) nás minulý týždeň zavalili informáciami, o koľko sa im zvýšia náklady na jednu pracovnú silu. Odhliadnime teraz od faktu, že ide len o teoretické prepočty, navyše spôsob, akým k nim prišli, zostáva verejnosti utajený. Dôležitejšie je uvedomiť si, že im tieto náklady vzniknú napríklad preto, lebo budú musieť dávať plat aj ľuďom, pre ktorých nejaký krátky čas nezabezpečia prácu. Lenže títo ľudia musia z niečoho žiť aj vtedy. Človeka nemožno odložiť na dva mesiace do skladu ako nejaký stroj. Takže spomínané náklady, ktorých sa zamestnávatelia obávajú, nevzniknú po novelizácii Zákonníka práce: ony existujú aj v súčasnosti, ale na pleciach ich nesú obyčajní ľudia, zatiaľ čo majitelia a topmanažéri firiem sa tešia z rastúcej ziskovosti. Jedným z cieľov sociálnodemokratickej novelizácie Zákonníka práce je urobiť z pracovníkov opäť ľudí. Práca človeka šľachtí; nemala by ho ponižovať. To, čo sa deje v slovenských firmách v posledných rokoch, je nenápadný návrat do feudalizmu. Záujem pánov na udržaní tohto stavu je pochopiteľný, ale rovnako je legitímne aj úsilie plebsu o zmenu. A argumenty o vysokých nákladoch zo strany ľudí, ktorí sa každý rok vozia v novom miliónovom aute, za obedy platia firemnou bankovou kartou a stavajú si luxusné (rodinné) sídla za vysokými múrmi, nevyznievajú ani trochu dôveryhodne. Autor je stály spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984