Pomsty strát

Plány súčasného vedenia rezortu zdravotníctva redukovať počet lôžok v nemocniciach nepokladám za múdre. Ibaže som pridlho publicisticky sledovala túto oblasť, aby som si nepamätala, že to tu už raz bolo.
Počet zobrazení: 1358

Plány súčasného vedenia rezortu zdravotníctva redukovať počet lôžok v nemocniciach nepokladám za múdre. Ibaže som pridlho publicisticky sledovala túto oblasť, aby som si nepamätala, že to tu už raz bolo. A aby som si nepamätala aj to, že tí, ktorí teraz proti redukcii lôžok vehementne protestujú, vtedy nieže čušali, ale ju aj podporovali. Tí znamená v tomto prípade politici. Tí istí, ktorým v predchádzajúcom volebnom období, kým ešte boli presilovkovou koalíciou, redukcia lôžok pod taktovkou svojho ministra zdravotníctva absolútne neprekážala. Naopak, nielen ju, ale všetko, čo v zdravotníctve bez ohľadu na protesty lekárov, zdravotných sestier aj verejnosti urobil, súčasná opozícia podporovala. Takmer bezvýhradne. Mimochodom, pri zdecimovaní bieleho rezortu pritom nešlo len o znižovanie počtu lôžok, ale aj počtu nemocníc. Argumenty, že len na Považí sú nemocnice takmer na každom kilometri, zneli vtedy na nejednej tlačovej besede mediálne zdatného šéfa zdravotníckeho rezortu. Znižovaniu počtu lôžok, ba rušeniu celých oddelení v nemocniciach predchádzajúcou vládnou garnitúrou potom nezabránili nijaké a ničie argumenty. Decimáciu, ktorá vzápätí umožnila znížiť počty lekárov a sestier, vtedajšia koalícia, ktorá proti nemu teraz veľmi hlasno protestuje, naopak, podporila. Zdá sa však, že jej predstavitelia na to úplne zabudli. Strata pamäti môže byť rovnako nepríjemná ako milosrdná. Závisí od toho, komu sa prihodí a kto z nej má prospech. Lekárov a zdravotné sestry, ktorí si pred voľbami uvedomovali, že vláda krátením počtu lôžok ohrozuje ich existenciu, a preto vyšli s protestmi do ulíc, azda celkom nepostihla. S pamäťou verejnosti to býva zvyčajne horšie. Metódu manipulácie s jej mienkou to však neospravedlňuje. Tváriť sa, že všetko, čo urobila predchádzajúca vláda a parlament, ale aj všetky ostatné predchádzajúce vlády a parlamenty je zlé, je znakom slabého úsudku. No tváriť sa, že to isté, čo sme na čele krajiny robili my, je teraz zlé len preto, lebo sa to chystajú robiť tí, čo prišli po nás, je trápne. O to viac, ak sú opatrenia tých, čo nás nahradili, rovnaké (a ešte viac, ak rovnako nedobré), ako boli tie naše. A keď sme na to akože prišli, ale nepriznáme si to, ako sa patrí nahlas, naopak, iba na tých, čo opakujú naše chyby, brýzgame? To už je nielen trápne. Znamená to aj zlý úsudok. Ale predovšetkým to svedčí o nedostatku schopnosti uvažovať. A tá sa, na rozdiel od straty pamäti, môže kruto vypomstiť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984