Korupcia – súčasť trhového systému

Hoci si ešte aj dnes neraz uľavíme konštatovaním, že „to je možné iba u nás“, je čoraz zreteľnejšie, že mnohé spoločenské problémy nezískali rodný list na Slovensku. A už vôbec nie sú, ako sa vraví, dedičstvom komunizmu. Jedným z nich je korupcia v politike.
Počet zobrazení: 1092
2_2-m.jpg

Hoci si ešte aj dnes neraz uľavíme konštatovaním, že „to je možné iba u nás“, je čoraz zreteľnejšie, že mnohé spoločenské problémy nezískali rodný list na Slovensku. A už vôbec nie sú, ako sa vraví, dedičstvom komunizmu. Jedným z nich je korupcia v politike. Nemecká spoločnosť Siemens, ktorá už vyše desať rokov intenzívne pôsobí aj u nás, sa v posledných mesiacoch topí v rozsiahlom korupčnom škandále, ktorý je predmetom vyšetrovania nemeckých bezpečnostných, resp. justičných orgánov. Niekoľko ľudí sa už ocitlo za mrežami, viacerí sú vyšetrovaní na slobode. Jadrom obvinení je k istote sa blížiace podozrenie, že jedna z divízií Siemensu v snahe získať verejné zákazky vytvárala osobitné fondy na korumpovanie politikov. Škandál sa rozhorel už vlani na jeseň a podozrenia preverovala aj sama firma. V decembri napr. oznámila, že odhalila podozrivé finančné transakcie vo výške 420 miliónov eur (asi 14 a pol miliardy korún) z posledných siedmich rokov. Ako uviedol denník Wall Street Journal Europe (WSJE), objavili sa informácie, podľa ktorých o korupčných praktikách vedeli ľudia v najvyšších funkciách, čo hovorca centrály Siemens Peik von Bestenbostel absolútne odmietol. WSJE uviedol, že nemalo ísť o jednotlivé prípady, ale o schémy na platenie úplatkov s cieľom získať telekomunikačné kontrakty. Do nich by mal zapadať systém tajných bankových kont a falošných zmlúv na konzultácie. Aj na januárovom stretnutí akcionárov sa veľmi tvrdo hovorilo o nedostatočných opatreniach, ktoré mali zabrániť korupcii. Nejde o maličkosť, lebo podľa WSJE by dôkazy mohli niektoré krajiny viesť k vylúčeniu Siemensu z účasti na veľkých infraštruktúrnych projektoch, ktoré tvoria významnú časť jeho tržieb. Siemens však nie je jediná firma, ktorá má takéto problémy. Jedným z podozrivých je aj Lothar Pauly, ktorý sa medzitým dostal do vedenia Deutsche Telekomu, čo za podozrivých okolností kúpil Slovenské telekomunikácie (ST), keď jeho súperi o ST postupne „stratili záujem“. Podľa niektorých po zistení, že „súťaž“ o ST sa pripravovala tak, aby ju vyhral práve nemecký záujemca. Napokon aj preto musel z funkcie odísť vtedajší minister dopravy G. Palacka, podozrivý, že zhŕňal miliardy pre SDKÚ. Dôležitým signálom o korupcii bol v tomto prípade aj telekomunikačný zákon, ktorý zabezpečoval neohrozený monopol ST aj po privatizácii, napriek tomu, že už v tom čase sa dokončovala nová európska legislatíva s výraznými liberalizačnými prvkami. Dokonca aj úsilie pracovníkov ministerstva dostať tieto prvky do zákona stroskotalo na odpore politického vedenia Palackovho ministerstva. Spomenúť možno aj najnovšie korupčné problémy v Česku či zatknutie šéfa automobilky KIA v Južnej Kórei pre podozrenia z korumpovania najvyššie postavených politikov. Zoznam veľkých západných firiem, ktoré sa topili v korupčných škandáloch by vôbec mohol byť poriadne dlhý. Teraz však nejde o vynášanie súdov nad konkrétnymi firmami, hoci si nemožno nevšimnúť, že Siemenes, Deutsche Telekom, či KIA patria medzi spoločnosti, ktorým sa dobre darí aj u nás, a aj vďaka veľkým obchodom so štátom či samosprávami. Ide o to, ako je čoraz jasnejšie, že korupcia vo veľkom nie je slovenský vynález ani neblahé morálne dedičstvo komunistickej minulosti. Nekalé vzťahy s politikmi na najvyššej úrovni sa ukazujú ako súčasť obchodnej taktiky kapitalistického sveta. A nie je to prekvapujúce. Ide predsa o svet, kde rozhoduje kapitál, a zisk je najvyššou prioritou. Verejná oblasť sa zužuje a súkromná rozširuje. Čo sa má verejnosť starať do záujmov a vnútornej – i finančnej– politiky súkromných firiem? Ich výdavky zostávajú pred občanmi skryté, hoci obchodujú s vládou. Aj to je súčasťou trhového mechanizmu. Firmy zo Západu k nám mali priniesť serióznejšiu obchodnú politiku a komunikáciu s verejnými inštitúciami a vyspelejšiu firemnú kultúru. Pravidlá, ktoré rešpektujú vo svojich domovských krajinách. Namiesto toho často priniesli nekalé praktiky, nad ktorými ostávali stáť s úžasom aj odchovanci minulého režimu. Ale takto sa spomenuté firmy správajú aj inde v cudzine. Korumpujú miestnych politikov a neraz podporujú aj diktátorov. Nie sú poslami demokracie, ale kapitalizmu a trhového hospodárstva. Volanie po slabej vláde, odzbrojovanie verejnej moci, keď nefungujú neformálne spoločenské pravidlá regulujúce vzťah firiem a politikov, vyhovuje tým, ktorých cieľom je loviť v mútnych vodách. Napokon ani na Západe nezaviedli pravidlá korektného správania firmy, ale v podobe zákonov ich zaviedol štát. V tom čase silný, budujúci formálne pravidlá, ktoré sa osvedčili a až potom si ich dodržiavanie začala verejnosť vynucovať aj neformálne. Ukazuje sa však, že veľké západné firmy ako typickí kolonialisti vyvážajú do zahraničia všetko, čo už nemôžu použiť doma. U nás áno. A tak sa k nám dostáva i vysoko sofistikované know-how v oblasti korupcie. Pod pláštikom poradenstva či marketingových výdavkov sa často ukrývajú obyčajné úplatky, ktoré sa takto stali tolerovaným obchodným nástrojom. Autor je publicista, venuje sa ekonomickej žurnalistike

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984