Dôchodkové úspory padajú

Ak si šetríte na dôchodok, nemáme pre vás dobré správy. Úsporám sa príliš nedarí a Tretí pilier vlani prerobil. Články s týmito dvoma názvami zverejnili v uplynulých dňoch Hospodárske noviny, ktoré vari nikto nebude podozrievať z ideologických antipatií voči súkromnému dôchodkovému systému.
Počet zobrazení: 1584
3-m.jpg

Ak si šetríte na dôchodok, nemáme pre vás dobré správy. Úsporám sa príliš nedarí a Tretí pilier vlani prerobil. Články s týmito dvoma názvami zverejnili v uplynulých dňoch Hospodárske noviny, ktoré vari nikto nebude podozrievať z ideologických antipatií voči súkromnému dôchodkovému systému. Oba však svedčia o tom, že sporenie na dôchodok je ak nie vyslovene hazardný, tak veľmi riskantný spôsob zabezpečenia penzie. A potvrdzujú to aj aktuálne výsledky zhodnotenia, či skôr znehodnotenia peňazí na účtoch budúcich slovenských dôchodcov. „Kto si odkladá časť svojho príjmu na dôchodok v druhom pilieri, nemá zatiaľ v tomto roku dôvod na radosť,“ konštatujú Hospodárske noviny (HN) hneď na úvod článku Úsporám sa príliš nedarí. Hoci to nie je dobrá správa, stotisíce budúcich dôchodcov to určite neznepokojuje. Dôvod je jednoduchý: väčšina z nich v skutočnosti nemá prehľad o tom, čo sa s ich penzijnými úsporami deje. Lepší dôchodok? Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) majú zákonnú povinnosť informovať sporiteľov o stave ich účtu. Podliehajú tiež zákonným obmedzeniam, ktoré sa týkajú investovania peňazí sporiteľov. A na tých zase platia obmedzenia v tom, do akého z fondov peniaze ukladať. Ak ste ešte mladý, môžu vaše úspory smerovať do fondu riskantnejšieho, tzv. rastového, ale ak máte do dôchodku už len pár rokov, môžete využívať už len tzv. konzervatívny fond. Investície v tom prvom priemerne vynášajú viac, ale to preto, lebo idú do obchodov, s ktorými sa spája väčšie riziko. Investície v tom druhom sú síce výnosne minimálne, ale riziko je pri nich takmer nulové. Mala by to byť cesta, ako zabezpečiť, aby ste v poslednom období produktívneho veku neprišli o svoje úspory. Toto je však asi tak všetko, čomu bežný človek môže o investíciách s dôchodkovými úsporami rozumieť. Samotnému investovaniu, pohybu na akciových či komoditných burzách, vývoju úrokových mier a závislosti hodnoty dlhopisov na nich už bežní sporitelia nerozumejú. Nečudo, veď je to predmetom osobitného vzdelania. Preto tvrdiť, že do rizika vstupujú s plným vedomím znamená prekrúcať pravdu. Iste, ľudia sú aj v reklamách, aj priamo na zmluvách upozorňovaní, že s investovaním je spojené riziko. Lenže bez potrebného vzdelania a množstva dôležitých informácií o vývoji na trhu nie sú schopní mieru tohto rizika odhadnúť ani len približne. A o nej sa už reklamy nezmieňujú. Takže sa nemožno čudovať, že ľudia vstupujú do druhého či do tretieho piliera dôchodkového systému v presvedčení, že na konci aktívneho života si budú užívať bohatý dôchodok. A basta. Napokon, hlavným posolstvom a hlavným sloganom reklamnej kampane, ktorá zo štátnych prostriedkov sprevádzala tzv. dôchodkovú reformu, boli dve slová: lepší dôchodok. Sporiteľov štátna kampaň ani len nenabádala, aby ďalej pátrali, čo sa za nimi skrýva. V takom prípade by si totiž mohli výraznejšie uvedomiť, aké veľké je riziko dôchodkových investícií. Rozkolísanosť trhov pokračuje Hospodárske noviny teraz museli konštatovať, že „fondy, ktoré spravujú dôchodcovské správcovské spoločnosti za prvé dva mesiace takmer nezarobili.“ Dôvodom sú výkyvy na akciových trhoch. Tie však nie sú ničím nezvyčajným. Ceny akcií, ktoré dôchodkové správcovské spoločnosti nakupujú za peniaze sporiteľov niekedy rastú, ale niekedy aj klesajú. Vtedy sporitelia – budúci dôchodcovia – nemajú dôvod na radosť. Nielenže nezarobia, ale ešte aj prerobia a prídu aj o peniaze, ktoré do fondov vkladajú. Nejnepríjemnejšia je táto správa pre mladých ľudí, lebo tí dávajú najviac svojich peňazí do rastových fondov, ktoré zasa najviac narábajú práve s akciami. Každá slovenská dôchodková správcovská spoločnosť spravuje jeden rastový fond a ako konštatujú HN, „ak by bol vývoj podobný aj v nasledujúcich mesiacoch, dva fondy by nedosiahli za rok zhodnotenie ani jedno percento, v priemere za všetkých šesť fondov by to bolo len niečo pod dve percentá“. A to vôbec nie je nereálny scenár, lebo podľa Erika Osuského z firmy AXA, ktorá obchoduje s cennými papiermi „je dosť možné, že rozkolísanosť trhov bude pokračovať ešte pár mesiacov“. V tejto súvislosti je zaujímavé, že zatiaľ čo ľudia prichádzajú o (potenciálne) úspory, ľudia, ktorí sa o ne majú starať, sú úplne pokojní. Mesačný pokles cien akcií nepovažujú za problém, pretože vychádzajú z predpokladu, že sa akciové trhy umúdria a naberú opäť trend nahor, čomu však obchodník s cennými papiermi v najbližšom čase veľmi neverí. Spoliehať sa na zmúdrenie človeka môže mať racionálny základ, ale riskovať s budúcimi dôchodkami tisícov ľudí len na základe viery, že sa umúdria akési neosobné trhy... Nuž, to sa to obchoduje s cudzími peniazmi. Najhoršie na tom je, že DSS nie sú vôbec, alebo sú len minimálne motivované, aby zmenšovali riziko týchto investícií. Ich zárobky totiž závisia od výnosov iba čiastočne. Významnú časť svojho profitu majú zaručenú už zákonom: ide o poplatky, ktoré si účtujú a z odvodov ich ľuďom strhávajú už v momente, keď im peniaze prídu na účet. Na tieto poplatky majú podľa zákona právo bez ohľadu na to, ako sa im darí úspory zhodnocovať. Aj keby ste nezarobili nič, dokonca aj v prípade, že o svoje úspory v dôsledku negatívneho vývoja na akciových trhoch prídete, DSS majú na tento poplatok vždy nárok. A strhnú vám ho hneď najbližší mesiac, keď nejaké peniaze na svoj účet zo svojho platu povinne pošlete. Čistá strata v DDS „Najvyššie zhodnotenie by, paradoxne, dosiahli konzervatívne fondy, ktoré riskujú najmenej a akcie vôbec nekupujú,“ konštatujú HN. O paradoxe píšu preto, lebo tento fakt popiera význam tzv. dôchodkovej reformy. Malo ísť predsa o investovanie, ktoré malo prinášať výnosy, vyššie, než by dokázal zabezpečiť štát iným spôsobom. Nákupy dlhopisov, či dokonca štátnych cenných papierov však investíciami v tomto zmysle ani nie sú, resp. na takýto spôsob investovania nie sú potrebné súkromné DSS. Ak totiž najlepšie výnosy zabezpečuje prefinancovanie štátneho dlhu, tak takýto spôsob „investovania“ zvládne aj Sociálna poisťovňa. Nehovoriac už o tom, že ľudia si vlastne zhodnotenie v konečnom dôsledku zaplatia z vlastných peňazí. Platby za štátne dlhopisy predsa neprichádzajú zo vzduchu – štátu ich musia prostredníctvom daní odovzdať občania. Ľudia teda na jednej strane zarobia na dôchodok, na druhej strane to zaplatia prostredníctvom daní. Oni, alebo ich deti. Ani dlhopisy však nebudú pre sporiteľov dlhodobo záchranou. Tie, ktoré fondy nakúpili doteraz, by mohli znamenať vyššie výnosy po tom, čo Národná banka Slovenska zníži úrokové miery. Lenže investovať sa musí aj naďalej a nové dlhopisy a iné vkladové produkty už budú mať nižšie úroky. A tak tieto investície spolu s prepadom akcií môžu pokojne „zariadiť“, že ľuďom na dôchodkových účtoch zostane maximálne to, čo si na ne vložili. O tom, aké je investovanie dôchodkových úspor neisté, svedčia výsledky doplnkových dôchodkových sporiteľní za minulý rok. „Štyrom z desiatich sporiteľov v DSS sa vlani peniaze nezhodnotili. Práve naopak, o časť úspor prišli, pretože výnosy sa nevyšplhali ani na úroveň minuloročnej inflácie,“ skonštatovali HN pred desiatimi dňami. Pritom takmer polovica sporiteľov má peniaze v DDS Tatry – Sympatia, v ktorej úspory zaznamenali čistú stratu 1,6 percenta. Najlepší výnos deklarovala DDS Stabilita (4,72 percenta), ale tá, na rozdiel od konkurencie, nezverejnila výšku poplatku, ktorú treba od výnosu odrátať. Reálne teda netušíme, koľko sporiteľom na účtoch zostalo. Absolútne bez záruky Ani to však nie je dôležité, lebo inflácia bola 4,5 percenta, takže je jasné, že reálne zaznamenali sporitelia na dôchodok stratu. Samozrejme, z jednej takejto situácie, na základe vývoja v jednom krátkom období nemožno robiť dogmatické závery o vývoji v budúcnosti. Lenže to je práve základný problém terajšieho penzijného systému. V starobe už človek vzhľadom na fyzickú i morálnu opotrebovanosť a únavu nie je schopný podávať taký výkon ako predtým a do značnej miery už zvyčajne nie je schopný postarať sa o seba sám. Význam dôchodku ako životného obdobia je v tom, že umožňuje ľuďom bezstarostné dožitie. Ako si však nerobiť starosti, keď netušíte, čo s vami zajtra bude? Civilizované spoločnosti vymysleli penziu práve preto, aby ľudia mali pokoj, aby oddychovali, aby nemuseli podstupovať riziká každodenného života v produktívnom veku. Dôchodkový systém, ktorý nie je vypočítateľný, ktorý s úplnou istotou nezaručuje nič, nenapĺňa tento zmysel penzie ako inštitúcie. Preto je zlý, a to nie je otázka akéhosi ideologického boja, ale obyčajného zdravého rozumu. Autor sa venuje dôchodkovým systémom a dobrovoľne sa nezapojil ani do druhého, ani do tretieho piliera dôchodkového systému

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984