Polovičatosť – zdroj nenávisti voči Rómom

„Nechceme, nechceme!“ otriasal pokrik malou sálou obecného kultúrneho centra. Kričali desiatky ľudí, povzbudení vzájomnou podporou a neotrasiteľnou jednotou odporu voči verejnej moci.
Počet zobrazení: 1273
Rotation of 1-m.jpg

„Nechceme, nechceme!“ otriasal pokrik malou sálou obecného kultúrneho centra. Kričali desiatky ľudí, povzbudení vzájomnou podporou a neotrasiteľnou jednotou odporu voči verejnej moci. „Nechceme, nechceme!“ Takto skandovali obyvatelia Spišského Štvrtka na zhromaždení, na ktorom sa hovorilo o vytvorení rómskej osady kúsok od ich dediny. Iba o niekoľko kilometrov ďalej, v tom istom okrese, v Rudňanoch o pár dní na to odovzdali desiatkam rómskych rodín novučké rodinné domčeky. „Ja tam bývať nechcem,“ rozčuľoval sa jeden z rómskych otcov a ku kritike sa pridávali ďalší. Okres Spišská Nová Ves patrí medzi okresy s najvyššou koncentráciou rómskeho obyvateľstva na Slovensku. Tamojší ľudia to väčšinou vnímajú ako problém. Poväčšine pre rozšírenú drobnú kriminalitu a pre na pohľad príliš štedrú sociálnu pomoc. A teraz dali Rómom v Rudňanoch domy. Rómovia nie sú leniví Starosta Rudňan Miroslav Blišťan o tom vie svoje. Vysvetľuje, že domy Rómom nedali „len tak“. Na výstavbe pekných, hoci neveľkých rodinných domčekov museli samotní Rómovia odpracovať tisícky hodín. Pravdaže, niektorí robili viac, niektorí menej, ale lenivci sú aj medzi Slovákmi, Maďarmi či Čechmi. Aj špekulanti aj veční nespokojenci. Lebo väčšina je rada, že sa sťahuje, najmä, keď si uvedomia, že ich doterajšia osada stála na nebezpečnom mieste: diery v zemi sa zväčšovali a poddolované územie – jedna z posledných pamiatok na slávne banícke časy – sa začalo hrozivo prepadať. Výstavba nového rómskeho sídliska v Rudňanoch je dobrým príkladom, ako treba s rómskym etnikom pracovať. Ako hovorí aj bývalý primátor Kolárova v okrese Komárno Imrich Tóth: „Keď sme dali Rómom materiál na stavbu plota, tak si ho okolo svojho domčeka postavili. Keď sme ich pripojili na vodovod, sami si vybudovali kúpeľňu. Samozrejme, nie všetci naraz. Najskôr len jedna-dve rodiny, ale keď ostatní videli tie výhody na vlastné oči, postupne sa začali ozývať.“ I. Tóth s úsmevom spomína, ako si po oplotení pozemku začali rómske rodiny robiť na dvore poriadok a ani svojim, ani cudzím deťom ho už nedovolili zašpiniť tak rýchlo a ľahko ako predtým. Mnohí aktivisti, ktorí sa práci s Rómami venujú v praxi, tiež potvrdzujú význam ich zapájania do nejakej činnosti. Významne prispieva k ich socializácii, k tomu, aby si uvedomili dôležitosť práce. Za pomerne krátky čas vidia konkrétny výsledok svojej činnosti, a to ich motivuje. Dôležité je, samozrejme, hľadať činnosti, na ktoré majú schopnosti a už získané zručnosti, ale zároveň si ich ďalej zdokonaľujú či získavajú ďalšie. Proces socializácie treba prispôsobiť ich vzdelanostnej úrovni, je to však správna, hoci náročná a zdĺhavá cesta vpred. Bývanie – len začiatok Obyvateľom Spišského Štvrtka sa však nemožno čudovať. Ich negatívny postoj voči Rómom vyplýva z doterajších skúseností, ktoré mnohokrát nie sú dobré. Nemožno im vyčítať ani to, že nechápu zložitosti procesu socializácie marginalizovaných skupín. Aj na to treba poznatky. A pozrite sa do osnov súčasných základných a stredných škôl: koľko sa súčasní žiaci a študenti učia o situácii Rómov, o jej koreňoch a príčinách, o úspešných i neúspešných (násilných) metódach ich socializácie, o ich minulosti, dávnej i nedávnej? Na túto tému tam nenájdete nič. Ako by sa teda títo obyčajní ľudia, tvrdo skúšaní každý boží deň životom a spoločnosťou, ktorá sa nemazná ani s nimi, mohli nad tým zamýšľať sami? Samotné presťahovanie osady pri Letanovskom Mlyne rozhodne nebude mať podstatný vplyv na život tamojšej rómskej komunity. Starosta Letanoviec prízvukuje, že na „svojich“ Rómov Letanovčania nezabudnú a ďalej sa chcú o nich „starať“. Nevdojak tým potvrdzuje, čo rozčuľuje ostatných: „A o nás sa kto stará?“ S presťahovaním letanovských Rómov však treba naštartovať aj ďalšie aktivity. Hlavným problémom v regióne – a to sa týka aj tzv. väčšinového obyvateľstva – je nezamestnanosť. Problémom Rómov v tejto súvislosti je ich nízka (či skôr nijaká) kvalifikácia, väčšina nemá ani nijakú pracovnú prax. Slušné bývanie je však dobrý a dôležitý začiatok, lebo každý dospelý už na vlastnej koži pocítil, ako zle sa začína samostatný život bez vlastného bývania. Lenže ak vláda (v spolupráci s mimovládnym sektorom) nedokáže ísť ďalej, má to minimálne dva základné negatívne dopady: po prvé ide o vyhodené peniaze z hľadiska integrácie Rómov do spoločnosti ako celku a po druhé to „práve preto“ ešte viac nahnevá ostatných. Prípad zo Spišského Štvrtka – ktorý sa ešte neskončil – je vážnym varovaním, že polovičatosť sa obzvlášť v takejto oblasti nevypláca. Autor je stály spolupracovník Slova, pochádza zo Spiša

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984