Budúcnosť je rozmanitosť
Európska komisia vyhlásila rok 2007 za Európsky rok rovných príležitostí. Hlavným cieľom tejto iniciatívy je podnietiť diskusiu o výhodách rozmanitosti medzi všetkými občanmi únie a presadzovať rovnosť šancí. Na Slovensku bola prvou oficiálnou aktivitou konferencia, ktorú zorganizovalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Jednotlivé panely poskytli pohľady na existujúci rasizmus v slovenskej spoločnosti, ale aj na diskrimináciu založenú na rodovej, sexuálnej či náboženskej odlišnosti. Určite je užitočné doplniť mozaiku týchto pohľadov o konkrétne postupy rozvíjajúce prirodzené danosti menšiny, ktorej sa rok rovnaných príležitostí týka na Slovensku najviac. Reč je o slovenských Rómoch. Jedna z možných ciest Je pomerne vzácne vypočuť si názory rómskej populácie na situáciu, v ktorej sa nachádza a na možnosti jej riešenia. Rómovia si dobre uvedomujú svoj socio-ekonomický status aj to, čo z neho vyplýva pre budúcnosť ich detí. Ak je pravdou, že vzdelanie je neoceniteľná investícia do budúcnosti, u Rómov to platí dvojnásobne. V rómskych osadách, ktoré sú od kultúrnych stredísk „gadžov“ oddelené nielen mentálnou bariérou, ale aj zložitou dopravnou situáciou, je jedinou šancou ako podchytiť zručnosti detí osobný kontakt. Ten si vyžaduje pravidelné stretnutia s mladou generáciou, ktorých dôležitých cieľom je nadobudnúť vzájomnú dôveru. Pri hľadaní styčných bodov je prínosné, ak má dobrovoľník – alebo pracovník mimovládnej organizácie – danosti, ktoré mladým Rómom imponujú. Ideálne sú pritom hudobné, alebo tanečné zručnosti, v rámci ktorých sa cítia bezpečne. Vďaka svojmu životnému štýlu ich zažili a videli u svojich rodičov resp. starých rodičov. Tento spôsob napĺňa jeden zo základných motívov Európskeho roku rovných príležitostí pre všetkých, a síce oslavu a rozvíjanie rozmanitosti. Samozrejme, hudobné, divadelné, či tanečné aktivity s mladými Rómami nie sú samoúčelné. Vplyv (rómskych) detí na rodičov Prvým cieľom je získavanie nových zručností, sebavedomia a kontaktov, ktoré prispievajú k osobnostnému rozvoju mladých Rómov. Prostredníctvom svojich predstavení prichádzajú zároveň do styku s verejnosťou a dostáva sa im od nej uznania. Pre detskú psychiku je to veľmi dôležitý faktor, ktorý môže podnietiť ich ďalšie umelecké aktivity. Ak sa v živote v oblasti kultúry pracovne uplatnia, od základov to zmení nielen ich situáciu, ale aj postavenie celej ich rodiny. Druhým – možno bočným – efektom je výrazne pozitívny vplyv detí na svojich predkov. Tie úplne prirodzene prenášajú všetky získané vedomosti, názory, komunikačné zručnosti, hygienické návyky, ako aj nové požiadavky na svojich rodičov. Očakávajú ich podporu a výsledkom je často zvýšený záujem o školský život svojich detí, úhrada školských poplatkov atď. Tretím želaným výsledkom je postupne meniaci sa vzťah medzi „gadžami“ a rómskou populáciou. Deti z cieľovej skupiny kvalitnejšie komunikujú s nerómskymi spolužiakmi a začínajú byť obľúbené pre svoje praktické zručnosti. Neraz dokážu zaujať aj zaujímavými príbehmi, ktoré sa im stanú počas hudobných predstavení. Nerómska komunita sa týmto spôsobom začína viac zaujímať o problémy svojich rómskych vrstovníkov a zmýšľa o nich otvorenejšie a pozitívnejšie. Prístup, ktorý je tu v skratke načrtnutý, dlhodobo funguje a vychádza z reálnych skúseností. Je postavený na každodennej spolupráci s rómskym etnikom a jeho obrovskou výhodou je možnosť vidieť výsledky snaženia v pomerne krátkom čase. Hoci sa na terénnu prácu s Rómami v porovnaní s rôznymi systémovými opatreniami často zabúda, aspoň zlomkom nepochybne prispieva k napĺňaniu základného posolstva Európskeho roku rovných príležitostí pre všetkých: K oslave rozmanitosti a vzájomného rešpektu medzi všetkými občanmi EÚ. Autorka je redaktorka Romano nevo ľil, autor je mediálny koordinátor Priateľov Zeme
