Prečo ľavičiar nevolí Smer

Ak si dnes spomenieme na predvolebné sľuby – a to by sme mali, ak chceme v budúcich voľbách voliť lepšie – prídeme k záveru, že Smer zvíťazil vo voľbách vďaka klamstvám. Ak zalovíme v pamäti, spomenieme si, že Smer sľúbil progresívne zdanenie príjmov, daň z dividend, zásadnú zmenu dôchodkovej reformy a mnoho ďalších vecí. No pri každom mediálnom útoku dnešnej opozície Smer stiahne chvost a zo svojich pozícií ustúpi. Pri jeho prevahe vo vládnej koalícii mu nepomôžu ani výhovorky o nutných kompromisoch. Tento ústup však opozíciu ani neteší, lebo stráca svoje miesto, ktoré jej hlavná vládna strana takto obsadzuje. Na Slovensku tak vládne ľavica iba podľa názvu. Vysoké preferencie strany sú dôsledkom politickej neskúsenosti opozície, šikovnosti lídra Smeru Róberta Fica a najmä ôsmich rokov pôsobenia vlád Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša. Tieto vlády posunuli Slovensko skoro vo všetkých sférach k najradikálnejším pravicovým predsta-vám fungovania štátu a spoločnosti. Strana Smer vyznieva ako sociálno-demokratická aj vďaka Mikulášovi Dzurindovi. Aktivity Smeru vo vláde však skôr nesú znaky prispôsobenia predošlej pravicovej politike či jej malých kozmetických zmien, no strategickými zmenami štýlu politiky nie sú. Ak teda chceme na Slovensku budovať ľavicu a spoločnosť založenú na hodnotách solidarity a humanizmu, musíme hľadať riešenie mimo strany Smer. Je tu viacero alternatív. V niektorých z nich sa dá počítať aj s niektorými ľuďmi zo Smeru, ale všetky musia rátať so vznikom stabilne radikálnej ľavicovej strany niekde na úrovni desiatich percent, ktorá by na začiatku podporila strategické zmeny v smerovaní nášho štátu a spoločnosti doľava. No bez fungovania radikálnej ľavice nemôže existovať ani stredoľavicová strana. Či takáto strana vznikne z KSS alebo to bude nová strana, to ukáže budúcnosť. Dnes však vieme, že ľavicovou alternatívou nie je. Ak by sa ňou chcela stať, obal by mohol zostať, no museli by sa urobiť personálne i obsahové zmeny. Tie personálne by znamenali zbaviť sa starých aparátnikov ešte z čias KSS, ale aj privatizérov z čias HZDS a kariéristov. Obsahová zmena sa musí týkať aplikácie ľavicových hodnôt pomocou právnych nástrojov do praxe. Nič z tohto sa zatiaľ strane napĺňať nedarí. Smer tak vlastne svojím víťazstvom porazil ľavicu na Slovensku. Poslednou šancou hlavnej vládnej strany udržať si aspoň čiastočne ľavicovú tvár je, aby nekompromisne presadila nové znenie Zákonníka práce. Ten musí prejsť aj cez nesúhlas koaličných partnerov, aj za cenu rizika predčasných volieb. Inak Smer stratí legitimitu svojej vlády a časom aj svojich ľavicových voličov. Autor je občiansky aktivista