Údiv nad nechuťou diskutovať

Dvom miliardám ľudí na zemeguli chýba šanca zapojiť sa do svetového obchodu. Väčšinou žijú v Afrike, Latinskej Amerike a juhovýchodnej Ázii. Pretože nemajú vytvorené podmienky na výrobu a predaj akýchkoľvek produktov, sú odkázaní na zahraničnú rozvojovú pomoc. Na pôde, ktorú v minulosti obrábali, sa postavili výrobné haly nadnárodných firiem, prípadne ju využívajú svetové hotelové reťazce. Ak by sa týmto spôsobom ich sociálna situácia zlepšovala, tak by to bolo v poriadku. Analytici OSN, Európskej komisie a Svetovej banky však na základe ukazovateľov ako príjem na hlavu, úmrtnosť, prístup k vode, potrave či základným službám tvrdia, že situácia pôvodných obyvateľov sa, naopak, stále zhoršuje. Uplatňujeme teda model, ktorý znižuje kvalitu života približne dvoch miliárd ľudí. Zatiaľ tento fakt ignorujeme, pokračujeme v nastolenom trende a jednotlivcov, alebo organizácie, ktoré na to upozorňujú, nepúšťame do verejnej diskusie. Spôsoby, akými to robíme, sú rôzne. Najúčinnejšie je nálepkovanie. Názorového oponenta priradíme k určitej, neveľmi dôveryhodnej, skupine ľudí. Ako mimoriadne efektívne sa ujali označenia „ľavicový radikál, ekologický fanatik, anarchista alebo komunista“. Hoci sú tieto názvy pre poriadneho občana dostatočne odstrašujúce, existuje ešte jeden, ktorý zaberá najviac. Toto prvé miesto patrí rozhodne výrazu „antiglobalista“, ktorý tak často používajú slovenské médiá. Nemá význam podrobne rozoberať nulovú informačnú hodnotu tohto bezobsažného pojmu, oveľa zaujímavejšie je skúmať asociácie, ktoré vyvoláva. Môžu byť rôzne, najvýstižnejšie ich však vystihuje násilný, zanedbaný, najlepšie nafetovaný „pankáč“ rozbíjajúci na demonštrácii sklené výklady McDonaldu. Je len logické, že diskusia s takýmto typom človeka a jemu podobnými nemá absolútne nijaký význam. Je nesmierne ťažké prelomiť bariéru nedôverčivosti, ktorú v hlavách väčšiny obyvateľstva vyvoláva táto predstava. Niekedy na odosobnenie nestačia ani štatistiky, správy rôznych expertov, výsledky konferencií či panelových diskusií. Tu už ani nejde o otvorenie mysle akýmsi novým myšlienkam, stačí iba triezvo vnímať súčasný stav globálnych problémov ľudstva. Nikto nevynáša hodnotiace súdy, nikto nikoho neobviňuje, nikto na nikoho neútočí. Nebolo by namiesto ignorovania problémov prospešnejšie v pokoji si sadnúť, usporiadať povedzme okrúhly stôl a začať debatovať? O chudobe. O tisíckach detí, ktoré každý deň zomierajú na ľahko liečiteľné choroby. Ktoré zomierajú od hladu a smädu. Porovnať to s našou nadprodukciou a pýtať sa, kde sa stala chyba. Podľa možnosti bez emócií, bez predsudkov, bez vzájomného obviňovania a nálepkovania. Skúsiť aspoň na chvíľu používať iba fakty a argumenty. Konštruktívne hovoriť o príčinách bezútešného stavu, analyzovať prácu inštitúcií, ktoré môžu situáciu riešiť. Pýtať sa, prečo sa Medzinárodnému menovému fondu nedarí podporovať rozvoj v krajinách tretieho sveta, napriek tomu, že svetová ekonomika každý rok rastie. Analyzovať správy Svetovej banky, ktorá sama priznáva, že boj s celosvetovou chudobou na celej čiare prehráva. Hovoriť o podmienkach svetového obchodu, ktoré vytvára mladá inštitúcia s menom Svetová obchodná organizácia. Debatovať o úlohe OSN a jej agentúr pri odstraňovaní negatívnych celospoločenských javov, ktorým musí čeliť každá civilizácia na akomkoľvek stupni vývoja. Iba naplno využívať vymoženosti liberálnej revolúcie, ktorá dala demokracii zakotvením slobody slova ten najväčší dar. Vážiť si ho však môžeme iba tak, že ho budeme naplno uplatňovať. Aj keď to nemusí byť práve najpríjemnejšie. Autor je spolupracovník Slova