Stanislav Harangozó v Aténach

S ohlasmi tvorby a úsilí docenta akademického maliara Stanislava Harangozóa sa čitatelia Slova nestretajú prvýkrát. V novembri 2006 bilancoval svoje tvorivé počiny v modernom slovenskom výtvarnom dianí, keďže oslavoval svojich 60. rokov. V tom čase realizoval aj súbor výstav oceňovaný v zahraničí – v Srbsku (Nový Sad, Belehrad, Kulpín), keď si na záver prevzal ocenenie z rúk predsedu Matice slovenskej J. Markuša. Na Slovensku otváral v uplynulom roku stálu expozíciu svojho diela v piešťanskom hoteli Magnólia, ako aj dva reprezentatívne výstavné celky. Jeden na západnej terase bratislavského Hradu – pod záštitou podpredsedu vlády SR D. Čaploviča, a ten druhý, jubilejný, vo výstavných priestoroch Pálffyho paláca v Bratislave. Ale to všetko je už dávna minulosť. Začiatkom marca, vzápätí po vernisáži výstavy tohto autora v Aténach, mohol som asistovať koncipovaniu správy, ktorú vzápätí zverejnila Tlačová agentúra SR, a ktorá netradične bola priamou informáciou veľvyslanca SR v zahraničí, v tomto prípade Jaroslava Chleba, správou o tom, že významný slovenský maliar vzorne reprezentoval, že tvorba tohto umelca skutočne rezonuje, že aktívne pôsobí svojou atraktivitou v aténskom kultúrnom a diplomatickom prostredí. Patrí sa, samozrejme, kompletizovať túto radostnú zvesť. Výstava Stanislav Harangozóa sa uskutočnila vo výstavných priestoroch Cultural centre of the city of Athen, vo výstavnej sieni Georgiosa Iakovidisa, jedného z klasikov formujúcej sa modernej gréckej maľby zo záveru 19. a prvých desaťročí 20. storočia. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 6. marca 2007 za početnej účasti slovenskej a českej komunity v Aténach, ale najmä na pozoruhodnej úrovni diplomatického, alebo skôr medzinárodného kultúrneho protokolu. Tých predstaviteľov aténskych ambasád bolo dokonca viac ako v Belehrade, ba považovali si za česť formulovať svoje pozdravy – napríklad o tom, že ani v Čile nevideli dosiaľ v pasteli také koloristické kvality. Takýchto hodnotení, a nepriamo aj takýchto ponúk, nemožno sa nechopiť. Stanislav Harangozó patrí k najvýznamnejším výtvarníkom súčasnej strednej generácie a najznámejším umeleckým osobnostiam súčasného výtvarného Slovenska. Predovšetkým svojou komornou maliarskou tvorbou, ktorá rozvíja krajinársky žáner tvorený na báze monumentalizovanej, lyrickej, poetizovanej, rozihranej veduty a krajiny. Komponuje motívy architektúr, dominánt, a samozrejme, aj historický odkaz. Fenomén mesta, resp. slovenských miest má významné miesto v tvorbe tohoto autora, avšak je to aj vitalita múzy, akt a krása ženy, a iba toto všetko robí motívy a námety Harangozových diel nezabudnuteľnými, ale rovnako aj ľudskými, zvláštnymi, výnimočnými, srdečnými. V krajinárskej tvorbe tento autor vynikajúco zaznamenal a očarujúco zobrazil žiarivosť prírody a jej farebný kompozičný jas. Tvorba Stanislava Harangozóa, to je dnes už nepochybne aj čas syntéz, v ktorom tvorí netradičné hodnoty a vrstvenia, a to aj v kontexte európskych výtvarných tradícií. Civilizmus a poetizovanie, historizujúce tendencie, maliarske objavy – to je základ tvorby tohoto pozoruhodného autora a poprednej umeleckej osobnosti. Patrí k popredným členom Klubu výtvarných umelcov a teoretikov, ako aj Umeleckej besedy Slovenska. Zacitujme však zo správy TA SR o výstave v Aténach: „Expozíciu tvorí výber 40 originálov autora. Podujatie, ktorého vernisáž sa uskutočnila za osobnej účasti autora, početného diplomatického zboru akreditovaného v Aténach a širokej gréckej verejnosti, zorganizovalo Veľvyslanectvo SR v Grécku v spolupráci s vyššie uvedeným kultúrnym centrom, Klubom výtvarných umelcov a teoretikov v Bratislave a Maticou slovenskou. Pre verejnosť bude výstava prístupná do 16. marca.“ Výstavný súbor bude v ďalšej etape vystavený aj v Solúne a v Preveze. Ako organizátorom tohto podujatia nám prichodí poďakovať sa všetkým, ktorí napomohli uskutočneniu náročného projektu a podujatia. Aj v danom prípade, žiaľ, boli to však iba skromní podporovatelia, ktorým leží na srdci stav a hodnoty nášho výtvarného umenia. Autor je kurátor výstavy a predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov