Slota sa vracia

Keď 2. decembra 2006 Ján Slota šokujúco prehral vo voľbách primátora Žiliny, väčšina slovenských médií aj politikov sa tešila. Niektorí škodoradostne, niektorí boli radi úprimne. Bolo by zaujímavé vedieť, ako túto správu zobral premiér Róbert Fico. Prezieraví ľudia v jeho okolí však už vtedy nadšení neboli, pričom vôbec nie sú Slotovými „fanúšikmi“. A podľa všetkého má dnes tento postoj už aj samotný šéf sociálnych demokratov. Kým bol Ján Slota hlavou jedného z krajských miest, svoju pozornosť venoval predovšetkým jemu a všetkému, čo súviselo s touto prácou. V podstate je jedno, či to robil z lásky k mestu, z úcty k svojim voličom, alebo pre peniaze a majetky. Pre (prípadných) koaličných partnerov bolo dôležité, že sa prehnane nemiešal do „veľkej politiky“ a najmä, že sa s ním dalo na tom dohodnúť. A je veľmi pravdepodobné, že takto dáko to vyzeralo, aj keď sa utvárala súčasná vládna koalícia. Róbert Fico určite netušil, že „idylka“ nebude trvať ani rok. V poslednom čase je však jasné, že záujem Jána Slotu o pôsobenie vo funkcii primátora nahradil záujem o všetko, čo sa deje na celoštátnej úrovni. A s najväčšou pravdepodobnosťou má viac času i na stranícke záležitosti. Preto len ťažko môže neregistrovať nespokojnosť svojich spolustraníkov s postavením SNS vo vládnej koalícii, z ktorého nie je šťastný ani druhý menší koaličný partner. Nemožno tvrdiť, že šéf národniarov chce terajšiu vládu rozbiť – určite si dobre uvedomuje, že na rozdiel od HZDS jeho strana inú alternatívu nemá. Ale už len jeho osobné danosti a fakt, že sa postaral, aby ani po prípadnom fatálnom politickom neúspechu nezahynul od hladu, mu nedovolia pridlho sa mlčky prizerať na všetko ľavicové, čo Smer robí. A tak sme v poslednom čase stále častejšie svedkami slovných útokov kritizujúcich toho, či onoho vládneho nominanta Smeru. Po ministrovi obrany bol jeho terčom dokonca aj vicepremiér Dušan Čaplovič, o ktorom sa hovorí, že patrí do „národného krídla“ Smeru a údajne bol jedným z hlavných strojcov koaličného spojenectva so SNS. Nejde však len o kritiku osôb, nech sú to akokoľvek silní predstavitelia sociálnych demokratov. Nedávne vyjadrenia o socializme, ktorý sme vraj definitívne pochovali – hoci práve o ňom hovoria viaceré dokumenty európskych sociálnych demokratov (ako o ňom hovorí aj názov Strana európskych socialistov) – možno ešte považovať za politický folklór. Lenže fakt, že tieto slová J. Slota vyriekol v súvislosti s vládnou novelou Zákonníka práce už taký zábavný nie je a je jasným signálom, že Smer to s jeho schvaľovaním v parlamente nebude mať jednoduché. Ako otvorenú kritiku sociálnych demokratov pritom treba vnímať útok na navrhované odborárske práva, lebo každý dnes na Slovensku vie, že odborári patria medzi najvýznamnejších spojencov Smeru a posilniť ich patrí medzi priority Ficovej strany (čo je, napokon, pre ľavičiarov typické). „Prebudený živel“ slovenskej politiky nás určite v najbližšom čase pobaví nejedným úsmevným vyjadrením. Predseda vlády sa však na tom nebude zabávať tak ako bežní ľudia. Ale je otázne, nakoľko sa musí obávať toho, že šéf SNS svoje hrozby podoprie aj činmi. Autor je stály spolupracovník Slova