Nové meno, starý prezident

Len pomerne nedávno, šiesteho novembra minulého roka, vyhral opakovane prezidentské voľby v Tadžikistane Emomali Rachmonov, ktorý mal vládnuť minimálne do roku 2013. Lenže veci sa vyvinuli inak. Emomali Rachmonov už nie je prezidentom. Tým sa totiž nedávno stal istý Emomali Rachmon... Tá istá osoba, ale iné meno. Tadžický prezident sa totiž rozhodol v predvečer moslimského sviatku Navruz „obrezať“ svoje priezvisko. Na stretnutí s predstaviteľmi tadžickej inteligencie vyhlásil, že sa vracia k svojim moslimským koreňom a v budúcnosti chce používať národnú toponomiku. Zahral aj na city – odvolávať sa na rodičov v Strednej Ázii silne pôsobí: „Chcem, aby ma od dnes volali Emomali Rachmon, ako môjho nebohého otca...“ To nie je všetko. Zhromaždených predstaviteľov tadžickej inteligencie vyzval, aby sa tiež pozreli na svoje priezviská, ale aj na „názvy historických miest a kultúrnych pamätníkov...“ To je dosť jasný signál. Dezorientovaná inteligencia Prečo sa E. Rachmonov rozhodol transformovať na E. Rachmona práve teraz? Po rozpade ZSSR a vzniku Tadžikistanu v roku 1991 sa rusifikované priezviská s príponou „ov“, alebo „ev“ menili na domáce ekvivalenty bežne a nikto z toho nerobil veľké politikum. Prečo teda práve teraz a v predvečer jedného z najväčších sviatkov Navruz? Napriek bezprecedentne bezpečnému víťazstvu v prezidentských voľbách (získal vyše sedemdesiatštyri percent hlasov) sa v krajine za krátke obdobie voči Rachmonovi sformovala silná opozičná skupina. Národné hnutie Vatandor (Patriot). V súčasnosti žiada jediné – dobrovoľnú demisiu prezidenta, ktorý je podľa ich názoru nedostatočne národne orientovaný. V preklade to znamená, že je slabý moslim a zmýšľa prorusky. Sila Vatandoru je v tom, že sa k hnutiu pripojila väčšia časť inteligencie, ktorá sa dosiaľ nevymedzila politicky, ale hľadá svojho pravého národného hrdinu. Niekoho, kto v piatok chodí na namaz a nemá na konci priezviska „ov“. Priezvisko cez palubu Rachmon môže svojím symbolickým gestom získať inteligenciu na svoju stranu a oslabiť Vatandor. Súčasne však napodobnil schému „cudzí-náš“ – bez „ov“ si náš, inak si cudzí. Pritom má Tadžikistan za sebou strašnú skúsenosť z dlhoročnej občianskej vojny... Nepoučiteľní ostanú nepoučiteľnými a rýchle politické body sú niekedy viac než budovanie základu dlhodobej stability a konsenzu. Súbežne sa vzdal funkcie blízky spolupracovník prezidenta, generál Suchrob Kasymov, ktorý zohral rozhodujúcu úlohu pri eliminácii pokusu o prevrat (1998) plukovníka Machmuda Chudajberdyjeva na severe Tadžikistanu. Výrazne sa zaslúžil aj o porážku síl podporovaných Talibanom v Afganistane. Skutočná príčina demisie generála i zmeny priezviska teda súvisí s posilňovaním úlohy islamu v krajine. A čo ľudia? Možno očakávať, že sa budú masovo zbavovať ruskej koncovky v priezviskách? Vzhľadom na supernízku životnú úroveň (horšie než Tadžikistan je na tom v Strednej Ázii len Turkménsko) má väčšina ľudí iné starosti, ako behať po skorumpovaných úradoch a vybavovať si doklady s novým priezviskom. No v situácii, ktorá sa od roku 2003 zmenila k horšiemu, sa ľahko nájde niekto, kto môže zaveliť: „do tankoch!“ Autor je spolupracovník týždenníka Slovo