Maďarská karta sa vracia do hry

Prekvapujúce víťazstvo Pála Csákyho v nedávnych voľbách predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) hodilo do slovenskej politiky s novou intenzitou maďarskú kartu. Nič už nie je tak, ako bolo za Bélu Bugára.
Počet zobrazení: 2265
3CB-m.jpg

Prekvapujúce víťazstvo Pála Csákyho v nedávnych voľbách predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) hodilo do slovenskej politiky s novou intenzitou maďarskú kartu. Nič už nie je tak, ako bolo za Bélu Bugára. Pravicový trojlístok prestal byť samozrejmou mocenskou protiváhou a politickou alternatívou k dominantnej sociálnej demokracii. Kandidát na predsedu KDH Vladimír Palko navrhol ostatným opozičným stranám, aby P. Csákyho na čas vynechali z pravidelných rokovaní pred schôdzami NR SR. Toto obdobie vraj „treba využiť na sledovanie politiky nového vedenia“. Dôvodom má byť to, že nový šéf SMK hral s protislovenskou kartou, keď delegátov kongresu získaval na svoju stranu tým, že Bugár má príliš dobré vzťahy so Slovákmi (sám Bugár túto interpretáciu potvrdil). Exminister spravodlivosti D. Lipšic pridal k Palkovmu o dôvod navyše: „Pán Csáky musí prestať s radikalizáciou SMK do vnútra a tvárením ako veľký proeurópsky politik navonok.“ Strata dôvery a výnimočnosti Hoci sa SDKÚ postavila na Csákyho stranu, problém, ktorý Palko a Lipšic pomenovali, je reálny. Sú ním všeobecné obavy, že pod novým vedením sa SMK zradikalizuje. Neboja sa toho iba predstavitelia politických strán, ale aj mnohí politológovia a novinári, ktorí sa k zmenám v SMK vyjadrovali. Príčinou týchto obáv však nie je ani tak Pál Csáky, ako Miklós Duray. Vlani vo februári na konferencii v Budapešti svoju sťažnosť, že celý svet upiera Maďarom právo na sebaurčenie, a že tohto práva sú zbavení aj Maďari na Slovensku, zavŕšil slovami: „Kosovskí Albánci ho budú mať skôr, držíme palce.“ A pred kongresom SMK v novinách povedal: „Nie je pravda, že hranice sú nemenné, vychádzam však z reality – dnes nemá nijaký zmysel hovoriť o zmene hraníc.“ Nejde však len o Durayove kontroverzné výroky či schopnosť „v najnevhodnejšiu chvíľu a najnevhodnejším spôsobom položiť tému“, ako to povedal B. Bugár. Príčinou obáv je to, že Duray sa prostredníctvom Csákyho zbavil Bugára. A dostal za odmenu funkciu podpredsedu strany pre stratégiu, čím sa jeho význam a vplyv v SMK posilnil. Veď o rok bude mať táto strana programovú konferenciu, takže je logické, že posilnenie vplyvu radikálneho nacionalistu M. Duraya vedie k obavám z radikalizácie SMK. Avšak už dnes je jasné, že odstavenie Bugára a posilnenie Duraya, ako aj metódy, ktorými tandem Csáky-Duray dosiahol na kongrese víťazstvo, výrazne poškodili imidž, ktorý si SMK získala v slovenskej spoločnosti a oslabili jej koaličný potenciál. Doteraz bola SMK vnímaná ako umiernená strana, ktorá sa zaslúžila o integráciu Slovenska do Európskej únie a NATO a prispela k utlmeniu napätí v slovensko-maďarských vnútroštátnych i medzištátnych vzťahoch. Bola vnímaná ako jednotná strana, ktorá si neperie „špinavú bielizeň“ na verejnosti. Miklós Duray bol ako enfant terrible, ktorého protihráčom bol predseda SNS Ján Slota. Dnes už však nie je v podozrení z radikálneho maďarského nacionalizmu iba Duray, ale celá SMK. Keďže P. Csáky vyhral nad Bugárom aj vďaka tomu, že o ňom šíril podozrenia, že podlieha tlaku maďarskej ekonomickej loby na čele s predsedom predstavenstva Slovnaft, a. s. Oskarom Világim, a keďže príčinou Bugárovho pádu bola aj nespokojnosť funkcionárov a aktivistov strany, pretože odchodom do opozície prišli o rôzne posty, SMK stratila aureolu výnimočnosti a zaradila sa medzi ostatné slovenské strany, ktorým nejde o princípy, ale o moc, štátne zákazky a miesta v štátnej správe. Pyrrhovo víťazstvo Navyše, kým Bugár dlhodobo patril k najdôveryhodnejším politikom v SR, Csáky sa nikdy v prvej desiatke neobjavil. V telefonickom prieskume agentúry Markant, ktorá po sneme oslovila výlučne príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, odpovedalo 72 percent z nich, že predsedom SMK by mal byť Bugár a iba 14, 5 percenta, že Csáky. Pre SMK, ktorá v posledných voľbách prišla o päťdesiattisíc voličov, tak vznikla otázka, či sa ich silná väzba na Bugára vykompenzuje ich vernosťou SMK ako strane, založenej na etnickom princípe. Ak by klesol jej volebný výsledok, ktorý bol vyše 11 percent, znamenalo by to ďalšie oslabenie pravice na Slovensku a oslabenie jej šancí v súťaži so stranou Smer. Podozrenie z nárastu radikalizmu a autonomistických tendencií, ktoré na Slovensku vždy pôsobili ako strašiak, tak R. Ficovi podstatne uľahčuje život. Pokojne vyhlásil, že sa radikalizácie SMK neobáva: „Ak sa slovenské strany spoja, bude SMK len okrajová strana bez vplyvu.“ Inak povedané, z radikalizmu podozrivá SMK stratí koaličný potenciál (po posledných voľbách s ňou seriózne rokoval aj Smer) a nová sociálna demokracia si bude medzi rozdelenými, oslabenými a rozhádanými pravicovými stranami vyberať z vnútropolitického a zahraničnopolitického hľadiska najvhodnejšieho partnera na vládnutie. SMK, ktorá sa posilnením vplyvu M. Duraya vybrala cestou oslabenia vplyvu v slovenskej spoločnosti, sa tak postupne môže dostať do izolácie. A tí, ktorí B. Bugára chceli nezvolením potrestať za to, že im po tretíkrát nezariadil účasť na vládnutí, potrestajú sami seba ďalším pôstom. Zdôrazňovanie, že strana bude viac nastoľovať sociálne témy a bude sa sprava posúvať viac k stredu, SMK k Smeru nepriblíži. Csákyho víťazstvo sa tak môže stať Pyrrhovým. Silnejší nacionalisti na oboch stranách Ak sa však SMK dostane do izolácie, frustrácia ju bude viesť k radikalizácii. A tá bude dávať politické krmivo slovenským proti maďarským radikálom. Najmä SNS. Jej predseda krátko po kongrese SMK povedal, že „Csáky je špina“. Jeho zvolením za predsedu SMK podľa J. Slotu „naberá táto strana tvrdší a radikálnejší kurz... Ak má byť Duray podpredsedom strany pre stratégiu, bude to smerovanie za politickou autonómiou južného Slovenska“. Boj proti tejto hrozbe zaručí Slovenskej národnej strane ďalšiu úspešnú existenciu. Tvrdšia rétorika SNS zase posilní maďarských nacionalistov na Slovensku i v Maďarsku. Namiesto otvoreného a vecného dialógu o nevyriešených alebo nedoriešených otázkach, ako je napr. naplnenie už ratifikovanej Charty regionálnych a menšinových jazykov prijatím príslušného zákona, môže nastúpiť konfrontácia a vzájomné obviňovanie. Slovensko sa tak môže vrátiť do čias, ktoré sa už zdali byť prekonané, so všetkými dopadmi nielen na bilaterálne slovensko-maďarské vzťahy, ale aj na pozíciu a prestíž SR v rámci EÚ a NATO. Na plecia P. Csákyho tak doľahla väčšia zodpovednosť, ako možno sám čakal. Zodpovednosť za to, čo bude s SMK, však budú mať aj jej pravicoví partneri v slovenskom parlamente. To, čo sa stalo a môže stať, však treba vidieť aj v širšom kontexte. M. Duray a P. Csáky majú oveľa bližšie k maďarskému expremiérovi Viktorovi Orbánovi, ktorý svojho času paralyzoval V4 svojimi vyhláseniami o tzv. Benešových dekrétoch. Obaja veľmi aktívne podporovali Orbánovu a Némethovu novú „národnú politiku“ spájania maďarského národa ponad hranice vytváraním inštitucionálnych a právnych väzieb medzi Maďarskou republikou a občanmi susedných krajín, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti. Stelesnením tejto politiky bolo schválenie prvej verzie maďarského krajanského zákona (status law). Ten musel by napokon pod tlakom slovenskej a rumunskej diplomacie a orgánov a členských krajín EÚ zásadne revidovaný, lebo bol v rozpore s európskymi štandardami. Ak by podľa slovenského vzoru aj v Rumunsku v rámci tamojšej ÚDMR získali vplyv radikálni politici a ak by sa z nejakých dôvodov V. Orbán vrátil k moci skôr, ako po riadnych voľbách, posilnila by sa pravdepodobnosť, že radikalizácia maďarských národných požiadaviek, vrátane presadzovania kolektívnych práv národnostných menšín a ich vyjadrenia v nejakej forme autonómie by sa mohla znovu stať aj predmetom európskeho politického diskurzu. Autor je bývalým predsedom Zahraničného výboru NR SR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984