Reklama
Reklama

Biškek – ďalší pokus o revolúciu

Keď sme sa naposledy na stránkach Slova zaoberali vnútropolitickou situáciou v Kirgizsku, končili sme odhadom: „...možno očakávať ďalšiu krízu? Rozhodne skôr áno, než nie.
Počet zobrazení: 655

Keď sme sa naposledy na stránkach Slova zaoberali vnútropolitickou situáciou v Kirgizsku, končili sme odhadom: „...možno očakávať ďalšiu krízu? Rozhodne skôr áno, než nie. Boj o moc je totiž nekonečný....“ Dnes sa na hlavnom námestí Biškeku znovu ozývajú výkriky: „Bakijev odíď!“ Politické elity Kirgizska z rokov 1990 – 2007 tvoria vlastne stále tí istí ľudia. Najskôr slúžili Sovietskemu zväzu. Potom si obľúbili Askara Akajeva, pretože im umožnil realizovať sa v divokej privatizácii. Lenže Akajev je dnes v moskovskom exile a elity sa operatívne prepojili na Kurmanbeka Bakijeva. A toho aj teraz chcú poslať na smetisko dejín. Najviac sa o to snaží expremiér Felix Kulov. Pouličná demokracia To, že opozícia spustí ďalší útok na prezidenta K. Bakijeva ohlásili občianske hnutie Za reformy a Zjednotený front opozície – na čele so spomenutým expremiérom a „číslom dva“ udalostí roku 2005 Felixom Kulovom. Dali prezidentovi mesačné ultimátum, aby začal s ústavnou reformou. V prípade, že zvolený prezident neposlúchne ich hlas, Kulov a spol. sľúbili stotisíce ľudí na uliciach a zmenu ústavy Kirgizska bez účasti prezidenta. Neskôr sa počet ľudí, ktorými sa Kulov vyhrážal, znížil na desaťtisíce, ale zo zmeny základného zákona a mimoriadnych volieb prezidenta neustúpil. Prakticky od 11. apríla 2007 je hlavné námestie Biškeku s prezidentským palácom, budovou parlamentu a vlády dejiskom mítingov zjednotenej opozície. Organizátori hovoria o päťdesiattisíc ľuďoch, ministerstvo vnútra, ktoré má zatiaľ situáciu pod kontrolou, hovorí o maximálne o tridsiatich tisícoch. Jednako je hlavnou otázkou, akou metódou chcú dosiahnuť demisiu súčasného prezidenta. Ak sa Kurmanbek Bakijev nerozhodne odísť sám, ústavná možnosť neexistuje. Neústavnou by bola transformácia politického protestu na silový. Lenže F. Kulov vyhlasuje, že jeho stúpenci nepôjdu cestou násilia: „budú pôsobiť presvedčením“ a Kirgizsko čaká „pokojná zmena moci“. Zvládne však zdivočený dav? Súčasný prezident sa totiž zatiaľ zjavne nezberá zo svojho úradu odísť. To, že to nebude také priamočiare, si uvedomuje jedna z hlavných osobností nedokonanej revolúcie tulipánov roku 2005 Roza Otumbajeva, ktorá sa dnes radí medzi umiernených kritikov súčasného prezidenta. Cíti, že v hlavnom meste je výbušná nálada a snaží sa presvedčiť všetkých, aby riešili spoločenskú krízu „prostredníctvom dialógu a nie pouličnými akciami“. Politické klamstvá Tlak na Bakijeva narastá, čo sa začína prejavovať nervozitou v jeho okolí. Šéf administratívy prezidenta Myktybek Abdyldajev to už vzdal, čo opozícia vníma ako súčasť svojho budúceho víťazstva. Miestni politológovia hovoria o tom, že jeho vzťahy s prezidentom sa dostali do „hlbokého protirečenia s jeho morálnymi princípmi“ Sám M. Abdyldajev nič nepotvrdzuje – ale ani nepopiera, že sa snažil presvedčiť prezidenta o tom, že klamať svojich voličov sa ani v Kirgizsku nevypláca. Ide o to, že na základe pokynu K. Bakijeva premiér Almazbek Atambajev tvrdil cez médiá, že práce na novej ústave Kirgizska pokračujú a za základ jej novelizácie vynútenej opozíciou bol vzatý novembrový variant. Lenže experti, ktorí analyzovali návrh zverejnený A. Atambajevom, zostali v úžase. Text návrhu vychádzal z decembrového prezidentského variantu, ktorý opozícia a verejnosťou odmietli. Takýto postup prezidenta vyhodnotil M. Abdyldajev ako politickú samovraždu. Nuž uvidíme. Revolúcia ako povolanie Ako v roku 2005, tak aj teraz kirgizská politická elita namiesto toho, aby vplývala na svoj elektorát, bezcitne ho využíva vo svoj prospech. Stále pritom nie je jasné, prečo by súčasná oficiálna politická elita mala odovzdať moc, tak ako ju získala – za pomoci „pouličnej demokracie“ – svojim oponentom. A ešte niečo: minulá kirgizská vláda, na čele ktorej stál F. Kulov, prijala šiesteho novembra 2007 uznesenie č. 760 „O stratégii rozvoja krajiny na roky 2006 – 2010“. Stratégia predpokladala rýchlu privatizáciu všetkých ešte nesprivatizovaných a aj strategických podnikov krajiny. Na odpore voči takejto privatizácii padol Akajev. Bakijev sa tiež postavil proti, pričom revolučný mág Boris Berezovskij, ktorý sľúbil repete výstrelov z Aurory prezidentovi Vladimírovi Putinovi v Rusku, už niekoľkokrát navštívil Kirgizsko. V Biškeku je naďalej husto a môže byť ešte hustejšie. Autor je spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama