Nenásytná podnikateľská loby je naďalej proti Zákonníku práce
Novela Zákonníka práce ide oproti pôvodnému návrhu do parlamentu v značne oklieštenej podobe. Premiér Robert Fico odmieta hovoriť o ústupkoch, odborári tvrdia, že s touto verziou sú spokojní a zamestnávatelia kričia, že ich podstatné pripomienky vláda neakceptovala. Terajšia situácia svedčí najmä o tom, že zástupcovia firiem nie sú a vlastne od začiatku rokovaní o novele Zákonníka práce (ZP) neboli pripravení na nijaký kompromis. Po tom, čo verejnosť celé týždne kŕmili demagogickými, ničím nepodloženými prepočtami o negatívnych dopadoch novely na hospodárenie podnikov či vývoj nezamestnanosti, to dokazuje aj zmena priorít, s ktorými zamestnávatelia vo vzťahu k novele Zákonníka práce (ZP) vystupujú. Udržiavanie nízkych mzdových nákladov Jedným z príkladov demagogických prepočtov sú náklady na platených odborárskych funkcionárov. K sto miliónom korún sa zamestnávatelia dostali tak, že zákonné ustanovenie prepočítali na všetky firmy na Slovensku. Lenže reálne – vzhľadom na počet odborárskych organizácií v podnikoch – by išlo len o asi polovicu z nich, takže zverejnené čísla nie sú pravdivé. Zamestnávatelia tiež tvrdia, že sa im zvýšia náklady na zamestnancov a opäť to „podopreli“ číslami. Lenže nezverejnili, ako k nim prišli a svoju metodiku nepodrobili verejnej diskusii. Najmenej dôveryhodné sú prepočty o vplyve novely na zamestnanosť. V Slove už v uplynulých týždňoch viacerí autori vyvrátili tvrdenia, že by pracovno-právna legislatíva mala vplyv na zamestnanosť. Naopak, tieto argumenty svedčia o manažérskej neschopnosti podnikateľov a riaditeľov, ktorí ich používajú. Dokazujú totiž, že ich podnikateľské úspechy stoja len na nízkych mzdových nákladoch. Keďže tvrdia, že by museli prepúšťať, pri ich zvýšení by sa konkurencieschopnosť ich firiem podľa všetkého znížila. A to je aj dôkaz demagógie predošlej vlády, ktorú zamestnávateľské združenia podporovali. Od roku 2002 všetci svorne tvrdili, že jej ekonomické a sociálne opatrenia majú pomôcť modernizácii hospodárstva a budovaniu trvalo udržateľnej konkurencieschopnosti. Rok pred vlaňajšími voľbami prijal Dzurindov kabinet Stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. V jej úvode sa zdôrazňovalo, že o pár rokov už nebudeme môcť konkurovať nízkymi mzdami, lebo investori motivovaní na investovanie v SR iba nízkymi mzdami sa presunú ďalej na Východ. Prešli iba dva roky a pravda o zámeroch politickej pravice a podnikateľskej loby sa ukázala v plnej nahote: zamestnanosť a hospodársky rast nezabezpečí modernizácia firiem a výrobného procesu, ale zasa len nízke mzdové náklady na pracujúcich. Za Kaníka im diskusia nechýbala Z novely ZP už teraz vypadlo niekoľko podstatných zmien: nezabráni sa nútenému „zamestnávaniu“ na živnosť, neobmedzí sa donucovanie zamestnancov aj zamestnancov–živnostníkov pracovať nadčas, odborári nebudú môcť bezprostredne zabrániť ohrozeniu pracovníkov. Nemožno sa čudovať, že Robert Fico bol po takých ústupkoch úprimne presvedčený o vzájomnej dohode. Naďalej odmietavý postoj zamestnávateľov však dokazuje, že im od začiatku nešlo o kompromis. Chcú len, aby sa nič podstatné nezmenilo. V skutočnosti sú ochotní súhlasiť len s kozmetickými zmenami, ktoré im nezabránia zneužívať moc nad ľuďmi vo vlastný prospech. Ján Oravec – ideológ skrývajúci sa za akože reprezentatívne podnikateľské združenie – teraz požaduje „mesiace, ba aj roky trvajúcu diskusiu“. Keď oveľa rozsiahlejšie zmeny ZP pripravil Ľudovít Kaník, J. Oravec ani nikto z jeho spojencov nijakú diskusiu nežiadali. To isté platí o požiadavke „dôsledne analyzovať dopady novely na podnikateľské prostredie“. Predošlú novelu nijaké podobné analýzy, najmä analýzy dopadov na zamestnancov nesprevádzali. Vtedy zamestnávatelia mlčali, pretože im novela vyhovovala. Oravcova požiadavka na diskusiu a analýzy má len oddialiť rozhodnutie a vyvolať dojem, že novela Zákonníka nie je pripravená odborne, ale politicky. Rovnako zavádzajúca je argumentácia šéfa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Martina Krekáča. Ide o lobingové združenie tridsiatich siedmich firiem, ktoré presadzuje záujmy majiteľov a top-manažmentu. Občas sa dostane do sporu s inými podobnými združeniami, a to zvýrazňuje skutočnosť, že PAS nereprezentuje celé podnikateľské prostredie a už vôbec nejde o akúsi organizáciu nezávislých odborníkov. Ak prezentuje nejaké postoje, ak bojuje za niečo alebo proti niečomu, nejde o objektívny pohľad, ale o lobing v záujme jej členov. Bezpečnosť pracovníkov vypadla Preto je zákerné vyjadrenie M. Krekáča: „Otázne však je, či pod zamestnancami treba rozumieť len odbory. Nie je správne, ak si ich funkcionári privlastňujú právo hovoriť za všetkých zamestnancov“. Toto napísal v denníku Pravda. Rovnako by si potom ani PAS nemala osobovať právo hovoriť o podnikateľskom prostredí, ak urobí prieskum medzi svojimi členmi. Je to rovnako zavádzajúce ako Krekáčov návrh, aby vláda viedla „dialóg so širokou občianskou spoločnosťou“. Pritom Smer ako prvá strana vôbec vyzval verejnosť, aby posielala svoje pripomienky k ZP, aby o ňom diskutovala prostredníctvom internetu, a jeho zásady dokonca na vlastné náklady zverejnil v najčítanejšom denníku. Ako inak si predstavuje M. Krekáč dialóg so širokou občianskou spoločnosťou? Ako ústupky lobingovým štruktúram, ktoré sa vydávajú za občianske združenia? A kde bol M. Krekáč v čase, keď Dzurindova vláda robila zásadné zmeny a ignorovala každého, kto sa k nim staval kriticky? Kde bol M. Krekáč, keď sa minister Rudolf Zajac za celé štyri roky odmietal stretnúť s reprezentatívnym združením lekárov? To, čo predvádza PAS a požaduje jej šéf, nie je ani diskusia, ani argumentácia a už vôbec nie seriózny dialóg. Je to len hrubá a prízemná demagógia demaskujúca skutočné záujmy členov PAS. Nemožno sa čudovať, ak ju vláda neberie vážne, zato sa možno začudovať, ak jej v niečom ustupuje. Odborári napríklad nezískajú právo chrániť zdravie a životy pracovníkov, ak sú ohrozené. Podľa pôvodného návrhu mohli v kritických prípadoch aspoň dočasne pozastaviť prácu. Pritom aj opozícia ústami Ivety Radičovej (SDKÚ) avizovala, že podporí posilnenie bezpečnosti pri práci. Po tragédii vo Vojenskom opravárenskom podniku v Novákoch, podobne ako po tragédii v bani Dolina, príbuzní niektorých obetí otvorene hovorili, že pracovníci sa už dlhší čas sťažovali na životu nebezpečné podmienky. Vedenie miestnych odborov by ich mohlo vypočuť aj anonymne a okamžite zareagovať napríklad aj zastavením práce. Šéf Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík v rozhovore pre Slovo zdôraznil, že v čase, keď odbory toto právo mali (do roku 2004) sa na jeho zneužitie nesťažoval nijaký podnikateľ. Prečo teda vláda od tohto návrhu ustúpila? Stále nové problémy zamestnávateľov Vláda sa ocitla pod doteraz najväčším tlakom. Niet pochýb, že aktivity zamestnávateľov, medzinárodných podnikateľských komôr a platených lobistov, ktorí sa skrývajú za občianske združenia, stoja nemalé finančné prostriedky. Aj pravicový denník Sme označil ústupky v oblasti definície tzv. závislej práce (odlíšenie skutočných živnostníkov od skutočných zamestnancov) za „najvážnejší posun, takže podniky budú môcť naďalej najímať živnostníkov bez vážnejšieho rizika“. Lenže v okamihu, keď sa ho firmám podarilo dosiahnuť, prišli s novým „najvážnejším problémom“. Krik opozície a zamestnávateľov o prehnanom spojenectve Ficovej vlády s odbormi je však len dymová clona, za ktorú sa skrýva skutočný vplyv podnikateľskej loby na politiku. A tá ju bude zahusťovať ešte viac, aby nebolo vidieť, čo a ako dosiahne v parlamente.
