Spoplatnenie je krok späť

Návrh na spoplatnenie externého štúdia na verejných vysokých školách môže ohroziť rast konkurencieschopnosti našej ekonomiky a zabrániť významným skupinám v prístupe k vzdelaniu. Podobný dopad môže mať spoplatnenie dlhšieho ako zvyčajného štúdia. Minister školstva sa totiž zjavne netrápil analýzou, prečo mladí ľudia u nás študujú dlhšie. Celé roky sme počúvali, že na Západe je predsa bežné: rok človek študuje, ďalších pár mesiacov zarába. A potom sa opäť vráti na školu, aby neskôr na čas odišiel do zahraničia. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako fluktuácia, teda má logiku a príčiny a nemusí to byť nevyhnutne negatívne. V prvom rade je aj na Slovensku zjavné, že vysokoškolské štúdium je aj bez priamych poplatkov čoraz drahšie. Vysokoškoláci sú dospelí ľudia a preto je v poriadku, ak aspoň časť finančnej ťarchy preberajú na seba. Pre mnohých je to však priam nevyhnutnosť: rodičia im všetky náklady spojené so štúdiom jednoducho hradiť nemôžu. Lenže práca a zarábanie nejde dokopy so štúdiom, najmä ak si uvedomíme, že kvalitné vzdelávanie sa nemôže obmedziť len na účasť na prednáškach a seminároch. A je v poriadku, ak si vysokoškolák hľadá sofistikovanejšiu prácu, než vykladať vagóny či napĺňať regály novým tovarom. Lenže v takom prípade to už nemožno riešiť brigádnicky, čiže pracovať, len ak to študijné povinnosti dovolia. Ak sa študentom podarí nájsť prácu v odbore príbuznom k štúdiu, je to pozitívne spojenie teórie s praxou. Školy ho neposkytujú, takže systém by také spojenie mal podporovať, nie trestať, ak sa oň postarajú sami študenti. Ani dočasný odchod do zahraničia – či už za prácou, alebo na študijné pobyty – nemusí ísť nevyhnutne na úkor štúdia, ak sa odtiaľ po pár mesiacoch mladý človek vráti s lepšou znalosťou cudzej reči a novými vedomosťami. To všetko však vedie k tomu, že študenti buď občas potrebujú prerušiť štúdium, alebo uprednostnia jeho externú formu. Podmienky, ktoré k ich tomu nútia, si nevymysleli sami, preto nie je dôvod, aby ich štát trestal poplatkami. V zahraničí sa už dávno ukázalo, že takýto spôsob štúdia nie je nevyhnutne zlý, a preto začali školy zavádzať tzv. kreditný systém hodnotenia. Namiesto známok študenti zbierajú kredity (body) a ak ich majú istý počet, môžu postúpiť do ďalšieho ročníka. Rýchlosť, s akou to zvládnu, je na nich. Nehovoriac o tom, že Európska únia v posledných rokoch investuje miliardy do podpory celoživotného vzdelávania, lebo je to najspoľahlivejší nástroj na budovanie konkurencieschopnosti. A práve externé vysokoškolské štúdium (najmä bakalárske) je vhodným spôsobom dopĺňania kvalifikácie aj v strednom a vyššom veku. Kam sa teda vybral minister Mikolaj? Autor je stály spolupracovník Slova Povedali o novele: „Všetci platia za externé štúdium od rána do večera, prelieva sa to cez všelijaké súkromné agentúry a stráca sa tam kopa peňazí. Ak teda majú za externé štúdium platiť, nech je v tom poriadok.“ Róbert Fico, predseda vlády SR „Vyberanie poplatkov cez rôzne nadácie a občianske združenia je vážny spoločenský problém. Ale táto novela zavádza len väčší právny chaos, nevyrieši to.“ Martin Fronc, poslanec za KDH, bývalý minister školstva „Predpokladám, že fakulty nebudú určovať neprimeranú výšku poplatkov, aj podľa toho si totiž budú študenti vyberať externé programy.“ Vladimír Báleš, prezident Slovenskej rektorskej konferencie „Ak fakulty nedostanú po novom od štátu na externé štúdium ani korunu, neostane im nič iné, iba si ho dať zaplatiť študentmi.“ Libor Vozár, rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre „Novela degraduje postavenie akademických senátov. Stanú sa z nich diskusné kluby.“ Ferdinand Devínsky, poslanec za SDKÚ-DS a predseda školského parlamentného výboru „Zmeny v kompetenciách akademických funkcionárov boli úplne okrajovou záležitosťou.“ Ján Bujňák, rektor Žilinskej univerzity v Žiline