Z matiek sú dnes otrokyne
Kandidát na šéfa kresťanských demokratov Vladimír Palko navrhuje daňový bonus rodinám s malými deťmi. Pritom keď sa KDH podieľalo na moci s ďalšími, výlučne pravicovými stranami, dali viaceré pravicové reformy v sociálnej a zdravotníckej oblasti rodinám poriadne zabrať. A najviac si to odniesli ženy. Čo presne teraz V. Palko navrhuje, nie je podstatné. Podstatné je, že tento dospelý muž s dlhoročnými politickými skúsenosťami na to nevedel prísť v čase, keď bol ministrom a podpredsedom vládnej strany s parlamentnou väčšinou. „Zmúdrel“ až vo chvíli, keď sa priblížil deň jeho boja o šéfovské kreslo v opozičnej strane. Zrazu navrhuje, aby štát prispel rodičom na starostlivosť o deti nemalou sumou. V čase Dzurindovej vlády čosi nemysliteľné, v čase Miklošových a Kaníkových reforiem absolútne kacírstvo. Je v podstate isté, že keď sa KDH opäť ocitne v pravicovej vláde, Vladimír Palko na svoju veľkorysosť voči rodinám zabudne. Vzorová žena Rodiny s deťmi, a najmä ženy v nich, boli asi najvýraznejšími obeťami predošlého vládnutia. Ale vlastne celého „porevolučného“ obdobia. Ešte máme v živej pamäti odsudzovanie Medzinárodného dňa žien ako komunistického sviatku bez ohľadu na to, že to je nezmysel, lebo 8. marec vyhlásila za Deň žien Medzinárodná ženská konferencia v Kodani v roku 1910. A stalo sa to po nepokojoch žien v USA opakujúcich sa od roku 1857. Práve kresťanskí demokrati pritom už v roku 1990 chceli tento deň nahradiť „ich“ tradičným sviatkom žien – Dňom matiek. V skutočnosti sa práve od toho roku začalo postavenie matiek zhoršovať. V prvom rade sa zhoršilo spoločenské postavenie matiek. Byť matkou, ba dokonca viacnásobnou matkou, neprináša v súčasnosti žiadnu, ani len neformálnu spoločenskú prestíž. Vzorová úspešná žena súčasnosti je tá, ktorá robí kariéru, dobre vyzerá, nájde si úspešného (rozumej bohatého) muža (nemusí byť manžel), sa stará o svoj vzhľad (úspešne) a o svoje materské povinnosti sa zásadne delí s nejakou pestúnkou (o povinnosti v domácnosti zasa s pomocnicou). Tento fenomén sa v praxi prejavuje napríklad menším počtom detí v rodinách. Ale predovšetkým v legislatívnom „ošetrení“ materskej dovolenky. Rodičovská dovolenka sa skracuje Rodičovská dovolenka sa v uplynulých 15 rokoch stala pre ženy v skutočnosti trestom. Pochopiteľne, pretože o peniaze v súčasnosti ide až v prvom rade. Štátna podpora rodiča na rodičovskej dovolenke stále nedosahuje ani len úroveň minimálnej mzdy stanovenej zákonom. Tam, kde je jeden rodič na rodičovskej dovolenke, sú odkázané na živorenie, ak v nich druhý partner nezarába vysoko nad priemer. Práve preto väčšina matiek z tzv. strednej vrstvy nevyužíva celé obdobie, počas ktorého sa podpora na tejto dovolenke vypláca. Nielen z kariérnych, ale aj z existenčných dôvodov sa vracia do práce približne po roku a pol, najneskôr po dvoch, keď už je možné dať dieťa do jasieľ či materskej školy. Odborníci dokonca tvrdia, že väčšina žien z tejto skupiny rodín by sa do práce vrátila ešte skôr, ak by existovalo dosť jasieľ. Zároveň je pravda, že pridlhé zotrvanie na materskej dovolenke (štát môže za matku až päť rokov uhrádzať poistné odvody) výrazne znižuje šance žien opäť sa zamestnať. A to napriek zákonnej „poistke“, podľa ktorej musí zamestnávateľ vziať ženu po uplynutí materskej dovolenky na to isté pracovné miesto. Lenže zrušiť ho a nahradiť akože iným nie je podľa dnešného Zákonníka práce veľký problém a mnoho podnikov to aj robí. Predovšetkým, ak ide o malých zamestnávateľov. Tento jav môže mať čiastočne aj objektívne príčiny. Súvisí to napríklad s tým, že existujú zamestnania, v ktorých si treba kvalifikáciu priebežne dopĺňať a zvyšovať. Vypadnúť na tri roky znamená stratiť potrebné znalosti či zručnosti. Niektorí zamestnávatelia sa v tomto smere starajú o rast zamestnancov, ale nikto sa nestará o kvalifikačný rast žien na materskej dovolenke. Aj keby si dokázali popri materských a rodinných povinnostiach nájsť čas. Jedným z dôkazov sú materské centrá, ktoré síce často aspoň čiastočne podporí samospráva, ale inak ide zväčša o občianske združenia, ktoré si zakladajú samy matky. Je iba ich zásluha, ak takéto centrum poskytuje aj nejaké vzdelávacie možnosti. Deti na ťarchu Ak si žena s deťmi hľadá zamestnanie, je to priam sizyfovská robota. Dôvod – deti. Jedna z televízií nedávno odvysielala reportáž o tom, akou príťažou sa pre rodičov stávajú choré deti. Viacerí detskí lekári v nej na základe vlastných skúseností upozornili, že rodičia začínajú mať strach, ak zistia, že ich dcérka či synček je chorý. Najväčším problémom zamestnanej matky je totiž starostlivosť o choré dieťa. Litera zákona je síce jasná, ale prax je úplne odlišná. Nielen matky, ale aj otcovia by mohli rozprávať priam horory o tom, aké komplikované riešenia ich čakajú, keď ich dieťa nie je zdravotne v poriadku. To, čo sme kedysi poznali iba u dospelých, sa dnes deje aj s deťmi. Rodičia prosia lekárov, či nie je možné predpísať lieky, ktoré pomôžu rýchlo, aby nemuseli vypadnúť z pracovného procesu. Zväčša sú totiž vystavení enormnému tlaku zo strany zamestnávateľa, aby minimalizovali práceneschopnosť. Tento problém však nepociťujú len lekári. Dokazujú ho aj svedectvá pedagógov z materských a základných škôl. Najmä v materských školách je dnes úplne bežné, že ak dieťa vyslovene neskolia horúčky, zamestnané matky s ním nechcú zostať doma, hoci soplenie a kašeľ jasne dokazujú, že nie je v poriadku. A škodia tak nielen vlastnému, ale aj ostatným deťom. Aj preto sú práve ústavné zariadenia starostlivosti o deti ešte viac ako v minulosti, keď rodičia v práci nechceli absentovať nie pre strach zo straty zamestnania, ale zo zníženia zárobku, miestami šírenia chorôb. Učitelia základných škôl sa zasa čoraz častejšie stretávajú s tým, že už žiaci, ktorí navštevujú prvý stupeň, ostávajú počas choroby sami doma. Ako sa však dokážu o seba postarať, a najmä, aké kvalitné je ich liečenie? O tom majú detskí lekári vážne pochybnosti. Náročné povolanie Žijeme v spoločnosti, ktorá všetko preratúva na peniaze. Čo nemá cenu, to nemá hodnotu. Žijeme v spoločnosti, ktorá sa utápa vo verbálnych cvičeniach, aby v praxi denno-denne dokazovala, že ide len o pretvárku. Žijeme v spoločnosti, ktorá z materstva urobila trest a z matiek otrokyne. Jediným ocenením pre ne zostáva len láska ich detí, ale kým sa naozaj prejaví, je aj tá vystavená neuveriteľným tlakom zo strany spoločnosti, v ktorej deti vyrastajú a dospievajú. A práve preto, že byť matkou je v súčasnosti také náročné, platí viac ako inokedy predtým, že dieťa sa viac ako na svojich rodičov podobá na dobu, v ktorej vyrastá. Ale platí aj to, že spoločnosť, ktorá sa k matkám správa tak macošsky, si sama pod sebou píli konár. Všetko najlepšie, k vášmu sviatku, mamičky. Autor je publicista a otec
