Reklama
Reklama

Telocvik je dobrý nielen pre telo

Načo je školákom dobrá telesná výchova? A prečo by mala byť povinná? A nie iba na základnej a strednej, ale aj na vysokej škole? Napríklad aj na to, aby človeka chránila pred nezamestnanosťou.
Počet zobrazení: 951
11CB-m.jpg

Načo je školákom dobrá telesná výchova? A prečo by mala byť povinná? A nie iba na základnej a strednej, ale aj na vysokej škole? Napríklad aj na to, aby človeka chránila pred nezamestnanosťou. To vôbec nie je nezmysel. Nezmyslom je, ak sa telesná výchova v školách dostáva do postavenia chudobnej príbuznej. Hendikepom pri hľadaní práce nemusí byť iba nekvalifikovanosť alebo neznalosť cudzieho (zvyčajne anglického) jazyka, ale aj nedostatočná fyzická zdatnosť. Stačí si prečítať úryvok z inzerátu, v ktorom slovenská agentúra hľadajúca brigádnikov pre dánsku firmu uvádza: Doručovateľ novín má na starosti roznos približne 700 – 1 500 kusov novín denne. Roznášajú sa reklamné noviny a noviny predplatené odberateľmi. Noviny sa roznášajú na bicykli, niektoré poštové schránky sú na vyšších poschodiach, preto zamestnávateľ potrebuje fyzicky zdatných pracovníkov. Požiadavky: komunikatívna znalosť anglického jazyka a fyzická zdatnosť. Tieto podmienky možno pokladať za štandardné. Zamestnávatelia a zamestnávateľské agentúry nároky na vysokú fyzickú zdatnosť a dobrú kondíciu uvádzajú takmer v každom inzeráte. Veď málokto potrebuje neduživého zamestnanca, ktorý neunesie extrémnu záťaž súčasného pracovného procesu. Kto vysoké pracovné tempo nevydrží, má síce u zamestnávateľov dvere otvorené, ale – smerom na ulicu. Už dávno neplatí strašenie detí, ktorým nevonia škola, že ak sa nebudú učiť, pôjdu kopať kanály. Priveľa by ich totiž tie kanály kopať nevládalo. Napriek tomuto poznaniu sa u nás telesná výchova odsúva stále viac do úzadia. Napriek tomu mnohí rodičia, z ktorých viacerí sa za vysoké poplatky usilujú vo fitnes centrách nadobudnúť stratenú kondíciu a vrátiť trocha mladosti, robia všetko pre to, aby pre svoje deti dosiahli oslobodenie od telesnej výchovy. A dobrovoľne sa od nej „oslobodzujú“ aj vysokoškoláci.. Namiesto športu diskotéka Bolo to pred dvoma týždňami, dačo pred sedemnástou. Vo vestibule Študentského domova Ľudovíta Štúra v Mlynskej doline v Bratislave bol celkom bežný ruch. Študenti a študentky, ktorých som pristavila s otázkou, či vedia, kde sa tu v rámci štúdia cvičí joga, len krčili plecami. Telesná nie je povinná, takže ich nič také nikdy nezaujímalo. Kým si ma vyzdvihla poslucháčka žurnalistiky, ktorá cvičením v rámci štúdia nepohrdla, sondovala som, čo kto študentom núka na niekoľkých paneloch s ledabolo poprichytávanými letáčikmi rovno oproti vchodu starých „Mlynov“, rozumej výškovej budovy internátu. Ponuky som našla takéto: skladové práce, dokladanie tovaru, triedenie korešpondenčných lístkov, balenie tovarov, umývanie okien, sťahovacie práce, manipulačné práce v tlačiarni, sklade, na stavbe, upratovanie reštauračných priestorov... všetko zhruba za 55 – 65 Sk/hod. Akási pani ponúkala za upratovanie konkretizované ako utieranie prachu a žehlenie 80 Sk a kdesi hľadali čašníkov a umývačov riadu za 90 Sk/hod. Práce, hádam až na to utieranie prachu činnosti, do ktorých sa treba riadne oprieť. Zato možnosť športovať nenúkal nikto. A tak som za pozitívum pokladala aspoň lákanie na párty, ktoré návštevníkom sľubovalo, že ich dobije tou správnou energiou či pozvanie na diskotéku s dymovou šou a animáciami. Veď tanec je tiež parádna pohybová aktivita. O iných, konkrétne o ponukách Strediska telovýchovných voľnočasových aktivít Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, som sa dozvedela až pred miestnosťou, kam si vari šesť študentiek prišlo zacvičiť jogu. Tých aktivít je pätnásť vrátane lezenia na umelej stene či bodyformingu. A hoci trinásť, ktoré uvádzal rozvrh hneď vedľa, pred miestnosťou, kde sa cvičilo, sa s ponukou z letáčika ani z internetu celkom nekrylo, vnímala som to ako pozitívne zistenie. A pozvanie učiteľa jogy PaedDr. Juraja Gajdoša Phd., ktorého som chcela pospovedať, aby som si s dievčatami zacvičila aj ja, ma potešilo ešte viac. Kondíciu potrebuje každý A v každom veku. A práve joga ju pri správnom cvičení môže človeku každej vekovej kategórie poskytnúť. Možno v tomto veku cvičiť aj jogu, ktorou sa J. Gajdoš zaoberá už 18 rokov? Pod odborným vedením áno. A nielen preto, že práve prostredníctvom jogových cvičení sa dieťa môže naučiť správne fyziologicky dýchať. Joga je vlastne forma zdravotného cvičenia vhodná aj pre ľudí so slabšou kondíciou či s nejakým zdravotným problémom. Cvičiť napríklad môže aj obézne dieťa, a pritom môže zároveň jednoduchými cvičeniami znižovať svoju hmotnosť. Významné, najmä v súčasnosti, keď sú mnohé školy, ale aj rodiny finančne poddimenzované, je aj to, že na túto pohybovú aktivitu nie je potrebné nijaké športové náradie. A z hľadiska psychohygieny nie je zanedbateľné, že niektoré prvky z jogy sa dajú s deťmi cvičiť nielen na telocviku, ale aj počas iných hodín, keď treba deti osviežiť jemným pohybom, aby sa lepšie sústredili na vyučovanie. Okrem iných špecifík je jogové cvičenie charakteristické aj tým, že sa začína stíšením celého organizmu, v sede, ktorý po cvičiteľovom pokyne vzápätí (môže, ale nemusí) vystrieda ležanie na chrbte. Uvoľňujúca, riadená relaxácia. Pretože som jogu niekoľko rokov cvičila pomerne intenzívne, vedela som, že povinnosti, ktoré ma čakajú večer, zvládnem po cvičení lepšie ako inokedy. Tiché, nevtieravé, skôr ako komentár znejúce povely ma na hodinu vrátili do obdobia, keď som bola ochotná obetovať hocijaké lákavé podujatie cvičeniu, po ktorom som ako znovuzrodené cítila nielen telo, ale aj psychiku. Vďaka nemu som nemala nijaké problémy s chrbticou, s tlakom, s kĺbmi ani so stresom. A veľmi som sa čudovala, že vysokoškoláčok, ktoré si prišli zacvičiť, je tak málo. Ani voľakedy sa síce mnohí na telocviku, najmä pri komplikovaných presunoch z prednášky na prednášku veľmi nepretŕhali, ale už len to, že telesná výchova bola povinná znamenalo, že ani lenivci predsa len celkom nezmľandraveli. Demotivovaní učitelia Podľa doktora Gajdoša bol v minulosti prístup k pohybu a telesnej výchove diametrálne odlišný. Prečo? Predovšetkým v rodinách neboli bežné počítače, takže deti si hneď po návrate zo školy nesadali k monitorom a sediac zväčša zhrbené priam v polohe pokrúteného paragrafu nemali oči priklincované k displeju. Aj skladba denných televíznych programov bola celkom iná ako v súčasnosti, takže deti viac lákalo von naháňať povedzme loptu. Telesná výchova mala oveľa lepšie postavenie aj na základných školách, kde je teraz v nejednom prípade rovnakou popoluškou ako na vysokých, z ktorých postupne miznú (alebo na nových ani nevznikajú) katedry telesnej výchovy. Pod prepad fyzickej zdatnosti a ignorovania pohybu súčasných mladých ľudí viac ako predtým sa však nepodpísali len počítače, vysielanie primitívnych televíznych programov či filmov, zlé stravovanie. Juraj Gajdoš, ktorý prešiel ako učiteľ telesnej výchovy aj základným a stredným školstvom je presvedčený, že za to do značnej miery môže aj zmena spôsobu života a priorít, najmä však zmena sociálneho a spoločenského statusu učiteľov. V zápase o zabezpečenie rodín nemajú čas ani silu, aby bez nároku na odmenu pracovali s deťmi ešte aj mimo vyučovania. Okrem toho sú demotivovaní a rezignovaní aj preto, že v spoločnosti, kde sa preferuje individualizácia až egoizmus nie je jednoduché zostaviť čo i len jedno športové družstvo. „Pre mňa a kedysi aj pre mnohých mojich žiakov, ktorých som viedol v krúžkoch, bolo cťou reprezentovať školu či splniť odznak zdatnosti, kde sme si mohli overiť či potvrdiť svoje kvality,“ spomína tento učiteľ jogy. „A boli sme pripravení všestranne. Na jednej medzinárodnej atletickej súťaži v Nemecku, kde sme obsadili druhé miesto, vyzvali naši žiaci nemeckých rovesníkov hrať basketbal, futbal či volejbal. Odmietli, pretože sa špecializovali len na atletiku a na iné si netrúfali. Vyzvali sme teda učiteľov. Súhlasili s volejbalom, ale keď začali prehrávať, ukončili zápas s tým, že je už neskoro a treba ísť na večeru...“ Viac ako len telocvik Juraj Gajdoš sa venuje telesnej výchove a pestovaniu telesnej kultúry už dvadsaťdva rokov, takže má podľa čoho porovnávať. Systém telesnej výchovy bol podľa neho v minulosti lepší a zostavený tak, že nemala význam len pre kondíciu, ale aj pre osobnosť žiaka. Bola stavaná tak, aby sa v deťoch budovali a posilňovali morálno-vôľové vlastnosti, schopnosť uniesť stres, záťaž, umenie žiť v kolektíve, pracovať nielen vo vlastný prospech, ale spolu s ostatnými aj pre tím, umožňovala im naučiť sa vyrovnať sa s prehrami, ale aj s víťazstvami. A nezanedbateľné bolo usmerňovanie k tomu, aby si človek dnes staval latku snaženia o kúsok vyššie ako včera. Fyzická kondícia našej populácie podľa J. Gajdoša v súčasnosti rapídne klesá aj preto, že telesná výchova všeobecne je kdesi na konci záujmu. Ako jeden z príkladov uvádza, že nároky na prijímacie pohovory na športové školy či školy, kde je telesná výchova nevyhnutná, sa musia us-tavične znižovať. Napriek tomu ich z uchádzačov o štúdium na Slovenskej zdravotníckej univerzite nesplnil takmer ani jeden. Pritom táto škola pripravuje aj budúcich fyzioterapeutov, ba dokonca aj záchranárov... Nehovoriac o tom, že povedzme práca zdravotnej sestry, ktorá je sama o sebe nesmierne náročná na fyzickú záťaž, znamená aj dvíhanie a prenášanie pacientov. Ako to dopadne, ak sestričky nie sú trénované, vie J. Gajdoš zo svojich kurzov jogy. „Navštevuje ich veľa sestričiek, ktoré majú problémy s chrbticou – buď preto, že sú pritučné, alebo také chudučké, že nemajú nijaké svalstvo. Ako môžu pomôcť pacientom, keď nevedia pomôcť ani sebe?“ Dlhodobý prepad Kondícia detí a mladých ľudí nebola nijako výnimočne dobrá už ani v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy sa ešte hodnotila výkonnosť podľa testov a pretože napríklad ani jeden z jeho žiakov nesplnil ani jeden z atletických limitov určených na najlepšiu známku, nemohol dať J. Gajdoš ani jednému jednotku. Hodnotenie pri telocviku známkou však nepokladá za chybu, pretože ak učiteľ hodnotí osobné napredovanie žiaka, môže to byť, naopak, veľká motivácia aj pre toho, kto nie je práve športový talent. On sám mal napríklad obrovský zošit, kam si zapisoval veľmi starostlivo všetky podrobnosti o výkonoch všetkých svojich zverencov, takže presne vedel, ako na sebe počas roka pracovali a hodnotil ich aj podľa vynaloženého úsilia. Z tohto hľadiska sa možno mohol javiť ako prísny. Ale prísny učiteľ, ktorý so svojimi žiakmi cíti, nechce od nich nemožné, a keď treba, vie ich povzbudiť a podržať, sa cení aj pri telocviku. „Ja som aj deťom dvoch vtedajších prodekanov fakúlt UK dal z telocviku dvojky. S jedným, ktorý nebol nijaký mimoriadny bežecký talent, ale snažil sa a pracoval na tom, aby sa zlepšil, som napríklad neraz bežal, aby vydržal do cieľa v behu na 1 500 metrov. A po čase mi jeho mama od neho tlmočila pozdrav. Spomenul si na mňa, keď bežal maratón v USA, kde študuje, “ spomína J. Gajdoš a dodáva, že to je presne to, v čom môže byť učiteľ telesnej výchovy prospešný. Okrem toho, že sa stará o fyzickú kondíciu žiakov, môže im pomôcť, aby sa vedeli uplatniť, presadiť, aby sa naučili prekonávať prekážky a našli v sebe silu na sebarealizáciu.“ On sám sa pritom nehodnotí ako človek, ktorý chce vyhrávať, ale ako ten, kto chce byť súčasťou nejakého kolektívu, a to je druhý významný prvok, ktorý človeku môže poskytnúť práve šport. Aj základná potrebuje vysokú Aj deti na základnej škole, už od prvého stupňa, by mali učiť vysokoškolsky vzdelaní telocvikári. Veď práve do tohto obdobia spadá zlatý vek motoriky a práve vtedy je mimoriadne dôležité odborné vedenie hodín telesnej výchovy. V každom prípade a pri všetkých pohybových aktivitách s deťmi platí, že ich musí viesť telocvikár-odborník. Túto podmienku však v súčasnosti vôbec nie je ľahké naplniť, najmä na prvom stupni základných škôl, pretože staršie učiteľky buď nemajú potrebnú športovú špecializáciu alebo kondíciu a mladí sa do učiteľovania veľmi nehrnú. Oveľa výhodnejšie ako sa za pár korún trápiť v škole s deťmi je za viac peňazí trénovať dospelých buď v športových kluboch alebo fitnes výrobniach krásy. Toto smerovanie možno zmenou postavenia nielen telocvikárov, ale všetkých učiteľov zvrátiť len zhora. Pravda, tí dolu, v tomto prípade rodičia, by sa toho mali dožadovať tak hlasno, aby ich hlasy bolo tam hore počuť. Inak budú mať ich deti možno problémy s uplatnením a často aj so zdravím, aj keď budú mať hlavy plné vedomostí. Kto neverí, nech číta pracovné inzeráty.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama