Politický súmrak Vladimíra Mečiara
Slovensko čakajú v júni ďalšie napínavé politické snemovania. Po kongrese Strany maďarskej koalície sa odohrajú súboje aj v ďalších dvoch subjektoch hlásiacich sa k európskej ľudovej politike: Kresťansko-demokratické hnutie a Ľudová strana Hnutie za demokratické Slovensko. Keďže ich preferencie sa od volieb takmer nepohli, obe stoja pred otázkou, či a ako môžu vnútornými zmenami vyvolať väčší záujem u voličov. HZDS navyše rozhoduje o tom, ako dohrá svoju úlohu na politickej scéne. Podľa Viliama Vetešku „od vzniku len strácame voličov. Išlo to šikmo a teraz už skoro kolmo dolu. Hrozí, že prirodzeným úbytkom voličov v najbližších voľbách vypadneme z parlamentu. Zaslúži si Vladimír Mečiar skončiť v politike nedôstojne? Nezaslúži.“ V inom rozhovore zdôvodnil prepad hlasov nerešpektovaním voličov. A evidentne z toho viní Mečiara: „Som rád, že som pri týchto hlúpostiach nebol.“ Za hlúposť označil aj to, že Mečiar sa tesne pred podpisom koaličnej zmluvy s R. Ficom za jeho chrbtom dohadoval o zostavení vlády s M. Dzurindom. Veteška takmer bez podpory „Veteškovci“ i „mečiarovci“ vedia, že keby Smer zostavil vládu bez nich, strana by v opozícii iba živorila a zápasila o udržanie nad päťpercentnou hladinou. A zásluhu za návrat do vlády pripisujú funkcionármi ĽS-HZDS V. Mečiarovi. Nielen preto však takmer všetci politickí komentátori považujú Veteškovo úsilie o výmenu na čele hnutia za beznádejné. Zo 78 okresných organizácií zatiaľ Vetešku otvorene podporilo iba sedem. A po konaní krajských konferencií je jasné, že ho podporujú iba v Trnave. Ministri a poslanci za ĽS-HZDS sa Veteškovi vyhýbajú a on stále odďaľuje avizované predstavenie tímu, ktorý by mal zvýšiť preferencie strany. A tak jediným vplyvným podporovateľom Vetešku je predseda Trnavského samosprávneho kraja a poslanec NR SR T. Mikuš, ktorý argumentuje, že jeho osobné preferencie u voličov stúpajú. „Ak sa nič nezmení, o tri roky vo voľbách takmer isto neprekročíme päťpercentnú hranicu,“ dodáva Mikuš. Jeho okresná organizácia navrhla vytvoriť post čestného predsedu, výkonného predsedu a piatich podpredsedov. Výkonný predseda by robil „výkonnú politiku“ a čestný predseda – ako autorita – by poskytoval názory a usmerňoval. Podľa Mikuša musí hnutie prijať iný model riadenia. Nie autokratický alebo s dominantnými prvkami. Čo je veľmi jemné pomenovanie pre stranu jedného muža, v ktorej sa za prelomenie tabu označuje už aj súťaž o post predsedu a požiadavka, aby sa o straníckom šéfovi hlasovalo tajne. Mikuš tiež povedal, že stále je dosť priestoru na dohodu. Málokto však pochybuje, že V. Mečiar chystá tvrdý protiútok a že rovnako ako v minulosti, sa aj teraz jemu vlastnými metódami nemilosrdne vysporiada s oponentmi alebo jednoducho s ľuďmi, ktorí mu nešli vo všetkom po ruke. V. Veteška preto v záujme zvýšenia svojej dôveryhodnosti avizoval, že nebude robiť nijakú platformu ani vlastnú stranu, neodíde do inej strany a nikdy nezradí HZDS. Jedným dychom však dodal, že si je vedomý, že po neúspešných straníckych voľbách skončil ako významný politik HZDS. Ľudia nevolia HZDS, ale Mečiara Veteškovým problémom však nie je len pomer síl v strane, ktorú V. Mečiar založil na svoj obraz, s ktorou zaobchádza ako so svojím vlastníctvom a ktorej nanútil svoje autoritárske metódy. Akokoľvek sa Mečiarov vyzývateľ odvoláva na to, že v posledných voľbách, v ktorých mal byť volebným lídrom, získal až stotisíc preferenčných hlasov, pravda je taká, že V. Mečiara zakrúžkovalo z celkového počtu 202 540 voličov až 140 000 ľudí, čo je viac ako Vetešku a Mikuša spolu. Tých, ktorí volili ĽS-HZDS iba pre V. Mečiara a zároveň akceptovali V. Vetešku, je určite oveľa viac než tých, ktorí by volili stranu práve preto, že Veteška konečne vymenil Mečiara. Veteška sa mýli, keď tvrdí, že on má podporu voličov a Mečiar členov, hoci podľa posledného prieskumu jeho dôvera mierne stúpla. Podpora Mečiarovi v spoločnosti sa scvrkáva ako šagrénová koža. Ale práve preto, že HZDS je Mečiar a Mečiar je HZDS – v dobrom i zlom – je zachovanie jeho pozície na čele strany z hľadiska šance, že sa strana opäť, čo aj s odratými ušami, dostane do parlamentu, pre jej súčasných poslancov a funkcionárov perspektívnejšia. Tí voliči, ktorí ešte neprešli k Ficovi alebo Slotovi, zotrvali pri ĽS-HZDS nie pre jej precízne formulovaný a ideologicky konzistentný program, ale práve pre Mečiarovu charizmu – ktorá napriek jeho omylom, faulom a aféram pre nich ešte nevyprchala – či pre jeho zásluhy o samostatnú slovenskú štátnosť. Pri Mečiarovi zostávajú jeho voliči a funkcionári aj preto, že Veteška im ponúka iba program vnútornej demokratizácie strany a výmenu na jej čele ako predpoklad zastavenia úbytku voličských hlasov. Ani Veteška ani Mikuš zatiaľ neponúkli presvedčivý a prepracovaný program, ktorý by stranu v očiach potenciálnych nových voličov zatraktívni a oddaných prívržencov Mečiara presvedčil, že nový predseda by politiku robil oveľa lepšie. Veteškov prísľub, že s novým tímom predstaví alternatívu vo všetkých oblastiach, pričom ako prvé posolstvo voličovi má byť, že to bude „o práve a spravodlivosti“, nevychádza z faktu, že volič HZDS bol a je prinajmenšom intuitívne ľavicový. Ako HZDS zanikne? Strana, ktorú Mečiar zakladal, sa práve pre dlhodobú ideologickú nevyhranenosť a hodnotovú nekonzistentnosť stala oproti jasne vyprofilovaným ostatným pravicovým stranám vlastne nadbytočná. Jej jedinou opodstatnenosťou sa v očiach voličov stala nostalgia spätá s jej zakladateľskou úlohou v rokoch 1992 – 1993 a citová väzba na V. Mečiara. Zastupovanie reálnych ekonomických záujmov triedy nových vlastníkov, ktorú HZDS stvorilo svojimi rozhodnutiami v procese privatizácie, už dávno úspešne prebrala SDKÚ-DS. Zabetónovaný voči zvodom HZDS je aj elektorát ku katolíckemu fundamentalizmu inklinujúceho KDH, ktoré bolo navyše zástavníkom principiálneho antimečiarizmu a zablokovalo aj vytvorenie ďalšej pravicovej vlády vedenej M. Dzurindom, ktorej súčasťou mala byť aj ĽS-HZDS. A hovoriť o šanciach medzi voličmi maďarskej národnosti je úplne zbytočné. Ak k týmto faktom pridáme skutočnosť, že V. Mečiar je po ťažkej operácii srdca a zdravotný stav mu jednoducho neumožní vrátiť sa k takému vysokému pracovnému nasadeniu, aké bolo preňho charakteristické v deväťdesiatych rokoch, budúcnosť jeho strany po tom, čo sa 9. júna vysporiada s ďalšou skupinou kritikov, nevyzerá ružovo. Nových voličov už nezíska a starí, napriek všetkému verní, budú ubúdať. V súlade s predpoveďou Vetešku a Mikuša. Otázkou je len to, či ich roku 2010 ešte bude dosť na prekročenie päťpercentnej hranice. Súmrak nad politickou budúcnosťou dominantnej postavy slovenskej politiky deväťdesiatych rokov však Mečiarových politických partnerov a protivníkov už vôbec nevzrušuje. R. Fico si môže byť istý, že poslanecký klub ĽS-HZDS mu pri nijakom vnútrostraníckom vývoji neutečie. Veď kto z poslancov tejto strany môže dať ruku do ohňa za to, že ešte raz bude v inej politickej konštelácii zakúšať slasti vládnutia? A spolu s J. Slotom môže kalkulovať, aká časť voličov ĽS-HZDS mu pribudne do košiara. Prípadná fúzia tejto ľudovej strany s inou ľudovou stranou je iba teoretickou možnosťou, ktorej naplnenie bude opäť závisieť od toho, ako sa rozhodne V. Mečiar. Tak ako bol tvorcom a hlavnou silou ĽS- HZDS, bude aj strojcom spôsobu a určí tempo jej zániku. V súlade s jeho osobnými záujmami a ambíciami a predstavou o svojom odchode do histórie. Autor je vysokoškolský učiteľ, do roku 2002 pôsobil vo vysokých politických funkciách
