Reklama
Reklama

Postavenie odborov: u nás podštandardné

Boj o novelu Zákonníka práce sprevádza populizmus, ba občas dokonca aj vyslovené lži. Je zrejmé, že zamestnávatelia bránia takým jeho zmenám, ktoré by z neho spravili vyspelý a moderný európsky zákon.
Počet zobrazení: 1007
4CB-m.jpg

Boj o novelu Zákonníka práce sprevádza populizmus, ba občas dokonca aj vyslovené lži. Je zrejmé, že zamestnávatelia bránia takým jeho zmenám, ktoré by z neho spravili vyspelý a moderný európsky zákon. Príkladom je tvrdá kritika ustanovenia, ktorým by vo veľkých podnikoch vznikla pozícia uvoľneného odborárskeho funkcionára, teda takého, ktorého bude platiť jeho zamestnávateľ. V legislatíve európskych krajín je to pritom bežná prax. Ján Slota sa pri jednej príležitosti vyslovil pred novinármi na adresu odborárov nezvyčajne príkro. Odkázal im, že nepripustí návrat odborárskych práv, ktoré mali kedysi za bývalého režimu. Vraj „socializmus sme pochovali v roku 1989“. Kritizoval tak návrh novely Zákonníka práce, ale ako sa to už Jánovi Slotovi stáva, zasa strieľal vedľa a trafil capa. V Európe je voľno bežné Vrcholným manažérom podnikov a ich majiteľom zneli Slotove slová isto ako rajská hudba. Lenže v skutočnosti nie je návrh na posilnenie odborárskych práv na pracoviskách nijaký návrat do minulosti. Šéfa SNS to isto vôbec nezaujíma, ale je fakt, že v členských krajinách Európskej únie je platenie odborárskych funkcionárov z peňazí podnikov bežnou záležitosťou. Väčšinou je to tak, že ak je nejaký pracovník zvolený za odborárskeho funkcionára, alebo za zástupcu zamestnancov, zákon mu priznáva nárok na určité platené voľno. Vymedzuje mu istý čas týždenne alebo mesačne, na ktorý ho v rámci pracovného času musí zamestnávateľ uvoľniť z práce, aby sa mohol venovať tomu, čomu sa ako volený zástupca zamestnancov venovať má. Takémuto človeku prislúcha plat, ako by stále pracoval na svojom pôvodnom mieste bez ohľadu na to, že významnú časť svojho pracovného času trávi inou (odborárskou) činnosťou. Zákony mnohých európskych krajín dokonca poskytujú platené voľno zástupcom zamestnávateľov ako celku, takže túto časovú dotáciu je možné kumulovať, čím sa dosiahne, že jeden alebo niekoľko zamestnancov sa bude plne venovať výhradne odborárskej činnosti. A to už je presne to, čo navrhuje novela Zákonníka práce. Členské krajiny Európskej únie si pritom takéto posilnenie odborárskych práv „nevycucali z prsta“, ale vychádzajú z celosvetovo platných medzinárodných dohôd. Príkladom je Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov v podniku č. 135 z roku 1971. Podľa jeho prvého článku nesmú byť odborárski funkcionári alebo iní volení zástupcovia zamestnancov pod hrozbou prepustenia, „ak konajú podľa platných zákonov, kolektívnych zmlúv alebo iných spoločne dohodnutých a platných úprav“. Nespĺňame medzinárodné dokumenty Stanislav Tarnovský z Odborového zväzu KOVO v súvislosti s týmto dohovorom upozorňuje na jeho článok 5. Podľa neho nesmú byť volení zástupcovia zamestnancov zneužívaní na oslabovanie postavenie odborových organizácií, ak tie v podnikoch pracujú. U nás sa to týka tzv. zamestnaneckých rád, ktoré práve ako silnú protiváhu odborom presadil v predchádzajúcej novele ZP vtedajší minister práce Ľudovít Kaník. „Podľa názoru odborov „Kaníkova“ novela porušila spomínaný článok dohovoru MOP, lebo pri súbežnom pôsobení odborov a zamestnaneckých rád v podnikoch dala väčšie kompetencie zamestnaneckým radám, ktoré však na rozdiel od odborov nie sú združeniami občanov a teda nespadajú pod právo na združovanie, na ktorom je koncipovaná MOP a ktoré je obsiahnuté aj v dokumentoch EÚ a aj v slovenskej ústave,“ vysvetľuje S. Tarnovský. Nič na tom nemení ani fakt, že hoci dohovor č. 135 bol prijatý už v roku 1971, Slovenská republika ho dodnes neratifikovala. „Na jednej strane sa jeho ratifikácia plánuje, na strane druhej tento dokument predstavuje pohľad na kultúru tripartitných vzťahov, ktoré by mali členské krajiny OSN rešpektovať,“ argumentuje S. Tarnovský. „Medzinárodná organizácia práce je totiž špecializovaná organizácia OSN na tripartitnej báze a členom OSN Slovensko je,“ dodáva. Ešte konkrétnejšie ako spomínaný dohovor je Odporúčanie MOP o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov v podniku č. 143 z roku 1973. To síce nemá charakter medzinárodnej zmluvy, a preto ani nepodlieha ratifikácii, ale členské krajiny OSN by ho mali brať do úvahy pri formovaní svojej pracovnej legislatívy. A európske krajiny to aj robia. Tento dokument napríklad odporúča, aby pod istou pracovno-právnou ochranou boli aj ľudia, ktorým sa skončil mandát voleného zástupcu zamestnancov (odborárskeho funkcionára). Ide najmä o to, aby sa mohli vrátiť na svoje pôvodné pracovné miesto, pretože sa považuje za samozrejmosť, že v prípade vyšších funkcií v podnikoch boli na ich výkon uvoľnení. Zamestnanci ako rukojemníci firiem Za samozrejmosť to považuje aj Odporúčanie MOP č. 143 a v pomerne veľkom rozsahu sa venuje vytváraniu podmienok, ktoré by mali mať zástupcovia zamestnancov vytvorené. V článku 10 sa napríklad uvádza: „Zástupcom pracovníkov v podniku by sa mal poskytovať potrebný čas uvoľnenia z práce bez straty mzdy alebo sociálnych dávok a sociálnych výhod, aby mohli vykonávať svoje funkcie zástupcov v podniku.“ Alternatívou môže byť uvoľnenie takéhoto pracovníka jeho nadriadeným, ak o to požiada z konkrétneho dôvodu, „pričom by sa súhlas nemal bezdôvodne odmietnuť“. Odporúčanie pripúšťa, aby členské štáty určili na takéto uvoľňovanie limity, ale výslovne stanovuje, aby boli „dostatočné“ na výkon (odborárskej) funkcie. Odporúčanie pritom ide ešte ďalej, aby nebolo pochýb o tom, že rozsah činnosti zástupcov odborov nemožno chápať len úzko ako riešenie konkrétnych problémov v podniku. „Aby zástupcovia pracovníkov mohli účinne vykonávať svoje funkcie, malo by sa im poskytovať na nevyhnutný čas uvoľnenie z práce na účasť na schôdzach odborov, vzdelávacích kurzoch, seminároch, zjazdoch a konferenciách,“ píše sa v článku 11. A aj v tomto prípade „zástupcovia pracovníkov“ nesmú prísť o svoju mzdu. Dokument MOP zdôrazňuje, že odborári nesmú mať problémy dostať sa k informáciám, „ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií“ a „vedenie podniku“ by im malo na ich činnosti vytvoriť potrebné materiálne podmienky. Za zmienku ešte stojí ustanovenie článku 17, podľa ktorého „zástupcom odborov, ktorí nie sú zamestnaní v podniku, v ktorom majú odbory zamestnaných svojich členov, mal by sa povoliť prístup do podniku“. Aj na základe týchto dokumentov je zrejmé, že posilnenie pozície odborov v podnikoch nie je ani odmena Smeru-SD za predvolebnú podporu, ani návrat do minulosti. Aspoň nie do tej komunistickej, pretože, hoci uvádzané dokumenty MOP sú staré už vyše tridsať rokov, spoločne ich prijali nielen vtedajšie socialistické, ale aj kapitalistické krajiny. A je veľavravné, že práve mnohé z nich ich aj, na rozdiel od našej krajiny, ratifikovali alebo ich odporúčania a ustanovenia aj bez ratifikácie jednoducho premietli aj do národnej legislatívy. Odborárom právomoci navrhované v novele Zákonníka práce patria, sú nástrojom na to, aby sa nestali rukojemníkmi vlastných zamestnávateľov. No vyzerá to tak, že práve to majiteľov podnikov a ich manažmentom najviac prekáža. Teraz už len zostáva otázka, či poslanci ich tlaku odolajú, alebo si bohatí zasa presadia svoje. Autor je stály spolupracovník Slova Ako je to v Európe Ponúkame vám prehľad o tom, ako je legislatívne upravené právo odborárov či iných volených zástupcov zamestnancov na voľný čas na výkon ich funkcie. Upozorňujeme, že ide o platený voľný čas. Teda čas, ktorý funkcionári (odborov) venujú inej činnosti, než je tá, ktorá súvisí s ich pôvodným pracovným zaradením v podniku, napriek tomu však poberajú plat, ako keby normálne pracovali. Je to teda presne to isté, čo žiadajú zakotviť slovenskí odborári v novele nášho Zákonníka práce: aby vo väčších podnikoch exitovali odborárski funkcionári, ktorí sa budú plne venovať odborárskej práci, ale plat im bude hradiť zamestnávateľ. Veľká Británia Zákon obsahuje nasledujúce ustanovenia v dvoch paragrafoch: § 168 (1) Zamestnávateľ má dovoliť svojmu zamestnancovi, ktorý je funkcionárom nezávislého odborového zväzu uznaného zamestnávateľom, zobrať si voľno na vykonanie akýchkoľvek oficiálnych povinností, ktoré sa týkajú: a) vyjednávania so zamestnávateľom v rámci kolektívneho vyjednávania b) výkonu v mene zamestnancov zamestnávateľa funkcií, ktoré sa týkajú, alebo sú spojené so záležitosťami v rámci tých opatrení, kde zamestnávateľ súhlasil, aby tieto boli vykonávané odborovým zväzom (2) Taktiež má zamestnávateľ takémuto zamestnancovi dovoliť, aby si zobral voľno počas pracovného času na školenie v rámci priemyselných vzťahov: a) také, ktoré sú nevyhnutné na plnenie povinností, ktoré sú uvedené v pododseku (1), a b) sú schválené Zjazdom odborového zväzu alebo nezávislého odborového zväzu, ktorého je funkcionárom. § 169 (1) Zamestnávateľ, ktorý dá súhlas zamestnancovi zobrať si voľno podľa § 168, mu má platiť za čas voľna, ktoré mu bolo umožnené. Francúzsko Vo Francúzsku je garantovaný čas pre každého delegáta odborov, zástupcu zamestnancov, každého člena zamestnaneckej rady a každého zvoleného člena výboru BOZP k výkonu ich funkcií ako zástupcov zamestnancov. V praxi, predovšetkým vo veľkých podnikoch, to znamená, že tieto individuálne nároky sú kumulované tak, aby umožnili jednotlivým zástupcom zobrať si podstatné množstvo voľna. Zákon udáva minimálne množstvo hodín, ktoré sú tak garantované za mesiac a ktoré môžu byť za výnimočných okolností rozšírené. Tieto hodiny sa posudzujú ako pracovný čas, a preto sú aj platené ako počas normálnych pracovných dní. Existuje zákonná prezumpcia, že takéto voľno je použité na vhodný účel. Bremeno dôkazu nevhodného využitia je preto na zamestnávateľovi. Portugalsko Existuje termín, ktorý hovorí o práve garantovanom zákonom pre zamestnancov na to, aby prerušili výkon práce na obdobia premenlivého trvania, bez porušovania iného práva, alebo nároku, s cieľom umožniť im angažovať sa v jednotlivých aktivitách alebo výkone konkrétnych funkcií, pre ktoré je poskytnutá špeciálna ochrana. Na základe portugalskej legislatívy môžu zamestnanci dostať: voľný čas korešpondujúci s dvoma pracovnými dňami za týždeň na to, aby si hľadali nové pracovné miesto v prípade prepúšťania; voľno na výkon úloh ako odboroví funkcionári alebo zástupcovia či ako členovia výboru zamestnancov, komisií a koordinačných komisií; a 4 až 6 hodín voľna týždenne na to, aby sa zamestnanci, ktorí navštevujú študijné kurzy, na nich mohli zúčastňovať. Luxembursko Podľa luxemburského zákona sa od hlavného manažéra podniku vyžaduje, aby poskytol členom výboru zamestnancov toľko voľna, koľko potrebujú na výkon svojej funkcie, a platiť im za tieto hodiny, ktoré sa počítajú ako riadny pracovný čas. Ďalej v podnikoch s menej ako 500 zamestnancami majú členovia výboru právo na určité množstvo plateného voľna proporčne k počtu zamestnancov, ktorých zastupujú, počítané na základe 40 hodín za týždeň za 500 zamestnancov. Toto právo na voľno je rozdelené ako celkový nárok pre výbor ako celok, na to, aby sa čerpalo individuálne podľa potreby. Ak je počet zamestnancov vyšší ako 500, určia sa členovia výboru zamestnancov pracujúci na plný úväzok. Španielsko Je definované množstvo času garantované pre zástupcov zamestnancov počas pracovného času a bez akejkoľvek redukcie ich mzdy alebo iných nárokov na výkon ich povinností v rámci priemyselných vzťahov. Španielske právo povoľuje každému zástupcovi 15 – 40 hodín za mesiac v závislosti od počtu zamestnancov, a počet týchto hodín sa môže kolektívnou zmluvou zvýšiť. Dohodnúť sa môže aj prisúdenie celkového počtu hodín jednému alebo viacerým zástupcom zamestnancov, ktorí môžu byť oslobodení od práce. Práva na voľný čas sú jednou z hlavných práv zástupcov zamestnancov. Nemecko Funkcia člena zamestnaneckej rady je čestná a nie sú za ňu nijaké špeciálne odmeny. Všetky potrebné náklady na jej výkon sú zaplatené. Členovia zamestnaneckej rady majú záruku, že po skončení výkonu funkcie bude zachovaná úroveň ich mzdy aj pracovné miesto. Svoje povinnosti spojené so zákonom o štatúte podniku (Betriebsverfassung) vo všeobecnosti vykonávajú počas svojho pracovného času a majú právo byť na tento účel oslobodení od práce. To platí aj s ohľadom na návštevy školiacich kurzov, ak tieto spadajú do škály vedomostí a zručností, ktoré sú potrebné na výkon ich povinností ako členov zamestnaneckej rady. Podniky s vyše 300 zamestnancami musia oslobodiť od práce určitéý počet členov zamestnaneckých rád.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama