Umenie proti Fašizmu

V Slovenskom inštitúte vo Viedni otvorili začiatkom mája výstavu Slovenské umenie proti fašizmu – Hodnoty a odkazy. O štyri dni neskôr výstavu pri svojom návrate z manifestácie v Mauthausene videli početní milovníci umenia zo Slovenska. A 8. mája, v čase oficiálnej návštevy Viedne, ju navštívil aj predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Stretol sa aj s vystavujúcimi výtvarníkmi a aj pozoruhodnými národno-historickými hodnotami. Bustu svojho otca, dielo majstra T. Baníka, prezentoval syn Alexandra Dubčeka MUDr. Pavol Dubček. S úctou ocenil diela umelcov a vzdal hold boju proti fašizmu vo vrcholných dielach takých umelcov ako C. Majerník, Ľ. Varga, O. Dubay, A. Trizuljak, A. Brunovský, M. Medvecká a mnohých iných. Výstava Slovenské umenie proti fašizmu – Hodnoty a odkazy vo viedenskom Slovenskom inštitúte sa skončila 22. mája 2007. Umenie potrebuje mravný princíp V období 90. rokov 20. storočia, ale najmä po roku 2000 sa aj slovenské výtvarné umenie začalo výraznejšie zaujímať o svoj historický tematický odkaz. Klub výtvarných umelcov a teoretikov, ktorý združuje najvýznamnejších autorov témy protifašistického odboja, ako aj hnutie a zväz odbojárov na Slovensku, mali záujem vrátiť sa k zložitým obdobiam a problémom medzinárodného súžitia, aby pripomenuli skutočné podoby a odkaz dávneho zápasu proti fašizmu. Dialo sa to na báze svedectva tých, ktorí sa osobne aktívne zúčastnili bojov v druhej svetovej vojne, a to predovšetkým v národnozáchovnom Slovenskom národnom povstaní. Usporiadali sme viaceré hodnotné výstavy na Slovensku v čase významných výročí, ale aj v zahraničí – v Budapešti, vo Varšave, v Prahe, v Moskve, atď., aby sme oslovili témou a podnetom, ktorý má utvrdzovať hodnoty súžitia ľudí a národov. Bolo to zároveň obdobie, keď Slovensko opätovne formovalo svoje štátne a národno-historické povedomie, a to tentoraz slobodne, nie pod tlakom agresie a vojen. Výstavu, o ktorej je reč sme v Rakúsku, konkrétne v Mauthausene alebo vo Viedni, chceli usporiadať už na začiatku našich aktivít. Podarilo sa nám to až pri príležitosti a v čase oficiálnej návštevy predsedu vlády SR R. Fica v Rakúsku, teda v čase, keď si oba naše národy doriešili dejinný oblúk, návrat ku kategórii a kategorickosti mieru v hnutí socialistov. Umenie potrebuje tento mravný princíp a ľudský sentiment. Toto je posolstvo a význam iniciatívy, s ktorou sme chceli a mienime osloviť svojho suseda a Viedeň. Autentické hodnoty V období druhej svetovej vojny, ale najmä v prvých rokoch po je skončení, mala Bratislava a Viedeň svoje pozoruhodné výtvarné spojivá. Študovali tu budúci sochár Ľudovít Goga, grafik a maliar Orest Dubay, maliar Viliam Chmel, maliari Ctibor Belan a Mária Medvecká, ale aj ich rovesníci František Gajdoš a Jozef Šturdík. A neskôr aj maliarka Viera Žilinčanová. Mená ako Fahringer a Bőkl, ale aj Oskar Kokoschka, ich výtvarní učitelia, stali sa tak nezabudnuteľnými aj pre slovenské výtvarné umenie. To sú tie ďalšie podnety, ku ktorým by sme sa mali vrátiť analyticky, ale aj v záujme prezentovania vrcholných hodnôt, ktoré tieto slávne mená znamenajú pre slovenské umenie. Náš výstavný celok vo Viedni ponúkol mimoriadne a skutočne autentické hodnoty. Maliarske dielo z pozostalosti Ľudovíta Vargu, ktorý zahynul v Mauthausene. Ale aj skice, kresby a spomienkové maľby tých, ktorí sa vrátili z koncentračných táborov – Jozefa Fedoru a Jozefa Bergera., ktorý sa do koncentráku sa dostal ako evanjelický biskup, a ktorý cez tragickosť svojich vojnových spomienok stal sa aj výtvarníkom-autodidaktom. Prezentujú sa tu však aj vrcholné galerijné hodnoty. Dielo Cypriána Majerníka Objatie (Fašizmus) z polovice 30-tych rokov a z fondov Slovenskej národnej galérie, ale napríklad aj diela takých autorov ako Alexander Trizuljak (Slavín), Dagmar Rosulková (Rawensbrűck), alebo Albín Brunovský (Triumf smrti). Bolo by chybou zabúdať, že vrcholné hodnoty v našom umení priamo súvisia s antifašizmom. Na výstave sú sprístupnené aj diela zaznamenávajúce transporty a Holocaust, bombardovanie Bratislavy (J. Želibský, F. Kudláč), pričom vystavujú tu aj dvaja dosiaľ žijúci priami účastníci odboja – sochár Vojtech Remeň a maliar Milan Gašpar. Obaja sa zhostili povinnosti vytvoriť vyznamenania svojim spolubojovníkom. Nemôže tu chýbať ani dielo, ktoré spomína na tragédiu Nemcov v čase vojny – dielo Funus Jána Kulicha. Na Slovensku sa v nedávnom období urobilo veľa pre to, aby padlí mali aspoň dôstojné hroby. Ten istý autor prezentuje aj svojho národného hrdinu – dielo Balada Jánošík. Pripomíname tu aj ďalšie vrstvy a inšpirácie našich dejín – cyrilometodský odkaz (dielo sochára Stanislava Mikuša), a aj štúrovský a štefánikovský horizont národných tradícií. Zastupujú ho tu diela sochára Ladislava Snopka a sochára Vojtecha Remeňa. Nová hĺbka vzťahov Na území Rakúska zahynuli viacerí predstavitelia ľavicových hnutí na Slovensku, v Mauthausene, ale aj pri Melku. Svoj monument majú na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. Ako sochár vytvoril im svoj pomník Tibor Bártfay, a to ako scénický obraz náletu a bombardovania. S portrétmi osobností rakúskeho umenia súvisí tvorba pozoruhodného fotografa Tibora Huszára. Koncom 80. rokov, ale aj nedávno vytvoril slávne portréty slávnych ľudí. Medzi nimi aj sochára Aloisa Hrdlicsku. Rakúske a slovenské umenie, samozrejme, má mnohé ďalšie, dávne, ale aj aktuálne spojivá. Týka sa to takých mien ako Christian Ludwig Atersee, alebo aj Adolf Frankl. Nastal čas spoznávania, novej intenzity aj hĺbky ďalších kontaktov a vzťahov umelcov, ale aj slovenského a rakúskeho umenia. Autor je predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov - príhovor v bulletine-katalógu výstavy