Haló, tady Radar!
My Slováci sme síce národ hrdý, ale aj málo sebavedomý. Vo veľkom svete sa stále iba oťukávame, stále je niekto pred nami o krok vpred. Veď už len národ nám najbližší – Česi... Dlhé roky sme vo vzťahu k nim v úlohe mladšieho brata. Ten starší bol vždy vpredu, bez neho by sme si kedysi ťažko boli vybojovali svojbytnosť a aj po rozchode mal doteraz vždy navrch. Či chceme či nie, tento pocit je v nás hlboko zakorenený. Aj pomerne sebavedomí Slováci trpia ako zver, keď s Čechmi prehráme v hokeji, stále s horkosťou porovnávajú kurz „našej a ich“ koruny, závidia susedom lepšiu životnú úroveň. A niektorí z nás sa tiež hanbili ako psy za Dzurindovu „reformátorskú“ vládu a proamerické lokajstvo, bratom Čechom závideli, že uvážlivo a múdro strážia výdobytky sociálneho štátu a sú pomerne nezávislí. V poslednom čase sa však karta pomaličky akoby začala obracať. Po prvé sme na majstrovstvách v hokeji nad Čechmi vyhrali. Niekoho teší, že to magické čísielko s troma veľkými písmenami HDP rastie v našej flexibilnej krajinke kúštik rýchlejšie než u ťarbavého suseda. Mňa osobne zaráža hlava českého štátu, najnovšie amatérsky klimatológ, Václav Klaus – ale opäť škodoradostne sa teším, že takéto čosi je možné aj v Čechách. Ale vrcholom bola pondelňajšia návšteva prezidenta Busha v Prahe. V televízii na ňu reagovali politici. Od Novembra trochu pribratý a otupený Saša Vondra upokojoval verejnú mienku tvrdením, že návšteva amerického prezidenta predsa nie je nijaká revolúcia. Žoviálny minister Schwarzenberg sa uchechtával a blysol tautologickým konštatovaním, že keďže zatiaľ je všetko v poriadku, je všetko v pohode. Minister životného prostredia Bursík povedal niečo také šialene seriózne a pragmatické, že som to nepochopil. Neviem, kde inde v Európe, snáď s výnimkou Slovenska, by bol predseda Zelených taký zmierlivý. Pritvrdil minister práce Nečas – návšteva amerického prezidenta je preňho potvrdením úzkych a nadštandardných česko-amerických vzťahov a spojenectva. S USA na večné časy a nikdy inak! Ale korunu tomu celému nasadila, priatelia, nová hviezda popu so svojím songom: „Dobrý den, radare, prostě welcome, tak jsme se konečně dočkali, dobrý den, radare, já ti tleskám“... Niekto si povie – dobrá recesia. Ale nedajme sa pomýliť – túto pieseň nenaspieval nejaký recesista na počesť Radara zo seriálu MASH, ale ministerka obrany ČR pre prezidenta USA na počesť skutočného radaru! A ona mu to CD chce skutočne darovať... A tak sa včera, pre zmenu, musel za svoju vládu hanbiť každý slušný Čech. Pravdaže – okrem tých, čo vyšli do ulíc. A my nakoniec dospejeme k prekvapivému záveru: tí Česi, prepáčte za zovšeobecnenie, predsa len asi nie sú o nič lepší ako my. Len neviem, či by nebolo úbohé sa z toho tešiť. Autor je publicista
