Reklama
Reklama

Slovenskí manažéri nevyužívajú inovácie

Vzdelávanie, veda a výskum, inovácie, informatizácia. Ťažko určiť, ktorá z týchto oblastí je pre budovanie vedomostnej spoločnosti dôležitejšia. Skôr sú rovnocenné a prednostný rozvoj len niektorej by nemal náležitý efekt.
Počet zobrazení: 1296
4CB-m.jpg

Vzdelávanie, veda a výskum, inovácie, informatizácia. Ťažko určiť, ktorá z týchto oblastí je pre budovanie vedomostnej spoločnosti dôležitejšia. Skôr sú rovnocenné a prednostný rozvoj len niektorej by nemal náležitý efekt. Preto túto problematiku chceme koordinovať koncepčne a nadrezortne, aby sa využíval synergický efekt riadenia celého procesu. Podľa programového vyhlásenia vlády je len vedomostná spoločnosť „predpokladom demokratického rozvoja, vedecko-technologického pokroku, hospodárskeho rastu a sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti a rastu“. Ja sám vnímam problematiku budovania a rozvoja vedomostnej spoločnosti ako jednu z svojich najvýraznejších priorít. Za dôležité považujem aj to, že sa na naše „prežitie“ v globalizujúcom sa svete a udržanie konkurencieschopnosti už nepozeráme len cez optiku ekonomického rozvoja, ale stále viac rozvoja trvalo udržateľného. Investori výskum a vývoj nepriniesli Inovačné aktivity ako výsledky výskumu a vývoja vo všeobecnosti sú podobne ako v Európskej únii aj na Slovensku hybnou silou rozvoja ekonomiky. Rozvíjajú možnosti budúcej konkurencieschopnosti vo forme nových poznatkov, zvyšujú efektívnosť ekonomiky a jej akcieschopnosť. Vieme, že štáty, ktoré v minulosti do týchto aktivít investovali viac finančných prostriedkov, sú v súčasnosti na ekonomicky vyspelej úrovni a značne znásobujú efekt vložený do vedy a techniky. Slovensko nemôže a ani nechce ísť inou cestou. V súčasnosti patríme v oblasti inovatívnosti, žiaľ, medzi najslabšie krajiny EÚ. Dôvodom je chýbajúci potenciál vedomostnej ekonomiky (spočívajúci predovšetkým v nepripravenosti ľudských zdrojov, nedostupnosti a nekvalite technológií, nízkej výkonnosti vedy a výskumu), ktorý by zvyšoval podiel inovačných aktivít v spoločnosti a premieňal by ich do zvyšovania podielu exportu slovenských high-tech výrobkov a služieb alebo počtu registrovaných patentov. Predchádzajúca vláda sa sústredila na prilákanie zahraničných investorov a tvrdila, že tým dosiahne aj vznik nových technológií. Zahraniční investori však prispeli skôr k transferu technológií ako k tvorbe nových investovaním do výskumu a vývoja. Túto situáciu sa usilujeme zmeniť a rokujeme o nej so zahraničnými investormi. Nemôžeme sa však spoliehať na to, že nás v tejto oblasti spasia len oni. Inovovať a v rôznych oblastiach spoločenského a hospodárskeho života vytvárať kultúru podporujúcu a podnecujúcu inovácie, musíme sami. Zvýšenie konkurenčnej schopnosti a trvalo udržateľného rastu ekonomiky, zvýšenie zamestnanosti, inovačných aktivít a pridanej hodnoty si vyžaduje orientáciu na sektory s vysokým podielom inovatívnych výrobkov, na výrobky s vysokou pridanou hodnotou a kvalitou a vyššími úžitkovými vlastnosťami. Nedostatok kapitálu Ako sme dnes na tom s podporou inovácií na Slovensku? Sektor priemyslu a služieb a v jeho rámci najmä malých a stredných podnikov predstavuje základný segment hospodárstva v SR a v EÚ. Prispieva významnou mierou k hospodárskemu rastu, zamestnanosti, výkonnosti regiónov a k znižovaniu regionálnych disparít v SR a rozhodujúcou mierou sa podieľa aj na plnení lisabonských cieľov. Priemysel a služby v SR však vo viacerých oblastiach nedosahujú úroveň vyspelých krajín EÚ. Najmä v úrovni technológií, výrobných zariadení, inovačnej aktivite a produktivite. Nižšia je aj miera pridanej hodnoty, vyššia je materiálová a energetická nákladovosť produkcie priemyslu a diferencovaná je výkonnosť priemyslu a služieb v regiónoch. Nedostatočné sú finančné zdroje na výskum, vývoj a inovácie a nadväzne nevyhovujúca je infraštruktúra. Preto sú naše podniky závislé od dovozu strojov, zariadení a progresívnych technológií, licencií a know-how. Najmä malé a stredné podniky sú na realizáciu rozvojových a inovačných aktivít a nových výrobných technológií podkapitalizované. Podpora zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií na zvýšenie konkurencieschopnosti i zabezpečenie trvalo udržateľnej priemyselnej výroby a dosiahnutie úrovne porovnateľnej s krajinami EÚ je finančne veľmi náročná. Nedostatok investičného kapitálu v podnikoch, predovšetkým v malých a stredných, obmedzuje inovačné aktivity firiem a vyvoláva potrebu zlepšiť prístup k finančným prostriedkom aj z verejných zdrojov. Dôležitosť prepojenia verejného a súkromného sektora práve v tejto oblasti potvrdilo aj posledné neformálne stretnutie lídrov členských štátov EÚ v Lahti. Manažéri na inovácie nemyslia Dôvodov slabej inovatívnosti firiem a nízkych súkromných výdavkov na výskum a vývoj je niekoľko. Prvým je teda nedostatok kapitálu, najmä rizikového, lebo kapitálové trhy sú u nás stále málo rozvinuté. Pretrvávanie problémov s dostupnosťou vonkajšieho kapitálu naznačuje i fakt, že podniky inovujú prevažne z vlastných zdrojov. Okrem toho len málo firiem považuje inovatívnosť za dôležitý zdroj konkurencieschopnosti. Prevažná väčšina si neuvedomuje, alebo podceňuje význam inovácií v súčasnom globálnom hospodárstve. Preto nám hrozí, že firmy nebudú vedieť využívať príležitosti, ktoré im ponúkajú napr. programy EÚ. Slabo rozvinutá inovatívna kultúra vyplýva z nedostatku moderne mysliacich manažérov. Súčasný inovačný systém u nás zlyháva vo svojej kľúčovej úlohe – pri transformovaní nových poznatkov na zdokonalené materiály, výrobky, procesy, technológie a služby. V slovenskej legislatíve sa v minulom období problematikou inovácií nezaoberal nijaký právny predpis ani norma. Nedávno sme prijali Inovačnú stratégiu SR na roky 2007 – 2013, pracujeme na zákone o inováciách. Chceme tak pripraviť komplexný legislatívny rámec a širokú škálu nástrojov na podporu inovatívnych firiem. Dobrý nápad často naráža na problém, čo ďalej. Platí to tak pre vedecký výskum ako aj pre podnikateľský zámer – ani ten najlepší nápad nemá zmysel, ak sa neprenesie do praxe, aby bol prínosom v reálnom živote. Podnetný podnikateľský plán potrebuje podmienky, aby sa stal realitou, napr. podporou financovania rizikovejších projektov. Pripravujeme na to v spolupráci s Európskou komisiou celý systém inovatívnych finančných nástrojov (napr. JEREMIE) a vytvorenia zdrojov rizikového kapitálu zo štrukturálnych fondov, verejných i súkromných financií. Produkt, ktorý sa neinovuje, skôr či neskôr zaniká. Ani firmy, ktoré neprinášajú nič nové, sa na trhu dlho neudržia. Samo odhodlanie inovovať a priniesť niečo nové však nestačí. Ani dobré technické a finančné zabezpečenie nie je všetko. Kľúčoví sú ľudia, ktorí prinesú nový vietor a dokážu novými nápadmi zvýšiť atraktivitu výrobkov či zefektívniť podnikový proces. Je dôležité dôkladne si vyberať a podporovať kvalitných, talentovaných a motivovaných pracovníkov, lebo práve oni posúvajú firmu, inštitúciu a celú spoločnosť vpred. Ohrozená dlhodobá konkurencieschopnosť Vzdelávanie je významnou súčasťou budovania a rozvoja vedomostnej spoločnosti. Rozvoj ľudí považujem za základ rozvoja spoločnosti. Stanovili sme si ambiciózne ciele, chceme sa orientovať na budovanie ekonomiky a celej spoločnosti založenej na našich vedomostiach. Viac (sa) vzdelávať, obnovovať a rozširovať poznatky, vedieť ich použiť a spolu s nadobudnutými skúsenosťami inovovať systémy, procesy či výrobky tak, aby sme z toho mali prospech všetci. Na to potrebujeme vzdelávací systém, ktorý bude vychovávať kvalifikovaných ľudí, schopných flexibilne uplatňovať svoje vedomosti v meniacom sa ekonomickom i spoločenskom prostredí. Bežní ľudia musia rozumieť význam pojmu inovácia, nesmie to byť pre nich len ďalšie cudzie slovo z vedecko-výskumnej sféry. Okrem inovácií v oblasti výskumu a vývoja a technológií je potrebné rozvíjať aj inovácie v marketingu, logistike, zmeny v návrhoch a kvalite produktov, či zmeny organizačného charakteru v podnikoch. Nové veci môžeme prinášať v rôznych oblastiach. Vnímanie dôležitosti problematiky si vyžaduje aj zmenu v myslení, aby inovácie boli vítaným prvkom v bežnej podnikateľskej, ale aj spoločenskej sfére a nepovažovali sa za niečo, čo zbytočne narúša zabehané postupy. Žiaľ, stále je v nedostatočnej miere rozvinutá spolupráca medzi výskumnými, vývojovými a vzdelávacími inštitúciami, univerzitami a podnikateľskou sférou. V oblasti stimulovania medzifiremnej spolupráce – interakcií inovátorov – sa skôr obmedzujeme na podporu vzniku priemyselných zón a parkov. Väčšina iniciatív podporujúcich spoluprácu firiem neprichádza „zhora“, ale „zdola“ od rôznych inštitúcií mimovládneho charakteru, napr. priemyselných asociácií alebo technologických centier. Najvyššiu inovačnú schopnosť pritom majú veľké podniky. V nich je hlavným cieľom inovácií najmä zlepšenie kvality výroby, v stredných podnikoch zase rast na zachovanie podielu na trhoch. V malých podnikoch je to požiadavka dodržať predpisy a normy, čo naznačuje nedostatok konkurenčnej schopnosti tejto kategórie podnikov. Medzi inovujúcimi podnikmi sú viac zastúpené exportujúce podnikov, predovšetkým takých, ktorých intenzita exportu je nízka alebo stredná. Práve inováciami sa usilujú tieto podniky intenzívnejšie etablovať na zahraničných trhoch. Chýbajú patenty v moderných odboroch Nedávno som navštívil Masarykovu univerzitu v Brne a bol som fascinovaný novým projektom campusu v Bohuniciach. Realizácia projektu medzinárodného rozsahu, ktorý sofistikovaným spôsobom a za výdatnej podpory vlády aj pokiaľ ide o financie upriamuje pozornosť na vedu a výskum vrátane inovácií (najmä v oblasti biomedicíny) je rukolapným príkladom naplnenia vízií a plánov. Úprimne sa priznávam, že im ako vedec tento projekt závidím a je pre mňa inšpirujúci aj ako pre politika. Spolupráca s medzinárodne uznávanými inštitúciami je pre každú krajinu nesmierne dôležitá. Treba však myslieť na to, aby z toho, čo naše hlavy vymysleli, profitovali všetky zúčastnené strany. Bude čoraz dôležitejšie riešiť ochranu toho, čo vymyslíme, prípadne úspešne uplatníme. Mám na mysli predovšetkým ochranu vo forme patentov a licencií, ktoré ostanú Slovensku a vybudovanie základne konkurencieschopných poznatkov vo vlastníctve inštitúcií. Väčšina patentových prihlášok na Slovensku mieri do klasického strojárstva, stavebníctva a dopravy, kým v zahraničí – a to s výraznou prevahou – do farmácie, organickej chémie a biotechnológií, najmä do génového inžinierstva. V najprogresívnejších oblastiach teda značne zaostávame a v tejto oblasti bude tiež potrebné výrazne pridať. Uvedomujeme si však, že ani toto nevyriešime lusknutím prstami. Celý tento proces je potrebné odvinúť od základov a inovatívnosť v tých najpokrokovejších oblastiach doslova pestovať. Autor je podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európska záležitosti, Ľudské práva a menšiny Medzititulky Slovo Priority Inovačnej stratégie SR na roky 2007 – 2013: Vysoko kvalitná infraštruktúra a efektívny systém pre rozvoj inovácií Do tejto oblasti patrí zákon a ďalšie vykonávacie predpisy potrebné na vytvorenie kvalitného legislatívneho rámca. Významným krokom bude i vytvorenie profesionálnej podpornej implementačnej agentúry ako generálneho partnera v oblasti podpory inovácií. Na jej fungovanie je nevyhnutný systém podporných nástrojov, ktoré bude agentúra používať. Podpora inovácií musí byť monitorovaná a hodnotená, aby sa dosiahla jej maximálna efektívnosť. Kvalitné ľudské zdroje Podnikateľský sektor, najmä prostredníctvom malých a stredných podnikov, je vo všeobecnosti považovaný za nositeľa inovácií. Potrebuje odborne pripravených, vzdelaných a tvorivých ľudí. Prioritnou oblasťou preto musí byť vzdelávanie a získavanie skúseností a poznatkov týkajúcich sa aplikovaného výskumu a nových inovačných metód v podnikateľskej sfére. Dôležitá je aj efektívna komunikácia na tému inovácií. Účinné nástroje pre inovácie V súčasnosti je v oblasti inovácií na Slovensku najviac rozšíreným podporným nástrojom transfer technológií. Na dosiahnutie stanovených cieľov je však nevyhnutné podporovať inovačné aktivity prostredníctvom širokého spektra priamych i nepriamych nástrojov: inovačné centrá, vedecko-technologické parky, technologické centrá, inkubátory, technologické platformy, klastre, informačné centrá, kompetenčné centrá aplikovaného výskumu a vývoja, partnerstvá, rozvoj ľudských zdrojov v inovačnom procese, atď. Dôležité je budovať tieto nástroje v úzkom napojení na ostatné nástroje podpory vedomostnej ekonomiky, ako i na existujúcu infraštruktúru príslušného regiónu a jeho špecifické možnosti. K priamym nástrojom, okrem dotácií na podporu aplikovaného výskumu a inovačných činností, patria dotácie na rôzne inovačné aktivity, napr. na nákup licencií, technológií, ochrana a registrácia duševného vlastníctva, podpora nového dizajnu a inovatívnych služieb. Medzi nepriame nástroje patria napr. pôžičky, garancie, zárodkový a rizikový kapitál či iné nástroje umožňujúce lepší prístup podnikov k finančným zdrojom, najmä malým a stredným podnikom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama