Moc, arogancia a neúspešná politika

Tento týždeň sa na stretnutí G8 zídu dvaja politici, ktorí sú si v mnohom podobní – aj keď ich vzťah je zmesou diplomatickej slušnosti, vzájomnej podozrievavosti a súperenia. George Bush a Vladimír Putin
Počet zobrazení: 918

Tento týždeň sa na stretnutí G8 zídu dvaja politici, ktorí sú si v mnohom podobní – aj keď ich vzťah je zmesou diplomatickej slušnosti, vzájomnej podozrievavosti a súperenia. George Bush a Vladimír Putin V komentári v britskom denníku The Guardian nazýva Nina Chruščovová týchto dvoch politikov „zrkadlovými obrazmi“. Oboch podľa nej spája „arogancia moci“. Americký prezident Bush vystupuje pomaly ako kazateľ presvedčený o vlastnej neomylnosti, pretože „na jeho strane stojí Boh“, jeho ruský náprotivok zasa cieľavedome koncentruje v rukách moc a „posilňuje Rusko“. Osamelé veľmoci Následky v zahraničnej a vnútornej politike sú známe – a opäť veľmi podobné. Prezident Bush preberal stoličku v čase, keď sa Spojené štáty v medzinárodnej politike riadili clintonovskou paradigmou „multilaterálneho unilateralizmu“ – „multilaterálne, keď sa to tak dá, unilaterálne, keď sa to tak musí.“ Nový prezident buď v dôsledku presvedčenia o vlastnej pravde, alebo pre zaslepenosť silou uveril, že Spojené štáty americké spojencov nepotrebujú. V súčasnosti sú na medzinárodnej scéne osamelejšie ako kedykoľvek predtým. Ich vplyv stále viac stojí len na rešpekte pred ich mocou, nie na súhlase s ich cieľmi či politikou. Navyše ich veľké zahraničnopolitické chyby Bushovej administratívy – najvýraznejším príkladom je okupácia Iraku – posunuli na okraj konvenčných mocenských kapacít. Putin veľmi rád, s pribúdajúcim sebavedomím a stále častejšie kritizuje politiku Washingtonu ako „unilaterálnu“ či „nelegitímnu“, a hoci má pravdu, skutočne nie je lídrom, ktorý by mal na podobné hodnotenia potrebný morálny kredit. Rusko prebral naozaj v dezolátnom stave. V zahraničí malo imidž „chorého muža Eurázie“ a z veľmocenského statusu ostal len jadrový potenciál. Putin sa rozhodol zastaviť odpadávanie sfér vplyvu a vnútorný rozpad krajiny koncentráciou moci, aj keď na mocenské výslnie, kde sa môže dnes vyhrievať, mu nepomohla ani tak „geniálna politika“, ako udalosť, o ktorú sa nijako priamo nepričinil – rastúce ceny energetických surovín. V konečnom dôsledku je však mocenské postavenie Ruska rovnako vratké ako USA – všetci potrebujú jeho ropu, obávajú sa jeho nevypočítateľnosti, no to je asi všetko. Vnútorné neúspechy Ani vo vnútornej politike si títo dvaja lídri nemajú čo vyčítať. V Spojených štátoch síce novinárov nevraždia tak ako v Rusku, ale Bushova administratíva bola v rámci „boja proti terorizmu“ usilovná v obmedzovaní občianskych práv a zvyšovaní kontroly mocenských zložiek nad životmi občanov. Jeho hospodársku politiku zase charakterizuje znižovanie daní, najštedrejšie pre najbohatších, a súčasne oslabovanie sociálnych služieb, nechuť rešpektovať environmentálne hrozby a zhoršujúci sa stav verejných financií. Ruský prezident Putin sa síce môže pochváliť plnou štátnou pokladnicou a vysokým hospodárskym rastom, ale za nimi sú opäť len rastúce ceny ropy a zemného plynu. Korupcia, obrovské sociálne rozdiely a chudoba, klesajúca populácia, prepukajúca epidémia AIDS a iných chorôb (ako tuberkulóza) – to nie sú znaky úspešnej krajiny. Neexistujúce dedičstvo Politická dráha amerického prezidenta sa už končí a zrejme málokto ho bude označovať za „úspešného lídra“. Hoci sa v poslednej chvíli snaží vybudovať si politický pomník – či už významnejším úspechom v Iraku, alebo novou globálnou dohodou o politike boja proti klimatickým zmenám – má veľmi malé šance uspieť. Času má málo, politický kredit prakticky premrhal, dosť spojencov nenájde. Prakticky každý už len čaká na jeho nástupcu. A či už na jeho miesto zasadne demokrat, alebo ďalší republikán, určite sa budú chcieť v prvom rade odlíšiť od jeho éry. S najvyššou pravdepodobnosťou odchádza aj Putin. Má dosť moci na to, aby stihol vybrať svojho nástupcu a dal ho formálne zvoliť. V tomto prípade sa nedá predpokladať, že budúci ruský prezident príde s novou politikou. Otázne je, dokedy to „po starom“ môže fungovať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984