Reklama
Reklama

Prezident si udelil doživotie

V máji sa „demokracii“ v Kazachstane darilo. Najskôr prezident Nursultan Nazarbajev podpísal zákon meniaci ústavu, takže už aj de jure môže kandidovať na post prezidenta neobmedzene.
Počet zobrazení: 655
8-m.jpg

V máji sa „demokracii“ v Kazachstane darilo. Najskôr prezident Nursultan Nazarbajev podpísal zákon meniaci ústavu, takže už aj de jure môže kandidovať na post prezidenta neobmedzene. Potom súhlasil s trestným stíhaním svojho zaťa Rachata Alijeva, ktorý je oficiálne podozrivý z ťažkých zločinov. Ten sa však tomu bráni tvrdením, že všetko sa začalo tým, že tesne pred svojím zatknutím oznámil svokrovi záujem kandidovať v roku 2012 na prezidentský post. Nový zákon „O zmenách a doplneniach Ústavy Kazachstanu“, o ktorom je reč, bol schválený rýchlym tempom. Najskôr, po minimálnej predpríprave, ho šestnásteho mája prezident doručil parlamentu na prerokovanie. O dva dni sa obe komory parlamentu vyjadrili kladne. Potom sa poslancami schválený zákon vrátil na stôl prezidenta, ktorý ho okamžite podpísal. Dňom zverejnenia – dvadsiateho druhého mája – vstúpil do platnosti. Kazašská demokratizácia Zákon obsahuje okrem spomenutej splnenej túžby všetkých stredoázijských prezidentov prezidentovať do samého konca aj niekoľko kozmetických zmien. Napríklad od roku 2012 sa znižuje volebné obdobie prezidenta zo súčasných siedmich na päť rokov. Metamorfózou prejde samospráva. Poslanci maslichatov (miestnych rád) už budú volení na päť, a nie na štyri roky ako doteraz. Predpokladá sa aj zvýšenie počtu poslancov zo súčasných 116 na 154 a voľby do Mažilisu (dolnej komory parlamentu) sa budú uskutočňovať len na základe straníckych zoznamov. Senátu sa reforma zatiaľ nedotýka. Podľa novely sa prezident bude musieť formálne poradiť s poslancami, koho vymenovať za predsedu vlády, ale tým sa liberalizačný duch ústavnej novely končí. Ešte treba pripomenúť, že možnosť prezidentovania typu „koľkokrát chcem“, sa týka len osoby Nursultana Nazarbajeva, ktorý však bude v roku 2012 už v pokročilom veku (narodil sa 6. júna 1940). Iný prezident bude mať ústavou vymedzené len dve volebné obdobia. Tak sa demokrat Nazarbajev zaradil medzi také postsovietske prezidentské esá, ako sú Islam Karimov v Uzbekistane, Emomali Rachmon v Tadžikistane, či v tomto smere k pionierovi, nedávno zosnulému prezidentovi Turkmenistanu Saparmuratovi Nijazovi. Ten sa pre istotu, aby nevznikali zbytočné diskusie, dal rovno vyhlásiť za doživotného prezidenta. Ostatní sa k tomuto štatútu dopracovali postupne, použijúc demokratické prostriedky na zjavne nedemokratické ciele. Ale aj to je Stredná Ázia. Proprezidentský analytik z Alma-Aty Eduard Poletajev však vidí vývoj nasledujúco: „Kazachstan má dobrú geopolitickú pozíciu, ale k najbližšej demokracii sú tisíce vierst. Preto je potrebné pochopiť, že pre krajinu je ľubovoľný pohyb smerom k demokracii komplikovaný...“ Pred zahraničím súčasný minister zahraničných vecí Kazachstanu Marat Tažin ústavnú reformu vo svojej krajine obhajuje a tvrdí, že dokonca pomôže „liberalizácii politického systému krajiny“. Nad takým zdôvodnením ešte možno uvažovať, ale tvrdenie, že N. Nazarbajev je ako Franklin D. Roosevelt, ktorému „bolo dovolené byť zvoleným na post prezidenta štyrikrát“, už trochu kríva. V celkovom kontexte je však dôležitejšie, že minister potvrdil strategický charakter vzťahov s Ruskou federáciou. Rodinný škandál ako z učebnice Možno je to náhoda, možno zámer, ale presne v čase, keď oficiálna propaganda z Astany prezentovala všetky výhody ústavnej reformy, prevalil sa v klane prezidenta škandál par excellence. Minister vnútra Bauržan Muchamedžanov v koordinácii s generálnym prokurátorom požiadal prezidenta o možnosť začať trestné stíhanie voči veľvyslancovi Kazachstanu v Rakúsku (a manželovi prezidentovej staršej dcéry Darigy) Rachata Alijeva z dôvodu podozrenia „z únosu ľudí, použitia strelnej zbrane a účasti v organizovanej zločineckej skupine“. Pritom do Viedne sa presťahoval len nedávno, 9. februára 2007. Znalci miestnych pomerov sa prikláňajú k verzii, že prezident Nazarbajev si osvojil názor, podľa ktorého je jeho starší zať hrozbou pre vnútroklanovú stabilitu a mohol by narušiť mocenskú rovnováhu elít. Je však možné, i keď málo pravdepodobné, že rodina staršej dcéry je v koncoch. A tak sa, podobne, ako v susednom Uzbekistane, mohol stať z milovaného zaťa nenávidený muž. Teraz je bezpečne (pre obe strany) za hranicami. Preto v Rakúsku požiadal o politický azyl. Riadená cesta k autoritarizmu Na blogu World War 4 Report sa objavila úvaha, že Kazachstan kráča k autoritarizmu, v čase, keď sa s Ruskom dohodol na spolupráci v jadrovej oblasti. Môže to byť špekulácia, ale R. Alijevovi ešte rozhodne nie je potrebné písať politický nekrológ. Každé, aj doživotné prezidentovanie má predsa svoje biologické limity. Lenže ak sa R. Alijev náhodou rozhovorí, imidž N. Nazarbajeva dostane nový rozmer a nezabúdajme, že vo Washingtone ešte neodložili ad acta škandál Kazakhgate. Nakoniec, o všetkom, čo sa deje na celinách Kazachstanu, sa budeme môcť dozvedieť priamo od najpovolanejšieho zdroja. Doživotný N. Nazarbajev sa totiž už teší na jesennú návštevu Bratislavy. A naši demokrati zrejme tiež. Kazachstan je dosť zaujímavý energetický partner. A nielen pre Slovensko. Autor je spolupracovník týždenníka Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama