Reklama
Reklama

Nová zonácia TANAPu je v prospech lesníkov a investorov

V porovnaní s návrhom zonácie TANAP-u, ktorý vypracovala bývalá Správa TANAP-u pod vedením riaditeľa Tomáša Vančuru, je nový návrh zonácie podstatne ústretovejší voči investorom v cestovnom ruchu aj lesníkom.
Počet zobrazení: 613
nova-zonacia.2jpg-m.jpg

V porovnaní s návrhom zonácie TANAP-u, ktorý vypracovala bývalá Správa TANAP-u pod vedením riaditeľa Tomáša Vančuru, je nový návrh zonácie podstatne ústretovejší voči investorom v cestovnom ruchu aj lesníkom. Pri prvom pohľade na mapy a štatistické čísla sa rozdiel nemusí zdať významný. Starý návrh navrhoval zaradiť do najprísnejšej A-zóny 57 percent územia národného parku, nový 53 percent. Problém je v tom, kde sa tie štyri percentá nachádzajú. Spor o zónu A Starý aj nový návrh zonácie sústredili zónu A predovšetkým do pásma kosodreviny, alpínskych lúk a skál. Väčšina lesov navrhnutých do zóny A je (aj bola) v ťažko prístupnom teréne, kde je ťažba dreva ekonomicky neefektívna a ani lesníci nemajú záujem v tomto území zasahovať. V týchto, pre lesníkov „nezaujímavých“, územiach sa nachádza asi polovica Tatranského národného parku. Skutočný spor o zónu A sa teda odohráva len v druhej polovici národného parku. Tá sa rozkladá približne pod vrstevnicou 1200 metrov nad morom. Koncentruje sa v nej lesnícka činnosť aj centrá turistického ruchu. Z pohľadu ochrany prírody sú tu iné typy biotopov a iné druhy chránených organizmov ako vo vyšších polohách. Nachádzajú sa tu napríklad zmiešané lesy s jedľou a listnatými stromami, v ktorých žijú druhy typické pre tieto lesy, napríklad sova dlhochvostá alebo ďateľ bielochrbtý. V lesoch do nadmorskej výšky približne 1200 metrov žije tiež chránený druh fúzač karpatský. Špecifické spoločenstvá typické pre nižšie polohy predstavujú aj väčšie vodné toky so svojimi mŕtvymi aj živými ramenami a horskými lužnými lesmi. V nich tiež žijú charakteristické organizmy, napríklad mloky, vydry či vodné bezstavovce. Hniezdia tu iné druhy vtákov, žijú iné druhy hmyzu ako vo vysokohorských smrečinách či kosodrevine, ktoré sú návrhom zonácie uprednostňované pre svoju neprístupnosť. Ignorancia odborných požiadaviek Rezervácie sa na Slovensku vždy prednostne vyhlasovali v neprístupných územiach, čiastočne pre ich zachovalosť, ale viac pre ich nízku ekonomickú atraktívnosť. Nižšie položené územia boli aj preto viac atakované ľudskou činnosťou. Napriek ohrozeniu sú však dodnes málo chránené. Lenže dôvodov na ochranu nižšie položených biotopov je viac. Ochrana väčších celkov je nevyhnutná pre ochranu ekologických procesov. Pri zmene klímy napríklad migrujú celé spoločenstvá (nielen stromov, ale napríklad aj živočíšnych druhov viazaných na odumreté drevo) a les sa tak adaptuje na zmeny. V malých rezerváciách môžu chýbať teplomilnejšie či chladnomilnejšie druhy, čím sa proces adaptácie komplikuje. Ochrana vodných tokov si zase vyžaduje ochranu celých povodí. Akýkoľvek zásah vo vyššej alebo nižšej časti povodia môže ovplyvniť celý vodný tok. Typickým príkladom sú vodné nádrže, ktoré prehradzujú vodný tok a bránia migrácii rýb. Narušenie biologických spoločenstiev vo vodnom toku však môže spôsobiť aj ťažba dreva. V jej dôsledku sa zvyšuje vyplavovanie živín z pôdy a jej erózia. Vo vodnom toku sa to môže prejaviť zanášaním dna alebo zvýšením koncentrácie dusíkatých iónov. V malých rezerváciách navyše mnohým živočíšnym druhom hrozí vyhynutie, pretože v nich môžu žiť len malé populácie. Tie môžu ohrozovať náhodné disturbančné faktory (napríklad vlhká a chladná jar a predátori môžu ohroziť malú populáciu tetrova hlucháňa, kým veľká populácia je voči takýmto vplyvom odolná) alebo genetické poruchy (príbuzenské kríženie). Starý návrh zonácie akceptoval tieto požiadavky a navrhol aspoň najcennejšie nižšie položené lokality do zóny A národného parku. Nový návrh však tieto odborné požiadavky ignoruje a pristúpil na striktne ekonomické kritériá tvorby zonácie národného parku. Účelový prístup ku kritériám Tvorcovia novej zonácie nepripustili odbornú diskusiu o podobe zonácie národného parku. Hranice najdôležitejšej zóny A navrhli lesníci bez akejkoľvek diskusie so zoológmi, botanikmi, ekológmi a ďalšími odborníkmi. Napriek záujmu sa nezávislým odborníkom ani zástupcom mimovládnych organizácií nepodarilo zasiahnuť do tvorby zonácie. Vo februári bol síce do komisie na dopracovanie zonácie TANAPu nominovaný zástupca mimovládneho výboru Naše Tatry, no neprizvali ho ani na jedno rokovanie, preto nemal možnosť výslednú zonáciu ovplyvniť. Novovytvorená metodika tvorby zonácie, ktorej predchádzal návrh hraníc zón, účelovo nadhodnotila niektoré kritériá, najmä sporný stupeň zachovalosti lesných porastov, iné (napr. reprezentatívnosť spoločenstiev, ekologické procesy v širších priestorových a časových škálach), naopak, nezohľadnila. Aj zjednodušené kritériá metodiky autori návrhu prispôsobili požadovanému výsledku. Napríklad v pásme kosodreviny ich kritérium zachovalosti nezaujíma (väčšinu kosodreviny vysadili ľudia, napriek tomu sa však dostala do zóny A), v nižšie položených lesoch však už vysadené lesy podľa autorov nemajú čo robiť. To isté kritérium teda nepoužili rovnako. Za nehodné na zaradenie do zóny A považujú napríklad mladšie zmiešané jarabinovo-smrekové lesy, ktoré predstavujú prirodzené vývojové štádium smrekového lesa. A nároky chránených druhov neakceptovali takmer vôbec. Ani jedna dolina vcelku Takýmto odborne neobhájiteľným spôsobom sa podarilo vylúčiť z zóny A ekonomicky využiteľné lesy v Tichej a Kôprovej doline, ale aj v ďalších častiach národného parku. Nový návrh zmenšil výmeru nižšie položených lesov v zóne A o viac ako 2 000 hektárov oproti predchádzajúcemu návrhu! Príkladom je systém ramien Tichého potoka s okolitými horskými lužnými lesmi. V tomto citlivom biotope sa nachádzajú vzácne druhy vodných organizmov a pohyb ťažkých mechanizmov pri ťažbe dreva môže tento biotop vážne poškodiť. V TANAP-e je takýto typ biotopu nielen vzácny, ale aj ohrozený. Akokoľvek je tento biotop cenný, má smolu, že je v blízkosti lesnej cesty a v návrhu novej zonácie je zaradený v zóne B. Podobne je to s lesmi v jedinečnej Národnej prírodnej rezervácii Suchá dolina, kde sú zmiešané lesy s jedľami, bukmi, javormi, brestmi, lipami a tismi. Takéto lesy sa v TANAP-e nachádzajú len v Suchej doline a po zmene stupňov ochrany zostanú prakticky nechránené aj s druhmi, ktoré v nich žijú. V pôvodnom návrhu zonácie boli pre ochranu ekologických procesov chránené tri dolinové celky – Tichá dolina, Kôprová dolina a Suchá dolina. Po zmene zonácie nezostal v zóne A ani jeden. Väčší priestor pre developerov Nový návrh uvoľnil rozsiahle územia aj na rozvoj cestovného ruchu tým, že navrhol tzv. rozvojové zóny. Úradníci z ministerstva životného prostredia síce hovoria, že sa budú rozvíjať len existujúce strediská, ale rozsah novej rozvojovej zóny prevyšuje svojou rozlohou výmeru existujúcich stredísk vyše dvojnásobne. Nové zariadenia majú byť vybudované na stovkách hektárov ešte stojacich lesov a kosodreviny. Vyrúbať sa majú aj staré, dvestoročné limbové lesy. Plánované projekty nemajú v histórii národného parku obdobu. Stredisko Štrbské pleso sa podľa tohto návrhu má rozšíriť až po Tatranskú Štrbu a stredisko v Roháčoch sa má posunúť až na hrebeň Západných Tatier, kde má byť lanovka ukončená reštauráciou. Ktovie, ako budú štátni úradníci vysvetľovať Európskej komisii ničenie prioritných biotopov európskeho významu. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že návrh je kompromisom všetkých záujmových skupín, pretože sa na ňom zhodli rezorty pôdohospodárstva, hospodárstva aj životného prostredia. Je to pochopiteľné, keďže ministerstvo životného prostredia nezastupovalo záujmy ochrany prírody, ako to vyplýva z jeho názvu, ale záujmy lesníkov a developerov. Nový návrh pritom prezentovalo zvýšenie výmery územia s piatym stupňom ochrany o takmer 10 000 hektárov, a teda sprísnenie ochrany národného parku. Skutočnosť je však iná. Výmera územia v piatom stupni sa zvýšila vďaka pásmu kosodreviny a alpínskych lúk v Západných Tatrách, ktoré bolo dovtedy zaradené v treťom stupni ochrany. Na tomto území sa prakticky nič nezmení, ale štatistické čísla vyhovujú úradníkom na ministerstve. V skutočnosti sa reálna ochrana TANAP-u zníži na zhruba 3 000 hektárov územia, ktoré je vyčlenené na ťažbu dreva a cestovný ruch. Autor je členom Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Vyhlásenie Nad Tatrou sa blýska... II. na podporu lesoochranárskych aktivít nájdete na http://www.changenet.sk/?section=forum&x=273319

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama