Spoločnosť vedomostí

Prostredníctvom rozsiahleho využívania a kontroly informácií vedie posun moci k tomu, že nedávne zdroje bohatstva a hospodárskeho rastu zastarávajú. Kto sú dnes najbohatší ľudia vo svete ekonomiky a obchodu?
Počet zobrazení: 2347
12CB-m.jpg

Prostredníctvom rozsiahleho využívania a kontroly informácií vedie posun moci k tomu, že nedávne zdroje bohatstva a hospodárskeho rastu zastarávajú. Kto sú dnes najbohatší ľudia vo svete ekonomiky a obchodu? Tvorca „užívateľsky prívetivých“ softwarových programov Bill Gates, ďalší tvorcovia a majitelia programov a firiem z oblasti informačných technológií, finančné korporácie financujúce a využívajúce tvorbu vedomostí v oblasti farmaceutického, kozmetického, mediálneho, informačného biznisu. Na jednotku zisku produktivita informačných technológií vysoko predbieha producentov priemyslu, sveta výroby a transportu vecí a materiálov, sveta ťažby surovín a dokonca i výrobcov energií. Čo sa to deje s naším svetom V prvej dekáde 21. storočia, keď je svet „konečne“ zjednotený v prostredí trhovej ekonomiky, keď zvíťazil unifikovaný politický názor na demokraciu ako proces usporiadania ľudskej spoločnosti, keď už nič nebráni globálnej ekonomike v jej nekonečnom rozvoji, zrazu bežné a overené zdroje produktivity predovšetkým v euroatlantickej civilizačnej zóne narážajú na neprekonateľné limity. „Kedysi v šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov si boli ľudia všeobecne istí tým, kam máme namierené a ako sa tam dostaneme. Úspešné korporácie, silné povojnové ekonomiky a dávno zavedené inštitúcie sa rútili smerom k budúcnosti ako veľké luxusné limuzíny na širokej a prázdnej diaľnici. Mali dojem, že pred sebou vidia dlhú, priamu cestu, ťahajúcu sa až ku vzdialenému horizontu, po ktorej môžu cestovať prakticky rovnako dlho ako po tej, ktorú už zanechali za sebou. Zdalo sa, že budúcnosť bude patriť im. Nič nemohlo byť vzdialenejšie od pravdy.“ (Zo zborníka Rowana Gibsona Rethinking the Future, teda Nový obraz budoucnosti, vyd. Management Press,1999) „A ako je to s kapitalizmom samotným? S tou skvelou cestou k pokroku a prosperite – ako sme sa aspoň vtedy domnievali? Mnohé hlasy sa dnes pýtajú: kam nás vlastne kapitalizmus vedie? Alebo prečo sa tam tak dychtivo rútime? A aký má tento závod dôsledky na náš život, na naše miestne spoločenstvo, na naše životné prostredie? Keď sa dnes pozeráme do budúcnosti, ani trochu si nie sme istí, kam máme vlastne namierené a ako sa tam dostaneme. Nevidíme už dlhú a priamu diaľnicu, ťahajúcu sa k obzoru. Namiesto toho zisťujeme, že cesta pred nami sa končí!“ Čo leží za koncom cesty Globálny kapitalizmus došiel na okraj cesty, kde aj svetové špičky v oblasti predvídania budúcnosti predpovedajú vznik chaosu a nestability. Peter F. Drucker predvídal pre 21. storočie nástup novej produktívnej sily – produktivity vedomostí. Ekonomika založená na vedomostiach sa ešte len rodí, ale už dnes je nádej, že bude určujúcou na udržanie rovnováhy v celoplanetárnom rozsahu. Pretože vedomosti sú surovinou, ktorá sa exploatáciou neznehodnocuje, nemíňa, ale naopak, obohacuje a znásobuje. To však priam obracia naruby celú ekonomickú teóriu založenú na financiách, na kapitáli. Vedomosti sú totiž novým, zatiaľ ani v účtovníctve nepodchyteným zdrojom. Tak, ako sa to v ekonomike a rozpočtovaní zaužívalo od čias talianskych bankových domov a „benátskych kupcov“, to ďalej nepôjde. Iné budú kategórie odpisov, príjmu, nákladov, zisku, iné bude hodnotenie pasív a aktív. Finančný kapitál je dnes dogmou, ktorá bráni prechodu na nový typ ekonomiky a ekonomika vedomostí ho prekoná. Sám P. F. Drucker predpovedá, že sa musí nájsť niekto, kto spracuje ucelenú teóriu vedúcu k revolučnej zmene v myslení a spôsobe ekonomického i spoločenského usporiadania spoločnosti. Ak Marx spracoval ucelenú teóriu o kapitáli, očakával Drucker spracovanie ucelenej teórie o vedomostiach a za ňou bude nasledovať zmena. Táto teória je podľa mňa geniálne definovaná v dielach P. F. Druckera Vek diskontinuity a Postkapitalistická spoločnosť. Budúcnosť je v informáciách Zatiaľ čo tradičná ekonomika je dodnes založená na zdrojoch, ktoré vytvárali bohatstvo v historických etapách, teda na pôde, hmotnom majetku a kapitáli, nová ekonomika formujúca sa koncom 20. storočia zakladá svoj rozvoj na informáciách a ľudskom kapitáli. Zdrojom bohatstva sa stávajú vedomosti a celá škála ich produktívneho riadenia. Produktivita pôdy, hmotných statkov, ba aj kapitálu za produktivitou vedomostí, ktorých nositeľom sú znovuobjavené aktíva – ľudia, ich tvorivosť a motivácia, prudko zaostáva. Futurológ Alvin Toffler nazval tento proces civilizačným posunom od druhej, industriálnej civilizačnej vlny k tretej, informačnej. Dnes už možno pozorovať, že vďaka globálnemu rozvoju informačných technológií naozaj úžasne narastá bohatstvo firiem, ktoré ich vyvíjajú a dodávajú na trh. Potvrdili sa tak predpovede, že svojich tvorcov aj užívateľov privedú do postavenia surovinových či priemyselných a finančných magnátov 19. a 20. storočia. Protiklad k industriálnej spoločnosti Napriek tomu však Peter F. Drucker tvrdí, že ekonomika vedomostí je ešte stále len vo fáze zrodu. Tak ako sa museli v 19. storočí splniť vedecké a technické predpoklady na rozvoj priemyselnej ekonomiky v 20. storočí, prebieha v súčasnosti proces technologickej a organizačnej prípravy na rozvoj ekonomiky vedomostí. Samozrejme, treba pripustiť, že technika a technológie opäť raz predbehli možnosti praxe. Technicky a fyzicky sme už schopní využívať ekonomiku vedomostí, ale spoločensky a psychicky ešte chvíľu potrvá, kým sa uplatnia jej ďalšie princípy definované P. Druckerom a plejádou vedcov z oblasti manažmentu. V roku 1993 vydal Drucker dielo Postkapitalistická spoločnosť, v ktorom už definuje ekonomiku vedomostí, objasňuje súvislosti medzi vzdelanými ľudskými zdrojmi, produktivitou, ekonomickým vývojom, spoločenským vývojom a politickým systémom globálnej spoločnosti. Tézy ekonomiky vedomostí potom zdokonaľuje v každom svojom ďalšom diele, takže autori manažmentu zdokonaľujú svoje pohľady vychádzajúc práve z jeho teórie (pozri Slovo č. 43 a 44-45/1999, kde je esej využívajúca vyššie spomenutý zborník Nový obraz budoucnosti s príspevkami devätnástich významných svetových autorov manažmentu). V ekonomike vedomostí sa najdôležitejšou stáva produktivita kvalifikovanej práce pracovníka-odborníka, ktorý je vybavený vedomosťami a vie ich tvorivo využívať. Dnes sa odborník pracujúci s vedomosťami obklopuje technológiou, čo je protiklad k industriálnej spoločnosti, keď sa stroje obklopovali pracovníkmi. V tomto procese hrá dominantnú úlohu vzdelávanie v zmysle ustavičného učenia, teda celoživotné vzdelávanie. Každá organizácia tu pritom preberá úlohu učiacej sa organizácie (definoval ju Christopher Mabey). Päť základných technológií učiacej sa spoločnosti definoval Peter Senge v diele Piata disciplína manažmentu. Spoločnosť vedomostí a jej „triedy“ Manažéri sú čím ďalej tým viac zodpovední za svoje ľudské zdroje a za uplatnenie ich vedomostí. Podľa Druckerovej Postkapitalistickej spoločnosti „vzniknú kvalifikovaní odborníci (tzv. knowledge managers), ktorí vedia rozmiestňovať poznatky a vedomosti v organizácii tak, aby boli maximálne produktívne využité“. „Trieda pracovníkov vedomostí (knowledge workers) bude z ekonomického hľadiska triedou vlastníkov vedomostí, teda suroviny, z ktorej sa bude tvoriť produktivita“. Výkonnosť, produktivita a ziskovosť organizácie budú závisieť od „dobre zladeného orchestra so sólistami“, ktorí budú (podľa nestora marketingu Philipa Kotlera) na konkurenčnom trhu podávať maximálne a ojedinelé výkony. Väčšina pracovníkov však asi nedosiahne virtuozitu kvalifikovaných špecialistov, bude pracovať podľa aplikácií a udržiavať výkonnosť v procese produkcie. Táto trieda obslužných pracovníkov (Druckerových „service workers“) bude musieť byť motivovaná a dobre vedená ako tím, v ktorom má každý svoju úlohu, šancu a nájde uspokojivé uplatnenie. Takto sa vedomosti stávajú jedinečným zdrojom rastu, pretože okrem iného sa reprodukujú bez vyčerpania zásob a ich hlavným hmotným základom je živý človek a jeho motivácia. Ak človek odovzdá svoje vedomosti jednému, alebo aj stovke ľudí odrazu, nevyčerpá si ich tak, že by ich už viac nemohol použiť pre seba. Naopak, komunikáciou s ďalšími ľuďmi, získaním ich názorov a poznatkov, sa sám obohatí a ich poznatky môže použiť pre seba. To je napokon základný princíp andragogiky, vzdelávania dospelých. Motiváciou k práci, produktivite a tvorivosti sa teda viac ako peniaze budú stávať potreby, ktoré už v pyramíde potrieb definoval Maslow, resp. existujú definované v Alderferových a Herzbergových analýzach. A tento celý komplex vplyvov pravdepodobne spustí revolúciu v ekonomike, kde financie zrejme nezostanú dominantnou výmennou hodnotou medzi ľuďmi. Vtedy bude musieť účtovníctvo podľa všetkého akceptovať tieto v súčasnosti nezúčtovateľné aktíva (vedomosti, ľudí ako investície, motivačné potreby) a ľudia budú v účtovných knihách vedení ako investičná položka. Dve výzvy na tvorbu novej spoločnosti vedomostí Drucker definoval dve výzvy, ktoré v 21. storočí stoja v ceste premeny na spoločnosť vedomostí. Ekonomickou výzvou je produktivita kvalifikovanej práce a dostatok vzdelaných pracovníkov a otázka, ako sproduktívniť ich vedomostí. Sociálnou výzvou je zabezpečiť dôstojnosť obslužných pracovníkov. Riadenie vedomostí, teda knowledge management, sa dnes „zhmotňuje“ ako technologický informačný proces a je len prirodzené, že mu dominujú firmy z oblasti informačných technológií. Skôr či neskôr narazí technologický proces na hranice svojich možností – na jeho oživenie a naplnenie bude potrebné vychovať kvalifikovaný a motivovaný ľudský zdroj. Vzdelávanie, podobne ako predtým ťažba surovín, obrábanie pôdy či kapitálové obchodovanie nadobudne charakter dominantnej produktívnej činnosti v organizáciách. Schopnosť vzdelávať, teda rozvoj školstva, bude veľmi dôležitá. Škola sa stane zodpovednou celospoločenskou inštitúciou, ktorá bude doslova „vypestovávať“ triedu vedomostných pracovníkov. V tomto smere je dôležitý prúd osvety a kultúry, ktorá bude vytvárať svetonázor smerujúci ku konštruktívnemu a bádavému postoju voči svetu a ľudskej spoločnosti. Nemenej dôležitým smerom, doslova nahrádzajúcim ťažbu surovín, bude oblasť vedy a výskumu, ktorá v spojení s praktickou sférou sproduktívnenia vedomostí bude nekomerčnou verejnoprospešnou oblasťou globálnej i lokálnej spoločnosti. Veľké zmeny nastanú v chápaní duševného vlastníctva a jeho sproduktívnenia. Šanca pre svet a každú krajinu Mnohé z naznačených procesov už prebiehajú, niekedy neviditeľne, ale denne viac a viac citeľne. Krajiny, ktoré sa na premene k novému spoločensko-ekonomickému usporiadaniu prepracujú ako prvé, rýchlo prekonajú problémy, ktoré trápia kapitalistickú globálnu ekonomiku a spoločnosť, teda hrozby demografických kríz, chronických finančných deficitov verejných financií, hrozby poklesu ekonomického rastu, sociálnych nepokojov, kultúrneho úpadku a spoločenského rozvratu spôsobovaného nestabilnosťou a chaosom končiacej cesty globálneho kapitalizmu. V tom má Slovensko šancu, pretože na veľkosti krajiny ani na jej finančnom bohatstve záležať nebude. Autor je predseda Inštitútu pre riadenie vedomostí Bratislava

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984