Reklama
Reklama

Ako sme oslavovali Deň Európy

Pri príležitosti päťdesiateho výročia európskej integrácie putoval po desiatich slovenských mestách takzvaný informačný autobus. Desiateho mája sa jeho cesta skončila na bratislavskom námestí SNP.
Počet zobrazení: 574

Pri príležitosti päťdesiateho výročia európskej integrácie putoval po desiatich slovenských mestách takzvaný informačný autobus. Desiateho mája sa jeho cesta skončila na bratislavskom námestí SNP. Osláv sa zúčastnili významní predstavitelia európskych inštitúcii na Slovensku, zástupcovia mesta Bratislavy, veľvyslanci viacerých členských krajín EÚ. Nakoniec celú slávnosť zakončilo vystúpenie niekoľkých známych slovenských interpretov. „Sme radi, že Slováci majú pozitívny vzťah k Európskej únii a že s nami dôstojne oslávili 50. výročie podpísania Rímskych zmlúv, ktoré položili základy európskej integrácie. Potešil nás najmä záujem mladej generácie, ktorá predsa len z členstva SR v EÚ bude profitovať najviac. Mladí ľudia sa zaujímali hlavne o pracovné možnosti v EÚ, o cestovanie v krajinách EÚ, o fungovanie európskych inštitúcií, ale aj o osud ústavnej zmluvy“, uviedol Robert Hajšel. „Sme radi, že sa nám podarilo priniesť informácie o Európskej únii aj do regiónov Slovenska, v ktorých najviac chýbajú, “ dodáva Roman Schoenwiesner, poverený vedením Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Na koho sa nemyslí Takto sa to uvádza v oficiálnej tlačovej správe o oslavách Dňa Európy. V tlačovej správe, ktorá je napísaná celkom v duchu súčasnej doby. V duchu doby, v ktorej je prvoradé, že o Európsku úniu sa „zaujíma najmä mladá generácia, ktorá z členstva SR v EÚ bude profitovať najviac“. V dobe, v ktorej sa čoraz viac zvyšuje podiel starších a starých ľudí v celkovej populácii (keďže mladých ľudí viac láka cestovanie po Európe a hľadanie pracovných príležitostí ako nudné zakladanie rodiny) je na počudovanie, že sa na nich myslí čoraz menej. Nedávno mi jeden päťdesiatročný nezamestnaný pán povedal, že na pracovnom trhu majú šancu len mladí. Spýtala som sa, do akého veku je človek podľa neho mladý. Odpovedal, že tak do tridsaťpäť, potom je to čoraz ťažšie. V duchu som si vyrátala, že o štyri a pol roka sa prudko znížia aj moje šance. A to sa občas cítim ešte nedospelo (keďže aj ja patrím ku generácii tých „mladých ľudí“, ktorí radšej cestujú po Európe ako sa nudne venujú dospelosti). Nejde o to, že sa úprimne neteším členstvu SR v EÚ, že úprimne rada necestujem po Európe a nevyužívam nové pracovné príležitosti, ale o to, že by sa malo viac myslieť aj na populáciu, ktorá si tieto vymoženosti užíva oveľa menej. Ktorá stále rastie. A ku ktorej budem o štyri a pol roka zrejme patriť aj ja. Hlavne pracovné príležitosti Druhá zaujímavá informácia tlačovej správy je, že títo mladí ľudia, o ktorých sme doteraz hovorili, sa „zaujímajú hlavne o pracovné príležitosti v EÚ“. Áno, lebo v EÚ sa dá zarobiť, ako vieme. Napríklad moji kamaráti, ktorí na Slovensku minulý rok skončili vysokú školu, si išli trochu zarobiť do Británie. Do jednej z mála krajín, ktoré po slávnom vstupe nových členských krajín povolili ich občanom voľný prístup na pracovný trh. Mnohé iné zatlieskali, poslali blahoprajné telegramy a život išiel ďalej. Kamaráti sa ubytovali na predmestí Glasgowa, v robotníckej štvrti, kde vchod do domu s podlahou z neopracovaného betónu vyzerá ako továrenská hala, bývajú v byte šiesti, často si nemôžu dovoliť ani kúrenie a pracujú za minimálnu mzdu v akejsi konzervárni. Nemám nič proti študentským dobrodružstvám, dokonca si myslím, že manuálna práca je skúsenosť na nezaplatenie. Nemám nič ani proti tzv. intelektuálom, ktorí sa rozhodnú opustiť konvenčnú spoločnosť, vzbúriť sa proti pravidlám svojej spoločenskej triedy a zvolia si niečo iné. Ale tuším, že všetky tie Slovenky s vysokoškolským diplomom, ktoré vo viedenských kaviarňach načierno (lebo Rakúsko si to premyslelo lepšie ako Británia) servírujú kebab (lebo v tureckých podnikoch ich zamestnajú ľahšie) sa týmto životom nebúria proti malomeštiackym pravidlám. Okrem toho pochybujem (a dúfam, že sa mýlim), že sa väčšina z nich zaujíma o „osud ústavnej zmluvy“. Nedávno mi rozprával známy, že letel na prázdniny do Škótska. V lietadle sedel vedľa Novozélanďana, ktorý sa ho spýtal, odkiaľ je. Keď známy povedal, že zo Slovenska, Novozélanďan hneď predpokladal, že v Británii pracuje. Vraj aj na Novom Zélande pracuje čoraz viac Poliakov, dodal. Patríme do balíčka ľudí, ktorí nechodia na prázdniny. Ktorí radšej využívajú pracovné príležitosti. V novootvorenej Európe. Česť výnimkám! Ešte z tlačovej správy Turné informačného Euroautobusu vyvrcholilo vo večerných hodinách v Bratislave na Námestí SNP oslavou Dňa Európy, ktorá sa niesla v znamení príjemného stretnutia zástupcov inštitúcií EÚ na Slovensku a predstaviteľov mesta s obyvateľmi Bratislavy. Na tomto podujatí bola prítomným predstavená okrem iného história Dňa Európy, činnosť Informačnej kancelárie EP na Slovensku a zastúpenia Európskej komisie na Slovensku ako aj projekty týchto inštitúcií realizované najmä pre mladých študentov (Euroscola). Na pódiu vystúpil aj prvý námestník primátora Bratislavy Milan Cílek, ktorý prítomných oboznámil najmä s kultúrnymi a vzdelávacími projektmi realizovanými z finančných zdrojov EÚ v hlavnom meste a okolí, s projektmi v oblasti rozvoja turistického ruchu a výstavby, ako aj s víziou postavenia Bratislavy v strategickom stredoeurópskom regióne. Hosťami podujatia boli okrem iných aj veľvyslanci viacerých členských krajín EÚ. Posunutá hranica O silnej orientácii na mladých ľudí (vzdelávacie programy, cestovanie, pracovné príležitosti atď. atď.) sme už hovorili. Ale nakoniec, prečo nie? Veď deti sú naša budúcnosť. My mladí ľudia sa spoliehame na to, že tí starší v mene svojich detí (t. j. nás), ktorým sa bude v Európe dariť lepšie, pokorne znesú diskomfort spojený so vstupom SR do EÚ. Spomínam si, že v čase vstupu Slovenska do „Európy“ väčšina opýtaných v akejsi ankete uviedla, že sa zo vstupu teší, lebo uľahčí život ich deťom. Fajn. Len sa mi zdá, že väčšina z nás (mladých flexibilných dynamických ešte pracujúcich a dravých) nepomýšľa na vlastné deti. Hranica „mladosti“ sa stále posúva a ako sme si už povedali, ľudia po vysokej škole si užívajú slobodnú Európu a nevenujú sa pokornému, nudnému rodinnému životu. Navyše sa v tlačovej správe spomína „postavenie Bratislavy v strategickom stredoeurópskom regióne“. Tak napríklad sa v júni tohto roku v tomto „strategickom stredoeurópskom regióne“ koná Malý festival Viedeň – Bratislava s názvom Nachbarova, poskladaným z nemeckého slova Nachbar – sused a „typicky slovenskej“ prípony –ová. Festival organizuje Slovenský kultúrny inštitút vo Viedni, futbalový zväz Slovan HAC, vo Viedni žijúci slovenský umelec Rado Prokop a „neúnavný sprostredkovateľ medzi východom a západom“ Friedrich Zinder z rakúskeho Radio Vychod Vienna. Príšernosti a šialenstvá Motiváciou na usporiadanie festivalu, ktorý bude inak iste zaujímavý, bola skutočnosť, že priveľa Rakúšanov o svojich susedoch, ani o Bratislave, ktorá je od Viedne vzdialená šesťdesiat kilometrov, veľa nevie. To je všetko pekné, proti festivalu nemožno mať námietky, chystáme sa o ňom podrobnejšie informovať. Zaujal ma len letáčik distribuovaný organizátormi, ktorý propaguje sobotný výlet z Viedne do Bratislavy. Názov tejto vlastivednej prechádzky je Zákulisie Bratislavy – výlet pre otvorené hlavy (musí byť človek „otvorená hlava“, aby sa dal na také dobrodružstvo nahovoriť?) Už spomínaný Friedrich Zindler bude sprievodca po „Bratislave – meste hardcore kontrastov, zákulisnej estetiky a ultra-exotických kuriozít“, a ukáže ju „bez mejkapu, so všetkými architektonickými príšernosťami, so všetkými nepochopiteľnými kontrastmi a šialenstvami, ktoré vytvárajú disharmonickú, ale napriek tomu obdivuhodnú atmosféru tejto málo známej až zneuznávanej mini-metropoly na Dunaji“. (Cit. z letáka festivalu Malý festival Viedeň Bratislava – Nachbarova). Zindler ukáže rakúskym „otvoreným hlavám“ napríklad takú „exotiku“ a „šialenstvá“ akými sú Slavín, hotel Kyjev a Slovenský rozhlas, Ružinov, Petržalku a akúsi piváreň. A celé sa to, podľa propagátorov podujatia, volá Safari. Nepochybujem, že rakúski návštevníci budú nadšení, len neviem, či sa na oslavách Dňa Európy oslavoval takýto pohľad na Bratislavu. Lacné (pivo) a prístupné dievčatá Tlačová správa nakoniec uvádza, že „oslava Dňa Európy bola spestrená hudobnými a tanečnými vystúpeniami, v ktorých účinkovali známi slovenskí interpreti – Kmeťoband, Pavol Hammel, Gladiator, Zdenka Predná, Petronella, Johnny Perfecto a Lady Mel ako aj finalisti Superstar Barbora Balúchová, Matej Koreň a Jakub Petraník. Programom večerného podujatia divákov sprevádzali známi moderátori Vera Wisterová a Branislav Ciberej, alias Bruno.“ Proti tomuto sa už nedá nič namietať. Takáto zábava zodpovedá všetkým „západným“ stereotypom „východu“ ako miesta, kde sú síce „šialenstvá“ a „exotika“, ale zároveň lacné pivo a pekné a prístupné dievčatá. Na záver len krátka poznámka: Vstup do Európskej únie prináša, ako všetko, klady aj zápory. A je princípom osláv, že sa sústreďujú najmä na prínosy. V tomto článku som chcela pripomenúť len jednu z mnohých iných stránok. Tlačové materiály spracovala a komentár napísala Svetlana Žuchová Medzititulky Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama