Nový Ficov rekord
Jedenásť mesiacov po voľbách namerala agentúra MVK nový slovenský politický rekord. Súčasná vláda je po necelom roku taká populárna, ako nebola ani jedna z doterajších. Úspech slovenského vládneho zoskupenia, ktoré nemecký týždenník Der Spiegel v nedávnom čísle označil za „zrejme najbizarnejšiu koalíciu v Európe“, samozrejme vyvolal vlnu reakcií. Opozícia opätovne vyštartovala s ventilovaním svojho pocitu krivdy a sťažuje sa na nechápavosť a nevďačnosť voličov. Spor o príčinách úspechu Ficovej vlády sa tak stal na prvom mieste sporom o to, kto, resp. čo stojí za rekordnými ekonomickými výsledkami Slovenska a s nimi súvisiacim zlepšovaním ekonomickej a sociálnej situácie niektorých skupín obyvateľstva. Exkluzívny prieskum, ktorý si dali urobiť Hospodárske noviny u agentúry Focus, dal politikom jasný odkaz. Len polovica opýtaných pripisuje zásluhu na hospodárskom raste im. Je to dané aj tým, že kým voliči SDKÚ-DS a Smeru-SD sa postavili za „svoju“ vládu, voliči najmä SNS a ĽS-HZDS, ale do značnej miery aj voliči KDH a SMK, sa nepriklonili ani na jednu stranu. Vďaka tomuto postoju, za ktorým môže byť aj nespokojnosť s postavením menších strán vo vládnych koalíciách s dominanciou Smeru, resp. SDKÚ-DS a ich privlastňovaním si výsledkov vládnutia, sa až 36 percent opýtaných domnieva, že zásluhu na rekordnom raste ekonomiky nemá ani jedna z vlád. Dvadsaťpäť percent si myslí, že ju má Dzurindova a dvadsaťštyri, že Ficova vláda. Sám premiér pri viacerých príležitostiach povedal, že za vysoký hospodársky rast treba poďakovať ochote Slovákov dlhé roky tvrdo robiť za nízke mzdy. Podpredsedu ĽS-HZDS M. Urbániho výsledky agentúry Focus neznepokojili a bol rád, že majú takých múdrych voličov, keďže aj podľa neho nemôže byť za ekonomickým rastom jedna konkrétna vláda. Problém pre jeho, resp. Mečiarovu stranu je však v tom, že títo voliči sa s vládou nestotožňujú a berú ju hlavne ako vládu Smeru-SD a jej predsedu R. Fica, v dôsledku čoho sa menší koaliční partneri dostávajú do polohy akýchsi tichých spoločníkov. Rebríček dôveryhodnosti a nedôveryhodnosti členov slovenskej vlády však nenastolil iba problém zatieňovania malých koaličných partnerov dominantným Smerom. Bezprostrední nositelia kľúčovej sociálno-ekonomickej agendy – ministri financií, sociálnych vecí, práce a rodiny a hospodárstva, všetko nominanti Smeru-SD – sa totiž nedostali do povedomia voličov ako hlavní autori zlepšenia ich sociálnej situácie. To je varovanie do budúcnosti. Skutočnosť, že na prvých miestach hneď za premiérom sa umiestnili ministri z tzv. silových rezortov – minister vnútra Kaliňák, minister obrany Kašický a minister zahraničných vecí J. Kubiš – vypovedá o ich komunikačnej zdatnosti. No aby podpora vláde bola udržateľná, bude si to zrejme vyžadovať niečo viac.
