Reklama
Reklama

Ako kapitalizmus „odstraňuje“ chudobu

Takmer tretinu z celkového počtu rozvojových krajín tvoria tzv. najmenej rozvinuté krajiny (angl. The Least Developed Countries – LDC). Sú to krajiny, ktoré trpia vysokou chudobou, nerozvinutou dopravnou infraštruktúrou...
Počet zobrazení: 656
5CB-m.jpg

Takmer tretinu z celkového počtu rozvojových krajín tvoria tzv. najmenej rozvinuté krajiny (angl. The Least Developed Countries – LDC). Sú to krajiny, ktoré trpia vysokou chudobou, nerozvinutou dopravnou infraštruktúrou, veľmi obmedzenými možnosťami vzdelávania a ochrany zdravia, málo rozvinutým poľnohospodárstvom a HDP na obyvateľa majú pod hranicou 900 USD. Žije v nich takmer 40% svetovej chudoby, čiže ľudí s príjmom menším ako 2 USD za deň. Už zo základných údajov v perexe tohto článku je jasné, že práve v týchto krajinách môže boj proti chudobe zaznamenať z hľadiska celosvetových štatistík najväčšie úspechy. Mnohí politici z bohatých krajín sa s obľubou predbiehajú v silných a radikálnych vyhláseniach v podobnom duchu. Médiá ich veľmi radi interpretujú, no už máloktoré z nich spätne overí reálne výsledky sľubovanej pomoci. My tak spravíme. O polovicu nižší rast HDP Medzi svetovými politikmi prevláda názor, že globalizácia produkcie a financií a liberalizácia ekonomických aktivít pomôže zmenšiť príjmové rozdiely medzi krajinami. LDC podstúpili proces ekonomickej liberalizácie a odstraňovali právne i politické prekážky obchodu a kapitálových tokov. Dúfali, že takéto opatrenia povedú k hospodárskemu rastu a ich príjem sa priblíži úrovni vyspelejších ekonomík. Ale až na niekoľko výnimiek bol úspech vo zvyšovaní reálnych príjmov a znižovaní chudoby zanedbateľný. Väčšina obyvateľstva zažila absolútny úpadok životnej úrovne. Polovica nemá prístup k zdravotne bezchybnej vode a dve tretiny dospelého obyvateľstva sú negramotné – pokrok v sociálnej oblasti je minimálny. Domáce zdroje, ktoré by podporili ekonomický rast sú malé a nedostatočný je aj prístup k externým zdrojom financovania. Ekonomiky LDC sú podkapitalizované, chytené v pasci začarovaného kruhu: Nízke príjmy a nízky rast limitujú mobilizáciu domácich zdrojov, nízka úroveň investícií a malá efektívnosť využívania zdrojov zasa obmedzujú rast. Podľa údajov z internetovej stránky www.unctad.org rástol HDP skupiny LDC počas rokov 1970-1975 priemerne ročne o 1,5 %. Značne zaostával za hospodárskym rastom všetkých rozvojových krajín (5,9 %) a bol o viac ako polovicu nižší, než rast v hospodársky vyspelých krajinách. Ukazovateľ HDP v prepočte na jedného obyvateľa krajina (per capita - p.c.), klesal priemerne ročne o 1,1 %, zatiaľ čo v hospodársky vyspelých krajinách, ako aj rozvojových krajinách ako celku, dosahoval rast. V rokoch 1975-1980 sa oba ukazovatele zlepšili, keď HDP rástol priemerne ročne v LDC o 2,8 % a HDP p.c. vzrástol o 0,1 % ročne. Nedosiahli však úroveň rozvojových krajín ako celku, ani hladinu rastu hospodársky vyspelých krajín. Verejné služby za 15 centov denne V prvej polovici 80-tych rokov bol hospodársky rast v LDC, v porovnaní s hospodársky vyspelými krajinami a aj s rozvojovými krajinami ako celku vyšší. V druhej polovici 80-tych rokov však výrazne poklesol. Počas rokov 1990-1995 nastala pozitívna zmena a rast HDP v LDC dosiahol 3,7 %. K poklesu došlo v hospodársky vyspelých krajinách z 3,6 % na 1,8 %, čo by mohlo svedčiť o zmenšujúcom sa rozdiele v hospodárskej úrovni oboch skupín. Keď však vezmeme do úvahy ukazovateľ reálny rast HDP p.c., zistíme opak. Počas rokov 1990-1995 stúpal HDP p.c. v LDC o 1,1 % ročne a takisto aj v hospodársky vyspelých krajinách. V rozvojových krajinách bol rast významnejší (3,1 %), takže rozdiely v hospodárskej úrovni medzi LDC a vyspelými ekonomikami a LDC a rozvojovými krajinami sa nezmenšili. Počas rokov 1995-1999 nastáva mierne zlepšenie a priemerný ročný rast reálneho HDP p.c. dosahuje v LDC 3,2 %, vo všetkých rozvojových krajinách 2,3 % a v hospodársky vyspelých krajinách 2,0 %. Na začiatku nového tisícročia však rast HDP p.c. opäť poklesol v priemere na 2,5 %. LDC trpia všeobecným nedostatkom vnútorných zdrojov na ekonomický rozvoj. Keďže veľká časť obyvateľstva žije v LDC takpovediac „z ruky do úst“, a aj podnikateľský sektor je rozvinutý veľmi slabo, sú domáce úspory veľmi nízke. Domáce finančné zdroje (rozdiel medzi HDP a súkromnou spotrebou), z ktorých možno financovať investície a verejné služby, boli počas rokov 1995-1999 v priemere iba 0,15 USD na deň a osobu. V ostatných rozvojových krajinách sa tento ukazovateľ pohybuje na úrovni 0,35 USD. Takýto vývoj nielenže limituje hospodársky rast financovaný domácimi zdrojmi, ale vytvára zároveň predpoklady zraniteľnosti LDC hospodárstiev. Straty príjmov LDC spôsobené vonkajšími šokmi, napr. poklesom cien vyvážaných komodít, často prevyšujú objem domácich zdrojov, ktoré LDC pre prípad šokov dokážu zmobilizovať. Investori nemajú záujem Možnosť vyslobodiť sa zo začarovaného kruhu ponúkajú externé financie, ktoré vo veľkej miere prispeli aj k zvýšeniu investičnej úrovne v LDC, i napriek nízkym domácim zdrojom. Počas 90-tych rokov a na začiatku nového tisícročia nastal v oblasti externého financovania LDC pokles zahraničnej pomoci a zvýšenie úrovne súkromných kapitálových tokov. Podľa údajov Svetovej banky poklesla pomoc v roku 2000, v porovnaní s obdobím rokov 1989 až 1993, o viac ako 22 %. Priame zahraničné investície (PZI) tvorili 35 % celkového kapitálového prílevu v roku 1999 a v roku 2000 sa ich podiel rovnal 32 %. V prepočte na obyvateľa však uvedené toky vykazujú klesajúci trend. Medzi rokmi 1999 a 2000 poklesli dlhodobé kapitálové toky do LDC o 21 %. Z celkových priamych zahraničných investícií len necelého pol percenta bolo investovaných v LDC. Približne polovica z nich smeruje len do LDC vyvážajúcich ropu. Príjem PZI stúpa ešte i v ázijských LDC, kde sa investori zaujímajú o sektor textilu a odevov. Časť PZI smeruje aj do ostrovných LDC v rámci investícií do cestovného ruchu. Tieto údaje dokumentujú, že o LDC, okrem tých, ktoré disponujú strategickou surovinou, nemajú zahraniční investori záujem. Väčšina LDC je preto odkázaná na verejné zdroje financovania formou finančnej a technickej pomoci. Jednou z nich je pomoc poskytovaná štátmi OECD, ktorú koordinuje Development Assistance Comittee – DAC. Aj keď sa financie pochádzajúce z tejto oblasti zdajú byť potrebné, v absolútnom vyjadrení z roka na rok klesajú. Oficiálna rozvojová pomoc (Official Development Assistance), ako sa nazýva pomoc OECD krajín, poklesla v nominálnom vyjadrení na hlavu od roku 1994 do roku 2000 o 35 %. V reálnom vyjadrení predstavoval pokles 30 %. Väčšina rozvojovej pomoci má formu bilaterálnych grantov a príspevkov do multilaterálnych organizácií. Podľa oblasti smerovania rozvojovej pomoci sa znižuje podiel pomoci do výrobných oblastí, oblasti hospodárskej infraštruktúry a služieb a zvyšuje sa podiel do sociálnej infraštruktúry, ako je napríklad vzdelanie. Horšie, ako ostatné rozvojové krajiny Vysoké hodnoty vonkajšieho zadĺženia brzdia hospodársku výkonnosť mnohých krajín LDC. Ku koncu roka 2000 dosiahol celkový zahraničný dlh vo všetkých LDC 143,2 mld. Oproti roku 1999 sa hodnota dlhu znížila o 6,1 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje pokles o 9,3 mld. USD. Dlh sa v roku 1999 znížil najmä vďaka odpusteniu časti dlhu a v roku 2000 vďaka zmenám menových kurzov. Tie z časti znížili mierny nárast dlhu, ktorý predstavovali nové pôžičky. V nasledujúcom roku sa však dlh začal opäť šplhať nahor a na konci roku 2004 dosiahol hodnotu 163 mld. USD. Súčasná úroveň ľudského rozvoja vo väčšine LDC je nízka a len veľmi málo LDC je na ceste naplniť rozvojové cieľe. Viac ako 64 % populácie LDC žije v krajinách, ktoré ďaleko zaostávajú za cieľom znižovania hladu. Viac ako 75 % obyvateľstva LDC žije v krajinách, v ktorých je len malý predpoklad, že znížia úmrtnosť novorodencov a detí do 5 rokov, ako je stanovené v cieľoch. Tretina populácie LDC je z krajín, ktoré plnia cieľ prístupu k pitnej vode na menej ako 94 %. Viac ako 40 % obyvateľstva pochádza z LDC, ktoré ďaleko zaostávajú za určeným zvýšením základného vzdelania, aj keď vo vzdelanosti žien došlo k výraznému pokroku. Naďalej v LDC stúpa počet nových prípadov ochorení na maláriu, TBC a HIV/AIDS. Ak sa zachová trend 90-tych rokov, nedosiahnu LDC v roku 2015 ani úroveň ostatných rozvojových krajín z roku 1997 resp. 1998. Predpokladaná dĺžka života by síce bola u mužov aj žien len o niečo vyššia ako v roku 1998, ale stále by nedosahovala hodnoty ostatných rozvojových krajín. V úmrtnosti detí do päť rokov sa očakáva do roku 2015 pokles z vyše 150 na 110 z 1000 živo narodených detí, ale v porovnaní s rozvojovými krajinami, je to skoro dvojnásobok úrovne roku 1998. Veľké sľuby bohatých krajín... Vo vzdelanosti mužov a žien sa nepredpokladá zmenšenie rozdielu a v roku 2015 by podiel vzdelaných žien na počte vzdelaných mužov bol o 20 % nižší ako v ostatných rozvojových krajinách v roku 1997, kde dosahuje skoro 100 %. Podobná prognóza platí i pre percento mužov a žien so základným vzdelaním, kde v roku 2015 by LDC, napriek čiastočnému zlepšeniu, dosiahli približne dve tretiny hodnôt ostatných rozvojových krajín za rok 1997. Aká bude reálna situácia je momentálne ťažké odhadnúť. Faktom však podľa prepočtov UNCTAD ostáva, že ak by si LDC boli zachovali v 90-tych rokoch trend rokov 60-tych a 70-tych, mohli byť ich sociálne ukazovatele priaznivejšie a LDC by boli pri napĺňaní rozvojových cieľov úspešnejšie. V záväzku mobilizácie finančných zdrojov sa stanovil cieľ, že „darcovské krajiny splnia v čo najkratšom čase finančné záväzky, ktoré prijali.“ Krajiny, ktoré poskytujú vo forme oficiálnej rozvojovej pomoci (ORP) 0,2 % svojho HNP budú pokračovať vo svojom úsilí. Darcovia, ktorí poskytli ORP vo výške 0,15 % HNP, sa budú snažiť zvýšiť pomoc na 0,2 % a tí, ktorí sa zaviazali poskytnúť 0,15 % HNP, ale túto hranicu nedosiahli, sa budú snažiť dosiahnuť ju do piatich rokov. ... plnia len niektoré z nich Skutočnosť je taká, že v roku 2000 len Dánsko, Nórsko, Luxembursko, Švédsko a Holandsko poskytlo ORP v hodnote viac ako 0,2 % ich HNP. Všetci ostatní darcovia sú pod úrovňou 0,15 %, aj keď Japonsko (2,1 mld. USD) a USA (2,0 mld. USD) sú v absolútnom vyjadrení na prvých priečkach. Podľa odhadov UNCTAD – ak sa má dosiahnuť zníženie chudoby o polovicu – by bolo potrebné túto pomoc zdvojnásobiť. Podľa odhadov MMF a Svetovej banky dokonca strojnásobiť. Na to, aby sa dosiahli ciele v oblasti základného vzdelania do roku 2015, by bolo potrebné zvýšiť podľa odhadov UNICEF finančné zdroje (domáce a zahraničné) o 1,8 mld. ročne a podľa odhadov WHO na dosiahnutie cieľov v oblasti vylepšenia zdravia by bolo potrebných ďalších 17 mld. USD. Nechávame na každom čitateľovi, nech si názor spraví sám. Autor sa venuje projektom v sociálnej sfére a vzdelávaní

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama