Reklama
Reklama

Nejasná správa o stave (a budúcnosti) KDH

Tak, už to majú za sebou aj kresťanskí demokrati. Ich snem bol hlavnou politickou udalosťou minulého týždňa. Voľba predsedu sa síce skončila, podobne ako na sneme HZDS, podľa očakávaní, no menej jasné je, ako bude vyzerať politika KDH ...
Počet zobrazení: 978
2507_03_Hrusovsky_SITAcb-m.jpg

Tak, už to majú za sebou aj kresťanskí demokrati. Ich snem bol hlavnou politickou udalosťou minulého týždňa. Voľba predsedu sa síce skončila, podobne ako na sneme HZDS, podľa očakávaní, no menej jasné je, ako bude vyzerať politika KDH navonok a k čomu povedie. Vystúpenia oboch hlavných kandidátov na predsednícky post síce zreteľne ukázali, v čom sa odlišujú, ale aj to, že v tom najdôležitejšom medzi nimi rozdiel nie je. Rozhodne sa nedá očakávať, že by výsledky snemu výraznejšie zamávali postavením Kresťansko-demokratického hnutia na slovenskej politickej scéne. Júnový výskum ÚVVM pri ŠÚ SR síce ukázal mizivý pokles volebných preferencií oproti máju (o 0,3 %), ale to celkom určite nie je trend, ktorý by sa po sobotnom sneme potvrdil. Iba ak by KDH upadlo do hlbokých a medializovaných vnútorných rozporov, čo nikto neočakáva. Palko – vymyslená obeť Svedčí o tom aj fakt, že Daniel Lipšic sa stal podpredsedom s ešte väčším počtom hlasov, než Pavol Hrušovský predsedom. To, samozrejme, neznamená príklon väčšiny k jeho „krídlu“, lebo táto otázka sa vyriešila už voľbou predsedu. Je to však ocenením toho, že D. Lipšic sa, na rozdiel od Vladimíra Palka, neurazil a napriek prehre v hlavnom súboji sa nevzdáva ani zodpovednosti, ani šance, v budúcnosti niečo zmeniť. Predovšetkým však Lipšicovu kandidatúru delegáti pochopili ako symbol, že dnes vari najpopulárnejší politik KDH uznáva jednotu hnutia a nechce pôsobiť proti jeho legitímnemu vedeniu „poza bučky“. A presne o to isté ide drvivej väčšine členov, bez ohľadu na to, či sa rátajú k Hrušovského, alebo k Palkovým prívržencom. Naopak, bývalý minister vnútra v druhej Dzurindovej vláde vystupoval tak, že si nikto nie je istý, či by práve on zárukou jednoty naozaj bol. Nechajme teraz bokom reči o „morálnej integrite“ a „čistote“ V. Palka a jeho „hodnotovom posolstve“ pre KDH. Akčná jednota je pre politickú stranu kľúčovou výhodou a nejednota nevýhodou, nech sa už dosiahne akýmkoľvek spôsobom. A členovia KDH dokázali, že ich hnutie nie je v tomto smere nijakou výnimkou. Víťazstvo Pavla Hrušovského vôbec nemusí znamenať, že strana žije v pretvárke a „nepravde“ – hoci to môže byť pravda a dosť to závisí od subjektívneho hodnotenia. V. Palko môže mať sto-krát pravdu, ale všetko, čo delegátom snemu ponúkol je iba jeho vlastný pohľad na minulosť. Jeho chybou nebola pravdovravnosť, ako to počas snemu i po ňom viac krát opakoval, ale to, že neponúkol nič viac. Ak je pravda, že počas uplynulého roka navštívil všetky okresy a osobne sa rozprával s väčšinou delegátov, znamená to, že mal dosť času, aby s nimi prediskutoval minulosť KDH, všetky prešľapy a kritické momenty hnutia i konkrétnych ľudí. Na sneme mal teda urobiť ďalší krok a povedať ľuďom, ako ďalej, čo z toho všetkého vyplýva pre budúcnosť strany a aká by mala byť. Konkrétne. Jediný program – antikomunizmus a návraty Práve v tomto momente V. Palko ukázal, ako málo sa v politike naučil. Na štátnika rozhodne nedorástol a je len málo pravdepodobné, že by ako predseda dokázal KDH pozdvihnúť. Takmer celý Palkov prejav bol návratom do minulosti: do čias, keď KDH vznikalo, do jednotlivých (uplynulých) volebných období, do viac či menej kritických momentov, do bojov proti komunizmu, mečiarizmu, dzurindizmu. Neustále návraty, neustále vysvetľovanie toho, čo sa stalo, neustále obhajovanie toho, čo už bolo. V. Palko hovoril veľa, ale ani slovkom sa nezmienil o niečom, z čoho by bolo možné pochopiť, čomu sa ako predseda bude najviac venovať. V celom jeho prejave bolo možné vystopovať len jednu, ani nie tak programovú, ako ideologickú prioritu: antikomunizmus. Palko bojoval proti vládnucim komunistom, potom proti postkomunistom, teraz chce bojovať proti skrytým a do iných strán prebehnuvším komunistom. Je to jediný zrozumiteľný bod jeho politického programu, ktorým však dnes na Slovensku nemôže osloviť takmer nikoho. Komunizmus je mŕtvy a Palkovi „postkomunisti“ dnes realizujú absolútne nekomunistickú, často vyslovene pravicovú politiku. Proti tomu však tento zástavník antikomunizmu nenamieta. Palko sa nemôže čudovať, že jeho rétorika a program oslovuje len málokoho, keďže komunisti sú pre neho všetci, ktorí, čo i len v jedinom bode, nerešpektujú jeho vlastnú predstavu o kresťanskodemokratickej politike. A tak sa stáva nezrozumiteľným a pripomína posadnutého. Dokonca aj vlastným spolustraníkom. Vyzerá to tak, že antikomunizmus je pre V. Palka liekom na všetky problémy súčasnosti. „Postkomunizmus v ľavicovej forme bránil ekonomickej transformácii. Vo forme nacionalistickej hrozil izoláciou Slovenska. Vo forme liberálnej ide proti rodine. Teraz je hrozbou spriemernenia, oslabenia historickej pamäti.“ Klasik hľadal za všetkým ženu, Vladimír Palko postkomunizmus. Politické rozhodnutia nerobí na základe terajšej reality, ale podľa toho, „nakoľko sa v KDH vyčerpal odkaz novembra 1989.“ Napokon jasne povedal, že prioritou pre neho nie je budúcnosť: „Ponúkam KDH, že bude mať predsedu, ktorý presadzuje hrdosť na zápas, ktorý KDH viedlo.“ Ponuka na hrdosť na budúcnosť hnutia z jeho strany neprišla. Zrozumiteľný Hrušovský V tomto smere prevýšil Pavol Hrušovský svojho súpera niekoľkonásobne. Je jasné, že o minulosti hovoriť nechcel aj preto, lebo nie na všetko, čo v posledných rokoch urobil, je hrdý. Zároveň je však isté, že dosť veľa o tom musel hovoriť doteraz – nielen na okresných snemoch, ale aj iných formálnych a neformálnych straníckych stretnutiach. Správne odhadol, že hovoriť o nepríjemnostiach z minulosti sa už nechce ani radovým členom. Napokon zohľadnil fakt, že ľudia z politických strán sa (aspoň u nás) ešte stále radi presviedčajú, že úspech závisí od programu, obsahových priorít a zásad. Svoj kandidátsky prejav zameral práve týmto smerom. P. Hrušovský „zotrel“ V . Palka aj v jeho prioritnej oblasti: v hodnotách. Palko ponúkol len antikomunizmus, Hrušovský celý diapazón aktuálnych kresťansko-demokratických princípov. Nevynechal žiadny z tých, s ktorými sa jeho bývalý podpredseda doteraz stotožňoval, ale na sneme ich ani len nespomenul. Hovoril o pravde, hovoril o lži, hovoril o kresťanstve, nekompromisne obhajoval konzervativizmus. Ideologickým nepriateľom neponúkol ani len náznak zmierenia, ideologickým prívržencom, naopak, ponúkol zrozumiteľnú obhajobu ortodoxnej kresťanskej demokracie. Každý, kto sa v hodnotovej oblasti v podstate zhoduje v V. Palkom, musel byť s Hrušovského prejavom spokojný. Je zrejmé, že Palkove predpovede, že na snem prichádza až 30 percent nerozhodnutých voličov, neboli pravdivé. Bolo ich oveľa menej, o čom paradoxne svedčí práve Palkov vysoký volebný výsledok. „Problém bude s tým, že členov hnutia nezaujíma, kto príde s akým programom,“ povedal V. Palko novinárom. V prípade jeho voličov to platí stopercentne. Na rozdiel od šéfa KDH im on žiadny program neponúkol. Priveľa otázok bez odpovedí Podľa väčšiny komentátorov uprednostnili delegáti snemu účasť KDH v akejkoľvek vláde, ale také jednoduché to zasa nebude. Vladimír Palko prehral aj preto, lebo upratoval pred prahom každého, len pred vlastným nechal neporiadok. Veď ako minister vnútra sa práve on a D. Lipšic „vyznamenali“ viacerými rozhodnutiami silne zaváňajúcimi rozhadzovaním verejných peňazí a neobjektívnym uprednostňovaním stranícky spriaznených firiem. Aj v KDH asi mnohí neveria, že M. Cebo nepomohol zbohatnúť aj svojmu šéfovi, resp. sa im nepáči, že V. Palko tak tvrdo odsudzoval záujem radových funkcionárov vydržať na svojich teplých, ale predsa len malých štátnych miestečkach, hoci M. Ceba obhajoval aj vo chvíli, keď jeho korupciou zaváňajúce praktiky vyšli na povrch. KDH sa ani pod Hrušovského vedením nechce stať len príveskom hocijakého vládneho zoskupenia. Nie je však jasné, ako chce staronové vedenie zvýšiť volebné preferencie hnutia. Jeho predseda síce hovoril o programových prioritách pomerne veľa, lenže často deklaroval ciele, ktoré sú v rozpore s tým, čo KDH robilo, resp. pri čom asistovalo v predošlom volebnom období. Voliči len ťažko uveria, že sa starí psi naučili novým kúskom. P. Hrušovský i to naznačil, že nebude opúšťať kontroverzné kresťansko-katolícke postoje, ktoré tiež nezaznamenali u voličov veľký ohlas. Je naopak jasné, že KDH prioritne bude svojich voličov hľadať na vidieku. Na rozdiel od snemu HZDS však po sneme KDH zostáva otvorené množstvo otázok. A tak, zatiaľ čo predpovedať budúcnosť Mečiarovho hnutia nie je veľmi ťažké, budúcnosť Hrušovského KDH ostáva dosť nejasná. Autor je politológ Perly z prejavu Pavla Hrušovského Je predsa písané: v pote tváre budeš dorábať svoj chlieb. Taký je poriadok. Tento poriadok je porušovaný nielen tými, ktorí zarábajú peniaze zločinom, špekuláciou alebo inak, ale aj tými, ktorí v sociálnych štátoch rozdávajú a dostávajú štedré sociálne podpory. Geniálne novátorstvo. Sociálna politika staronového vedenia KDH bude vychádzať z myšlienky, že nezamestnaní sú rovnakí zločinci, ako bohatí zlodeji. Nezamestnaným teda kresťanskí demokrati nebudú pomáhať, ale budú ich tvrdo trestať. Šiestym sociálnym smrteľným hriechom, ktorý ako kresťanskí demokrati nesmieme dopustiť, sú pôžitky bez morálky. Konzum bez morálky v znamení hesla: užívajte si po nás potopa, voľné zväzky mužov a žien áno, ale deti už nie. Zväzky homosexuálov. A dôsledky? Rozpad tradičnej rodiny, vymieranie, rozmáhajúce sa zneužívanie drog, hrozivý nárast kriminality a tak ďalej. Ak by ste po slovách „pôžitky bez morálky“ hľadali kritiku privatizérov, ktorí napr. KDH zastupovali vo vedení FNM, a dnes si užívajú, či rôznych nominantov a dosadených úradníkov, ktorí netransparentne rozhadzovali štátne peniaze, mýlite sa. Také pôžitky sa Hrušovského morálke nepriečia. Namiesto toho ponúka Hrušovský ďalšiu zo svojich geniálnych analýz: za nárastom kriminality a zneužívaním drog sú homosexuáli. Druhú z predkladaných zásad tvorí podpora vzdelania a kultúry, s dôrazom na upevnenie duchovných a morálnych hodnôt, vrátane obnovenia úcty k starším, zdravého patriotizmu a schopnosti prinášať obete v prospech rodiny, obce a vlasti. Sem patrí podpora vedy a umenia, všeobecne dostupnej kultúry ale i podpora športu ako zdravého životného štýlu dostupného všetkým. Myslíte si, že Martin Fronc dobre počúval svojho straníckeho šéfa? Musíme však trvať na tom, že existuje vyššia mravná norma nadriadená písanému zákonodárstvu, ktorá vychádza z prirodzenosti ľudského bytia a ktorej musí byť podriadené každé chápanie človeka, všeobecného blaha a štátu. Vo všeobecnosti nesporná a príťažlivá myšlienka, ale pozor, prichádza vyvrcholenie... Musíme preto jasne rozlišovať politický pluralizmus ako rôznosť ciest k dosiahnutiu rovnakých legitímnych politických cieľov od pluralizmu morálneho, ktorý falošne považuje všetky chápania života a morálky za rovnocenné. Každý človek, ktorý sa usiluje žiť podľa božieho zákona má všetky predpoklady byť tiež dobrým a platným občanom, lebo čo je dobré pre veriacich, nemôže byť zlé pre štát. Úžasné, čo poviete. Hrušovský určite musel absolvovať VUML, alebo o ňom aspoň veľa počul a čo počul, to si dobre zapamätal. Namiesto slov „božieho zákona“ dosaďte „manifestu komunistickej strany“ a namiesto „veriacich“ dosaďte „komunistov“ a staronové vedenie KDH ponúka návrat do totality ako vyšitý. Pluralita, ale len v rámci jediného presvedčenia, jedinej ideológie. Nie je na to nejaký paragraf v Trestnom zákone? A nechcel ho odtiaľ Lipšic pred časom dostať preč? Fungovanie demokracie predpokladá existenciu hodnôt, ktoré musia byť hlboko uložené v srdci každého človeka, hodnôt, o ktorých sa, milí priatelia, nevyjednáva. Ide o naše kresťanské hodnoty, ktoré nevytvára sama demokracia a bez ktorých sa mení na obyčajnú vôľu väčšiny. To je už len taká perlička na záver, ak by si niekto myslel, že v predošlom citáte sa Pavol Hrušovský nebodaj nedopatrením pomýlil. Komentár J. T.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama