Tučné Slovensko: v rebríčku obezity na 4. mieste

Slovensko je čoraz tučnejšie. Odborníci tvrdia, že to zatiaľ nie je katastrofa, ale trend je negatívny. Kopírujeme vývoj západnej Európy, ale podľa OECD patríme dokonca medzi najtučnejšie národy sveta. Tučnota (alebo obezita) pritom nie je len dôsledkom životného štýlu, ale má aj svoje sociálne príčiny. Podľa výskumov je v chudobných rodinách viac tučných ľudí, než v bohatších. Zdravý životný štýl je totiž stále nákladnejší. Lekári či pedagógovia občas upozornia, že obéznych ľudí pribúda a varujú, že sa z toho stáva vážny spoločenský problé. Politici však na to veľmi nereagujú. Aj média sa tejto téme väčšinou venujú iba z komerčného hľadiska: píšu o tom ako o senzácii a predovšetkým ženské magazíny ju spájajú s nekonečným množstvom „zaručených“ receptov na chudnutie. Lenže podľa odborníkov ide o zdravotný a sociálny problém a je načase, aby sme k obezite pristupovali z tohto hľadiska. 5 000 000 tučných detí Alarmujúce sú najmä posledné štatistické údaje o detskej tučnote. V správe, ktorú nedávno prijal Európsky parlament (EP), sa píše, že počet osôb trpiacich obezitou sa v rámci Európskej únie za posledných 30 rokov neobyčajne zvýšil. Dnes je ňou zasiahnutých už 27 percent mužov a 38 percent žien. Pokiaľ ide o deti, obezitou ich v EÚ trpí už vyše 5 miliónov (bez Bulharska a Rumunska), pričom ročne pribúda na starom kontinente až 300 000 obéznych detí. Tieto údaje pritom hovoria len o obéznych deťoch. Predpokladá, že aspoň rovnaký počet detí trpí nadváhou, čo je „nižšia úroveň“ tučnoty. „Tempo rastu fenoménu obezity v EÚ je rovnaké, ako v USA na začiatku 90. rokov“, píšu autori správy pre EP. Prieskum, ktorý slúžil ako podklad pre parlamentnú správu sa uskutočnil v roku 2006 vo všetkých vtedajších členských krajinách Európskej únie. Výsledok je alarmujúci. Údaje ukazujú, že priemerný občan 20 krajín EÚ má nadváhu. Len v ostatných 5 krajinách je človek oficiálne zdravý. Z celej Únie sú najťažší obyvatelia Malty a Grécka. Najľahší zasa Taliani a Francúzi. Obezita však nie je len ďalším „európskym“ problémom, ktorý trápi bohaté členské štáty, či „Brusel“ a Slovenska sa netýka. Vedúca odboru hygieny detí a mládeže ÚVZ SR Jana Nováková tvrdí, že výskyt obezity na Slovensku ešte nemá charakter epidémie. Zároveň však upozorňuje, že nastal správny čas na to, aby sa zabránilo rozširovaniu nadváhy. Ľudí s nadváhou totiž pribúda rýchlejšie a najväčší problém je v tom, že oni sami si to neuvedomujú. Takže sa stále viac približujú k hranici, za ktorou je už z nadváhy obezita. Napokon, ani nadváha nie je čosi, čo by v nás nemalo vzbudzovať pozornosť. V momente, keď sa naša telesná hmotnosť zvyšuje nad zdravý limit, mali by sme spozornieť, lebo ak si to neuvedomíme v prvopočiatku je pravdepodobné, že ten nárast v priebehu niekoľkých rokov prerastie do obezity. Chlapci obéznejší ako dievčatá Hoci celkovo nie je u nás obéznych ľudí zatiaľ až tak veľa, vývoj ukazuje, že nás to v priebehu niekoľkých rokov čaká. Naznačuje to prudký nárast počtu obéznych detí. Hlavný problém obezity detí spočíva v tom, že už v nízkom veku vznikajú „základy“ možných civilizačných chorôb v dospelosti a navyše je takmer isté, že obézne dieťa bude obézne aj vo vyššom veku a pravdepodobne celý život. Zvykne si totiž na obezitu ako na prirodzenú súčasť svojho života, bude si vyhľadávať podobne obéznych partnerov a tým stratí prirodzenú motiváciu schudnúť. Podľa riaditeľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Ivana Rovného by mal byť do konca roku vypracovaný národný program boja proti obezite, ktorý by v priebehu štyroch až piatich rokov vyriešil súčasnú nepriaznivú situáciu. V holandskom Noordwijku dokonca vlani prijali Európsku chartu boja proti obezite s cieľom potlačiť a zvrátiť súčasný trend zvyšujúcej sa hmotnosti obyvateľstva. Varujúci je fakt, že v súčasnosti pribúda na Slovensku počet tučných detí desaťkrát rýchlejšie než v roku 1970. Podľa celoštátneho antropometrického prieskumu z roku 2001 trpí na Slovensku vyše 12 percent dievčat ako aj chlapcov nadváhou. Z nich je 7,8 percenta obéznych chlapcov a 6,9 percenta obéznych dievčat. Vzhľadom na nové moderné pohľady, ako má človek vyzerať, aby bol krásny a príťažlivý, sa u dievčat vo veku 17 až 18 rokov objavili trendy zoštíhľovania. Ako dôkaz slúži porovnanie, z ktorého vyplýva, že chlapci za posledných päťdesiat rokov narástli o 9 centimetrov, no zároveň sa ich hmotnosť zvýšila o 7,7 kilogramu. Dievčatá síce narástli tiež, konkrétne o 5 centimetrov, ale v priemere sa ich váha nezmenila. Patríme medzi najtučnejších O tom, že naozaj ide o vážny spoločenský problém, ktorý ovplyvňuje aj ekonomiky, svedčí i fakt, že v máji vydala porovnávaciu správu o tučnote vo svojich členských krajinách aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Podľa tejto správy má na Slovensku nadváhu takmer 57 percent obyvateľov a v rebríčku tučnoty nám patrí 4. miesto medzi 30 ekonomicky najvyspelejšími krajinami sveta! Denník SME síce upozornil, že OECD porovnávala v niektorých prípadoch údaje za rôzne časové obdobia, ale podľa Márie Avdičovej z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica boli v našom prípade zozbierané v okresoch Banská Bystrica, Brezno a Trebišov, ktoré štruktúrou obyvateľstva zodpovedajú slovenskému priemeru. Aktuálne čísla vraj dokazujú, že tučných ľudí by u nás malo byť o necelých desať percent menej, čo je však stále približne polovica obyvateľov! Navyše Gaetan Lafortune z OECD upozorňuje, že výsledky z prieskumov skresľujú realitu skôr k lepšiemu než horšiemu, lebo „v telefonických prieskumoch majú ľudia tendenciu podhodnotiť svoju hmotnosť a zveličiť výšku.“ Takže v skutočnosti to u nás môže s tučnotou vyzerať ešte horšie, než sa zdá. Svedčí o tom aj fakt, že napriek štatistickým výsledkom si len 38 % občanov Únie myslí, že trpí nadváhou. Národný program boja proti obezite však bude mať praktický význam iba v prípade, že bude obsahovať reálne ciele, podporené reálnymi nástrojmi. Inak sa stane len ďalším politickým pamfletom, ktorý problém vyriešiť nepomôže. Zaujímavým spôsobom zareagovali na najnovšie informácie o rastúcom počte tučných obyvateľov v Nemecku. Táto krajina ich má v EÚ najviac. Viac peňazí školským jedálňam Nadváhu majú až dve tretiny nemeckých mužov a jedna tretina žien. Poslanci vládnych strán sa domnievajú, že tu pomôže už len zvýšenie daní. A tak prišli s iniciatívou, po ktorej môže Nemcom chuť cukru poriadne zhorknúť: chcú zvýšiť daň na potraviny s obsahom cukru až o 12 %. O návrhu sa zrejme bude diskutovať v parlamentom výbore, ale výsledok zatiaľ nie je istý – aj členovia výboru totiž majú nadváhu. Európski poslanci členským krajinám odporučili, aby obezitu oficiálne uznali za chronickú chorobu. Hlavnú pozornosť navrhujú venovať deťom, lebo za obezitu môžu do značnej miery stravovacie návyky a tie ľudia získavajú práve v detstve. Školy podľa nich musia nabádať deti, aby si rozvíjali chuť, podporovať ich pravidelnú telesnú aktivitu a zdravý životný štýl. Členské štáty majú preto poskytnúť dostatok finančných prostriedkov na školské stravovanie a umožniť tak školám „podávať čerstvé jedlá, vyrobené najlepšie z ekologického alebo regionálneho poľnohospodárstva“. V tejto súvislosti správa spomína aj nariadenie týkajúce sa výživových a zdravotných informácií na obaloch potravín, ktoré podľa poslancov konečne umožní spotrebiteľom získať pravdivé a spoľahlivé informácie o výživových vlastnostiach výrobkov, a to najmä tých, ktoré obsahujú väčšie množstvo cukru, soli, ako aj niektorých tukov. Napokon EP odporúča, aby Európska komisia a európsky mediálny priemysel uzavreli „džentlmenskú dohodu“, aby boli do tvorby médií (televízia, kino, internet a videohry) zaradené informácie týkajúce sa zdravia a oddychu, ako aj dôležitosti športových aktivít. Pohyb sa stal luxusom Akokoľvek úprimne to európski poslanci mysleli, nemožno sa ubrániť dojmu, že sú buď naivní, alebo im je to v skutočnosti jedno. Tvorcovia televíznych programov, a internetových videohier predsa nepotrebujú vyháňať svojich konzumentov na čerstvý vzduch. Išli by sami proti sebe. Pritom práve počítače a televízia sa veľkou mierou podieľajú na tučnote detí. Podľa štúdie WHO Health Behaviour in School-aged Children (HBSC), do ktorej sa zapojilo po 1500 žiakov piatych, siedmych a deviatych ročníkov zo 41 krajín vrátane Slovenska, strávi 46 percent detí dve až tri hodiny denne pri televízore. Počítačové hry pohltia cez pracovné dni 40 percentám školákom dve hodiny. Dostať deti od televízorov a počítačov je jednak otázka výchovy, jednak dostatočne atraktívnych alternatív. V jednom aj druhom prípade však máme obrovské rezervy. Hodiny telesnej výchovy sú na školách často neatraktívne, a to aj preto, že ich učia nekvalifikovaní učitelia. Vzhľadom na nízke platy to absolventov Fakulty telesnej výchovy a športu UK do škôl neláka a mnoho riaditeľov si aj myslí, že „telesnú“ zvládne učiť každý. Ale stereotypné hodiny, ktoré sú zložené len z behania či naháňania sa za loptou, nedokážu urobiť zo športu lákavú alternatívu využitia voľného času. Nehovoriac o tom, že v mestách, ale už aj na vidieku chýba deťom dostatok príležitostí na cieľavedomé športovanie. SLOVO už o tom prednedávnom písalo, takže nemá zmysel sa opakovať. V každom prípade však šport na základných školách i neprofesionálny šport v kluboch v najväčšej miere závisí od finančných možností samospráv a možností rodičov. Jedny, aj druhé sú kriticky malé, čo sa negatívne prejavuje na dostatku pohybových aktivít detí. V dospelosti sa k tomu pridáva aj nadmerné pracovné zaťaženie väčšiny obyčajných ľudí – z rekreačného športu sa stal luxus, ktorý si mnohí jednoducho nemôžu dovoliť. Nezdravé je lacnejšie Lenže ani so stravovaním to nie je lepšie a opäť nie je na vine len zmena v životnom štýle spoločnosti. Až 25 percent detí nikdy neraňajkuje a 43,8 percent zje i niekoľko sladkostí denne. Ovocie má na dennom jedálničku 31 percent žiakov, pričom na zelenine si denne pochutí len 22 percent opýtaných detí. Deťom preto chýbajú odporúčané denné dávky vitamínov či minerálnych látok, ktoré by mali prijímať práve v podobe ovocia a zeleniny. „Musíme preferovať podávanie vitamínov v prirodzenej forme, teda podávať ovocie a zeleninu,“ hovorí J. Nováková z ÚVZ. Lenže jej slová majú pre Slovensko rovnaký význam ako odporúčanie EP, aby vlády dali viac peňazí na zdravšie školské stravovanie – čiže žiadny. Iba v malej miere je totiž zlé stravovanie výsledkom slabej uvedomelosti ľudí. Aj vláda si je celkom určite vedomá, že stravovacia jednotka v školských jedálňach je na najnižšej hranici. Problémom je nedostatok peňazí. Kilo jahôd predávali trhovníci i obchodné reťazce za sto korún ešte pred dvoma týždňami a ani pokles ceny o 30 – 35 korún nie je pre väčšinu obyčajných ľudí výhrou. Aj za kilo paradajok, či paprík zaplatíte okolo 50 – 70 korún, jablká sú za vyše 30. Občas možno kúpiť zeleninu či ovocie aj lacnejšie, ale vždy je to na úkor ich kvality. Naopak, sladkosti a slané pochutiny – tyčinky, chipsy, keksíky, čokolády – možno kúpiť oveľa lacnejšie, nátierky na báze tukov tiež stoja menej než zelenina či sójové alternatívy. Takže nezdravé stravovanie je výsledkom najmä finančných možností ľudí. Ľudia nie sú hlúpi, ale musia sa prispôsobovať okolnostiam, ktoré sami nevytvárajú. Šport a zdravá strava musia byť v zásade lacnejšou alternatívou nešportovania a zlého stravovania sa. A do toho musí zasiahnuť štát, veď 4 – 7 % celkových výdavkov na zdravotníctvo pohltia choroby spojené s problémami nadváhy. Boj proti tučnote je dnes teda naozaj politickou otázkou. Autori sú stáli spolupracovníci Slova Nadváhu a obezitu signalizuje nadmerná hrúbka podkožného tuku. Sú chronickým ochorením, ktoré je spojené s celým radom ďalších porúch. Ako rizikové faktory sa podieľajú na vzniku cukrovky, srdcovo-cievnych ochorení, nepriaznivo vplývajú na dĺžku a kvalitu života. Obézni ľudia majú problémy aj so zníženou pohyblivosťou. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) spôsobujú v európskom regióne ochorenia súvisiace s nadmernou telesnou hmotnosťou ročne viac ako milión úmrtí. Obezita a nadmerná telesná hmotnosť sú totiž nezanedbateľnými predpokladmi aj pre vznik vážnych malígnych ochorení, ako sú nádory hrubého čreva, konečníka, prostaty, prsníka či krčka maternice. Zároveň sú príčinou mnohých gastrointestinálnych, endokrinologicko-reproduktívnych či šľachovo-skeletálnych ochorení, nevynímajúc problémy dýchacieho ústrojenstva. Obezitu môžeme vypočítať podľa indexu telesnej hmotnosti - Body Mass Index (BMI). Ak je výsledok v rozmedzí 18,5 a 25, človek je zdravý, medzi 25 a 30 ide o nadváhu a BMI nad 30 už signalizuje obezitu. Najtučnejšie krajiny EÚ (národný priemer BMI) Malta – 26,6, Grécko – 25, Fínsko – 25,8, Luxembursko – 25,7, Maďarsko – 25,6, Cyprus – 25,6, Litva – 25,5, Slovinsko – 25,5, Dánsko – 25,5, Veľká Británia – 25,4. Najchudšie krajiny EÚ ( národný priemer BMI) Belgicko – 25,1, Lotyšsko – 25,1, Estónsko – 25,2, Česká republika – 25,2,.Taliansko – 24,3, Francúzsko – 24,5, Rakúsko – 24,8, Poľsko – 24,8, Holandsko – 24,9, Zdroj: Európska komisia, prieskum v roku 2006