Putin využije Bushovu neobľúbenosť

Nadnárodné korporácie budú v Rusku investovať naďalej, a to aj napriek tomu, že vzťahy Moskvy so Západom sa zhoršili.
Počet zobrazení: 1119
Putin_foto_Henry Urtrea-m.jpg

Nadnárodné korporácie budú v Rusku investovať naďalej, a to aj napriek tomu, že vzťahy Moskvy so Západom sa zhoršili. Na ekonomickom fóre v Petrohrade podpísali s krajinou obchody za štyri miliardy dolárov, pričom napríklad ruský Aeroflot si u Boeingu objednal lietadlá. Top manažéri Shellu, Coca-Coly, Nestlé, či Siemensu si potom vypočuli kritiku ruského prezidenta, ktorú adresoval nadnárodným finančným inštitúciám. Tie sú podľa neho zastaralé, nedemokratické a nerešpektujú rastúcu silu nových trhových ekonomík. Fungujú iba podľa predstáv USA (Svetová banka) či Európskej únie (Medzinárodný menový fond), napriek tomu, že 60 % svetového HDP už tvoria krajiny mimo pôvodnej G7. Sebavedomý Putin Otvorená kritika svetového ekonomického systému, ktorý, samozrejme, posilňuje západnú dominanciu, poukazuje na Putinovo rastúce sebavedomie. Tlieskajúci riaditelia najmocnejších svetových firiem si dobre všímajú 7 % ročný ekonomický rast aj 12 % zvyšovanie reálnych príjmov. Deviata najväčšia ekonomika sveta má obrovské zásoby zlata a je kľúčovým hráčom svetovej energetiky. Denne dodáva na trh viac ropy ako Saudská Arábia a je najväčším producentom plynu. S klesajúcimi energetickými zásobami bude vplyv Ruska narastať a rastúca kúpna sila jeho obyvateľov je pre súkromný sektor príliš mocná na to, aby mu v prieniku na trh bránili nejaké ideologické nezhody s Washingtonom. Je to presne ako s Čínou. Postupne sa bude ignorovať čečenská otázka a neobjasnené ostanú aj výbuchy obytných domov v Moskve. Bývalý príslušník ruskej rozviedky vie, že sa mu viac-menej podarilo skonsolidovať potápajúcu sa krajinu. Ruská ekonomika má konečne budúcnosť a podporu silných korporácií, Putin má preto priestor a čas začať boj o svetovú verejnú mienku. Skôr ako určí svojho nástupcu, skúsi zmeniť imidž Ruska k lepšiemu, pričom najlepšou cestou bude vymedziť sa voči americkej expanzívnej politike. Kritiku Washingtonu s ním bude zdieľať takmer celý svet a prácu mu určite uľahčí aj to, že v Georgovi W. Bushovi zdatného intelektuálneho oponenta nenájde. Oslabené USA Putin môže pritlačiť prakticky kdekoľvek. Určite mu napríklad prekáža, že Američania ho obišli pri ťažbe ropy z Kaspického mora. Podporovali totiž stavbu ropovodu z Azerbajdžanu cez Gruzínsko do Turecka. Keďže je to záujmová oblasť Ruskej federácie, Putin môže začať verejne spochybňovať ich vojenské základne v oblasti. USA ich tu totiž mohli založiť iba s jeho súhlasom a aj to iba dočasne, keď sa pripravovala invázia do Afganistanu. Zdá sa však, že Washington si to, ako obvykle, vyložil inak a v Strednej Ázii chce mať vojská už navždy. Putin by prípadne mohol zmeniť všetky svoje dolárové rezervy na zlato, rubeľ alebo euro. Americkú menu by vážne oslabil aj tým, keby presviedčal Irán a Venezuelu, aby predávali ropu iba v eurách. Ruský prezident môže zahltiť médiá svojimi plánmi postaviť radarový systém na Kube, presne ako USA v Česku, a čakať ako zareaguje Biely dom. Keďže by, samozrejme, išlo o striktne obranný a varovný systém, Washingtonu by to v záujme mieru „určite neprekážalo.“ Rusko unipolárny svetový model neakceptuje. Zdôrazňuje, že ak vládne len jeden štát a ten pohŕda základnými princípmi medzinárodného práva, nemôže sa cítiť bezpečne nikdo. Slabšie štáty nemajú žiadnu záruku, že ich práva nebudú porušované. A pretože chcú, aby ich niekto vypočul, uchyľujú sa k tej najhoršej zo všetkých možností: zbroja. Autor je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984