Chceme silnejšiu angažovanosť EU

U obyčajných ľudí síce prevládajú silné anti-Hamas pocity. No čo sa v praxi deje? Zväčša sa nechcú postaviť proti Hamasu preto, že „proti Hamasu je celý svet“.
Počet zobrazení: 898

S Abdullahom Abdullahom, predsedom zahraničného výboru Legislatívnej rady, sa zhováral Matúš Holý. Palestínčania v predchádzajúcich parlamentných voľbách volili Hamas aj preto, lebo nevideli, že by politika Fatahu prinášala výsledky – nezávislosť a ekonomický a sociálny rozvoj Palestíny. A čo teraz? Mier nepriniesli rokovania, ale nepriniesol ich ani tvrdý postoj Hamasu. Koho podporujú Palestínčania dnes? – U obyčajných ľudí síce prevládajú silné anti-Hamas pocity. No čo sa v praxi deje? Zväčša sa nechcú postaviť proti Hamasu preto, že „proti Hamasu je celý svet“. Považovali by to za nevlastenecké. No ak by ste ich nechali samých na seba, vytlačili by Hamas z vlády. Podporujú teda mierové riešenie? – Áno, 72 % Palestínčanov podporuje mierový plán prezidenta Abbása. A v skutočnosti sme aj nejaký pokrok dosiahli. Náš prezident je stratég. Pred viac ako rokom bol Hamas pre palestínsky politický systém skutočnou hrozbou. Nebol opozíciou. Bol úplne proti systému, chcel ho úplne zničiť. Úspechy, ktoré sme dosiahli za štyri roku rokovaní s Izraelom a medzinárodnými partnermi, nepovažoval za súčasť svojho politického dedičstva. V skutočnosti mal inú agendu – Palestína nie je pre Hamas prioritou. Je len jednou z viacerých krajín. Ak by napríklad zvíťazilo Hnutie islamských súdov v Somálsku, tiež by to oslavovali ako víťazstvo. No pre OOP (Organizácia pre oslobodenie Palestíny) je oslobodenie Palestíny jediným cieľom. Akýkoľvek pozitívny posun si bude vyžadovať podporu za hranicami Palestíny. Hoci sa politika Spojených štátov voči palestínsko-izraelskému sporu za posledné roky podstatne zmenila, myslíte si, že po prezidentských voľbách možno čakať ďalší posun? Napríklad väčší tlak na Tel Aviv aby riešil situáciu rokovaniami... – Politická klíma v USA sa skutočne zmenila. Komisia Baker-Hamilton, ktorá predstavila prezidentovi Bushovi správu o vojne v Iraku, dala jasne najavo, že vyriešenie palestínsko-izraelského konfliktu pomôže vyriešiť aj iné konflikty v regióne. Preto sa musí stať prioritou. Minimálne dve posledné návštevy ministerky Riceovej v regióne mali tento charakter. Stále však existujú sily v USA, motivované problémami v Iraku, ktoré chcú inú politiku. Súčasný prezident si myslí, že keď demokratizujú Irak – čo sa im však nikdy nepodarí – demokracia sa rozšíri v regióne a vyrieši sa palestínsko-izraelský problém. S týmto tvrdením napadli Irak, veria mu doteraz. No má to katastrofické následky. Prinesú prezidentské voľby zmenu? – To naozaj neviem povedať. Bezpochyby, sily, ktoré boli za útokom na Irak, neprišli z ničoho nič. V americkom establišmente sú dlhodobo prítomné sily, ktoré presadzujú vojenské riešenia. Neokonzervatívci nie sú dnes v Spojených štátoch obľúbení. Americká verejnosť ich obviňuje z katastrofickej invázie do Iraku. Nemožno však povedať, či sa ich vplyv v americkej politike úplne pominul. Medzi kandidátmi na prezidenta sú ľudia, pre ktorých je izraelská loby veľmi dôležitá, a preto ju budú ochotní počúvať. Myslíte si, že je Európska únia ochotná a pripravená angažovať sa viac v mierovom procese? – Spojené štáty majú dnes stále viac a viac problémov – Irak, ale aj Irán – preto nemajú čas zaoberať sa palestínsko-izraelským problémom. Hoci sú to spojené nádoby. A tu prichádza úloha Európskej únie. Podľa nás má EÚ priamy záujem na mierovom, pokojnom Blízkom východe. V tejto oblasti nie je EÚ konkurentom Spojených štátov. Američanom môže povedať: nie sme proti vám, snažíme sa vám pomôcť riešiť problém, čo vám pomôže nepriamo riešiť iné problémy v regióne. Únia by tu preto mala posilniť svoju politickú a ekonomickú rolu. Môže spolupracovať so Spojenými štátmi, sledovať ich politické línie, pretože vytvorenie Palestínskeho štátu podporujú aj USA, o ukončení okupácie Palestíny hovorí aj prezident Bush a nejde teda o odlišnú politiku. Ak sa to Európan rozhodne urobiť, môže mať pozitívny vplyv. A nakoniec, akákoľvek hodnoverná mierová iniciatíva bude vyžadovať ochotu na izraelskej strane. Máte tam nejakých „spojencov v mieri“? V občianskej spoločnosti, ale aj medzi politickými stranami... – Problém Izraela je štrukturálny. Vojna v Libanone minulý rok otriasla vierou izraelských občanov, že ich dokáže ochrániť silná armáda, a preto sa nemusia starať o nič iné. Armáda ukázala, že nedokáže skutočne poraziť malú skupinu, ktorá má – s výnimkou rakiet – len základné zbrane. Okrem toho, v Izraeli dnes nie je žiaden historický líder. Na politickej scéne je dnes v zásade Ehud Barak a Netanjahu. Netanjahu nemá dôveru armády. Barak je akceptovaný v USA, má však problémy v Izraeli. Vyčítajú mu, že keď ho potrebovali, odišiel z politiky do podnikania. Potrebujeme silného prostredníka, tretiu stranu – či už to bude Európa, alebo USA – prostredníka, ktorý je akceptovaný oboma stranami. A mohla by to byť Európska únia, pretože je pre Izrael veľmi dôležitá. Izrael vytvorili európske krajiny, veľká väčšina izraelského obchodu smeruje do EÚ a existujú aj iné – napríklad kultúrne, vedecké – kontakty. A čo Izraelu ponúkate? – Vychádzajme z arabskej mierovej iniciatívy. Izrael by bol formálne uznaný arabskými krajinami. Získal by normálne vzťahy so susedmi. Nič z toho nebudú mať, ak budú pokračovať v okupácii Palestíny. Cenu za uznanie a mier nemusia zaplatiť z vlastného vrecka – je ňou len ukončenie okupácie, ktorá je medzinárodnoprávne nelegitímna.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984