Osamelí gayovia
V prevažne katolíckej krajine, kde verejnú mienku silne ovplyvňujú postoje farárov a podobne ideologicky zafarbených politikov, je veľmi ťažké presadiť rovnosť práv pre homosexuálnu časť obyvateľstva. Ak téma homosexuality na Slovensku nie je tabu, tak sa o nej vulgárne vyjadrujú opileckí politici, alebo „liečitelia,” ktorí vraj tento hriech dokážu korigovať. Na podporu svojich kváziargumentov používajú extrémne príklady z multikulturálneho Západu, kde bozkávajúci sa chlapci na ulici sú príkladom zvrhlosti. Nedaj bože dáme homosexuálom rovnaké práva a takéto „bozkačky” budeme mať na našom krásnom heterosexuálnom Slovensku na dennom poriadku. „Buzeranti,” „zhovadilí homoši,” „chorí ľudia,” „hriešnici” – to je len pár príkladov z minulotýždňových výplodov elity národa. Predsudky, ktoré voči gayom na Slovensku panujú, pramenia hlavne z neznalosti. Nie je to nič prekvapujúce. Veď najväčšia nenávisť voči menšinám akéhokoľvek druhu je prítomná najmä v izolovaných oblastiach. Čím menšia prepojenosť rás, kultúr či sexuálnych orientácií, tým väčšie predsudky. Slovensko ešte stále vonia provinčnosťou, a aj preto názory hodné staroveku prežívajú a mnohokrát i rozkvitajú v majoritnej časti obyvateľstva. Strašenie extrémnymi príkladmi, resp. vydávanie extrémov za normu, môže fungovať len na neosvietených ľudí, ktorí pravdepodobne živého homosexuála ani nestretli. Keďže na pravej strane slovenského politického spektra sa homosexuáli svojich práv ťažko dovolajú, mohli by to azda skúsiť na ľavej. Veď tak v západnej Európe, ako aj v Amerike sa touto témou zaoberajú strany od stredu naľavo. Bohužiaľ, homosexuálni aktivisti na Slovensku nemajú veľa šancí na úspech ani u ľavičiarov. „Toto nie je ľavicová téma,” povedal mi raz politik z bývalej SDĽ. Štvorpercentná menšina si má vraj založiť vlastnú stranu. Samozrejme, pri päťpercentnom prahu, umožňujúcom vstup do parlamentu je tento návrh nezmysel, no pre mnohých homofóbnych ľavičiarov je to najlepší spôsob ako „problém” zamiesť pod koberec. Ani Smer, ktorý chce niesť ľavicovú zástavu v mnohých otázkach, sa problematikou gayov a lesbičiek nechce zaoberať. Pichaním do osieho hniezda by si veľmi nepomohol, takže podľa všetkého nebude presadzovať tému, ktorá na Slovensku nie je populárna. Homosexuáli môžu už len tajne dúfať, že potomkovia homofóbnych politikov sú nevyliečiteľne „chorí” gayovia a lesbičky. Ale ani to nie je zárukou zmeny postojov ich otcov, keďže viceprezident USA Dick Cheney má na gayov a lesbičky podobne negatívny názor, a to aj napriek tomu, že jeho dcéra sa z tejto „choroby” ešte nezotavila. Autor pracuje v Centre európskych štúdií na Floridskej univerzite
